Brány väzníc ako otáčavé dvere. Recidíva odhaľuje zlyhania systému

Slovenský väzenský systém, aj napriek nedávnym zmenám, naďalej zápasí s existenčnými problémami. Na Slovensku funguje 17 ústavov na výkon väzby a trestu a jedna väzenská nemocnica v Trenčíne. Tieto zariadenia boli dlhodobo na pokraji kolapsu.

Najnovšia správa o činnosti Zboru väzenskej a justičnej stráže (ZVJS) za rok 2024 ukazuje prvýkrát po dlhej dobe mierne odľahčenie. Ku koncu roka 2024 sa v ústavoch nachádzalo celkovo 9 850 osôb. Z toho 1 450 obvinených a 8 400 odsúdených.

Podľa podrobných štatistík je štruktúra odsúdených páchateľov veľmi rôznorodá. Najpočetnejšiu skupinu, s približne 2 900 osobami, dlhodobo tvoria páchatelia odsúdení za majetkovú trestnú činnosť, kam patria najmä krádeže a podvody.

S počtom viac ako 1 500 odsúdených za nimi nasledujú páchatelia násilnej trestnej činnosti, vrátane lúpeží, ublížení na zdraví a vrážd. Významný podiel, s viac ako 950 prípadmi, tvoria aj páchatelia odsúdení za drogovú kriminalitu.

Štatisticky prekvapivo vysoko sa umiestňuje aj trestný čin zanedbania povinnej výživy, ktorý za mreže priviedol takmer 700 odsúdených, prevažne mužov. Ďalšie početné skupiny predstavujú osoby odsúdené za marenie výkonu úradného rozhodnutia či páchatelia trestných činov ohrozujúcich verejnosť, kde vyše 500 osôb bolo odsúdených najmä za jazdu pod vplyvom návykovej látky.

Zloženie väzenskej populácie tak ukazuje, že slovenské väznice neplnia len páchatelia najzávažnejšej kriminality.

Pri celkovej kapacite 10 400 miest to predstavuje naplnenie na úrovni 94,7 percenta, čo síce ponecháva istý manévrovací priestor, no stále predstavuje enormnú záťaž na logistiku, bezpečnosť a predovšetkým na akúkoľvek zmysluplnú prácu s odsúdenými.

Mierny optimizmus kalia neúprosné čísla. Náklady na jedného väzňa opäť stúpli. Kým v minulosti sa hovorilo o sume tesne nad 70 eur, podľa aktuálnych údajov za rok 2024 stojí jeden deň za mrežami daňových poplatníkov už priemerne 78 eur. Ročné náklady sa tak vyšplhali na vyše 28-tisíc eur na jedného väzňa.

Pri takmer desaťtisícovej väzenskej populácii hovoríme o ročnom rozpočte presahujúcom 280 miliónov eur. Tieto vysoké náklady vyvolávajú otázky o efektivite systému, najmä v porovnaní s krajinami ako Holandsko, kde sa väčší dôraz kladie na alternatívne tresty, čím sa znižujú výdavky.

Generálny riaditeľ ZVJS, plukovník Michal Sedliak, v správe upozorňuje na najpálčivejší problém, ktorým je nedostatok personálu.

Práca vo väzenskom zbore je extrémne náročná a riziková, čo sa odráža na nábore. Chýba v ňom takmer 500 príslušníkov, čo priamo ohrozuje bezpečnosť a neúmerne zvyšuje tlak na slúžiaci personál.

Kritická zostáva aj situácia v poskytovaní zdravotnej starostlivosti, kde je dlhodobo núdza o odborníkov ochotných pracovať v náročnom väzenskom prostredí. Väzni majú prístup k pravidelným zdravotným prehliadkam, no nedostatok špecialistov a obmedzené vybavenie komplikujú liečbu chronických ochorení.

Slovensko v európskom kontexte

V porovnaní miery uväznenia patríme dlhodobo k európskej špičke a výrazne prevyšujeme väčšinu krajín Európskej únie. Podľa najnovších porovnateľných údajov zverejnených Eurostatom, ktoré sa vzťahujú na prelom rokov 2023 a 2024, zostáva situácia pre Slovensko nelichotivá. V tomto období pripadalo na Slovensku približne 179 až 183 väzňov na 100-tisíc obyvateľov.

V porovnaní s okolitými štátmi je táto hodnota jedna z najvyšších. Horšie je na tom už len Poľsko s mierou uväznenia zhruba 194 až 203 väzňov a Maďarsko s číslom približne 187 až 211 väzňov na 100-tisíc obyvateľov, čím sa obe krajiny radia k absolútnej špičke v EÚ.

Veľmi podobne ako Slovensko je na tom Česká republika, kde sa počet väzňov pohybuje na úrovni okolo 176 až 181 osôb na 100-tisíc obyvateľov. Jedinou susednou krajinou, ktorá sa tomuto trendu úplne vymyká, je Rakúsko (95), ktoré sa blíži k priemeru západnej Európy.

Novela ako kontroverzný liek na preplnené cely

Práve na alarmujúcu situáciu reagovala vládna koalícia pod vedením ministra spravodlivosti Borisa Suska (Smer-SD) presadením rozsiahlej novely Trestného zákona.

Minister tvrdil, že moderné trestné právo v rámci Európskej únie smeruje k ukladaniu alternatívnych trestov - napríklad pokút či domáceho väzenia.

"Myslím si, že tieto majú ďaleko väčší účinok na prevýchovu páchateľa ako samotný trest odňatia slobody," poznamenal Susko ešte v decembri 2023 s tým, že vláda chce zmeniť trestnú politiku štátu tak, aby šla od represívnej funkcie trestného práva k prevýchovnej a resocializačnej funkcii. Pokles počtu väzňov pod 10-tisíc je priamym dôsledkom tejto zmeny a koalícia ho prezentuje ako úspech.

Lakmusovým papierikom tejto novej politiky sa stalo využívanie elektronických monitorovacích náramkov. Kým v minulosti bol tento inštitút takmer nevyužívaný, správa za rok 2024 potvrdzuje radikálnu zmenu. Ku koncu roka si trest domáceho väzenia s pomocou monitorovacieho zariadenia odpykávalo viac ako 500 osôb, čo je niekoľkonásobný nárast oproti predchádzajúcim rokom.

Súdy tak evidentne začali viac využívať túto alternatívu, ktorá je pre štát lacnejšia a pre páchateľa menej deštruktívna z hľadiska sociálnych väzieb. Opozícia a časť odbornej verejnosti však naďalej upozorňujú na riziká a zdôrazňujú, že skutočný dopad novely na bezpečnostnú situáciu v krajine ukáže až dlhší časový odstup.

Tvrdou realitou je miera recidívy

Ak chceme posúdiť zdravie väzenského systému, kľúčovým ukazovateľom je jeho schopnosť napraviť páchateľov. Najviac znepokojujúcim faktom, je extrémne vysoká miera recidívy.

Až 5 208 odsúdených, čo predstavuje 62 percent väzenskej populácie, bolo už v minulosti trestaných.

Podrobnejší pohľad ukazuje, že až 1 176 odsúdených (14 %) bolo odsúdených dvakrát. No najproblematickejšiu skupinu tvoria páchatelia, ktorí boli v minulosti odsúdení tri a viackrát. Týchto notorických recidivistov bolo vo väzniciach až 2 267 (27 %).

Tieto údaje sú zdrvujúcim vysvedčením pre celý systém. Ukazujú, že pobyt za mrežami páchateľov vo väčšine prípadov nenapraví a väzenie funguje len ako drahá a neefektívna „otáčavá brána“.

Slovensko tak síce novelou spravilo prvý krok k zníženiu tlaku na väznice (samozrejme, vynorili sa iné problémy), no stojí pred ďalšími výzvami. Kombinácia chronického nedostatku personálu, vysokých nákladov na jedného väzňa a miery recidívy ukazuje, že udržanie súčasného modelu je neisté.

Na stole je otázka, či nezmeniť filozofiu väzenského systému - z drahého a neefektívneho nástroja trestu na systém, ktorý sa aktívne zameriava na účinnú prevenciu a programy, ktoré znížia recidívu, čím by sa prelomil začarovaný kruh, aby sa z drahého skladiska odsúdených stal funkčný nástroj nápravy zločinu.

(red, pet)