Vláda stále nerozumie problému s krádežami

Novela Trestného zákona zvýšila minimálnu hranicu škody pre posudzovanie trestnosti činu, čím mnoho doteraz trestných činov krádeže prešlo do roviny priestupkov proti majetku. Nedostatočná novelizácia zákona o priestupkoch však spôsobila, že ak dnes zlodej ukradne vec v hodnote do 700 eur, zaplatí pokutu maximálne 331 eur.

Obchodné reťazce informovali, že od účinnosti novely Trestného zákona sa zvýšil počet krádeží v obchodoch. Zlodeji sa vraj neboja kradnúť, pretože im za to nič nehrozí. Tieto tvrdenia zatiaľ neboli podložené číslami, ale obchodníci apelujú na vládu, aby riešila situáciu s posmelenými zlodejmi.

Návrh zákona nerieši podstatný problém

Poslanci strany Hlas Samuel Migaľ, Radomír Šalitroš a Roman Malatinec predložili návrh zákona, ktorý má byť odpoveďou na nedostatočnú právnu úpravu, ktorá robí z drobných krádeží výhodný biznis. Pre istú časť zlodejov dokonca znamená beztrestnosť, no tento zásadný problém novela vôbec nerieši.

Na snímke Roman Malatinec (Hlas-SD). Foto: Jakub Kotian/TASR

Predloženým návrhom zákona sa poslanci snažia zvýšiť hornú hranicu pokuty, ktorú možno uložiť za priestupok proti majetku, pretože aktuálna výška pokuty nie je dostatočná na odradenie potenciálnych páchateľov.

Podľa návrhu bude možné uložiť pokutu za priestupok proti majetku do 1 400 eur, v blokovom konaní do 500 eur a v rozkaznom konaní do 1 000 eur. Ak sa páchateľ v priebehu 12 mesiacov dopustí priestupku opakovane, bude mu možné uložiť pokutu až do výšky 2 000 eur, v rozkaznom konaní do výšky 1 500 eur.

Predmetom návrhu zákona je popri zvýšení pokút za priestupky proti majetku aj rozšírenie okruhu sankcií. Nová sankcia má predstavovať výkon menších obecných služieb, teda akési verejnoprospešné práce. Doplnenie nového druhu sankcie menších obecných služieb vychádza podľa navrhovateľov najmä z potreby efektívnejšieho riešenia priestupkov s cieľom zvyšovať zodpovednosť páchateľov priestupkov voči spoločnosti a zvýšiť efektivitu sankčného systému zákona o priestupkoch.

Menšie obecné služby môžu byť uložené v rozsahu od 20 do 150 hodín, najmenej desať hodín za kalendárny mesiac. V prípade mladistvých sa rozsah hodín znižuje na polovicu. Páchateľ priestupku je povinný dostaviť sa na obec a vykonať zadané práce. Ak tak neurobí, riskuje pokutu. Správny orgán môže podľa návrhu rozhodnúť o premene menších obecných služieb alebo ich zvyšku na pokutu, ktorá by mu hrozila za daný skutok.

Určitá skupina páchateľov stále ostane beztrestná

Navrhované sankcie môžu na prvý pohľad vyzerať dostatočne v kontexte sankcie za ukradnutý tovar, no skutočne neriešia zásadný problém drobných krádeží. Pri nich treba zohľadniť, aké skupiny obyvateľstva kradnú a prečo. Tento typ trestnej činnosti páchajú najmä ľudia zo sociálne slabších pomerov, osoby závislé na drogách alebo iných látkach a iba v malej miere ide o organizovanú kriminalitu zameranú na krádež drobných predmetov.

Ak kradne človek na pokraji chudoby, človek bez domova alebo inak sociálne znevýhodnená osoba, je jedno, akú výšku pokuty zákon ukladá. Tento typ páchateľa ju aj tak nezaplatí, pretože nemá z čoho. Žiadna výška pokuty ho neodradí, keďže kradne buď kvôli hladu, alebo závislosti. Vie, že správny orgán nemá ako vymôcť uloženú pokutu, keďže ide väčšinou o nemajetných alebo zadlžených ľudí.

Nepomôže ani sankcia vo forme verejnoprospešných prác. Ak sa osoba na obec nedostaví a práce nevykoná, jediným postihom je opäť iba pokuta. Začarovaný kruh sa teda uzatvára, pretože ak sa takáto osoba rozhodne práce nevykonať, nemožno ju reálne nijako potrestať. Ukladať pokutu bez reálnej možnosti jej vymáhania je bezpredmetné.

Zdá sa teda, že poslanci vôbec nemajú zmapovaný tento typ kriminality pre skutočne efektívne úpravy a postihy pre priemerného človeka, pre ktorého by pokuty mali odstrašujúci účinok, totiž nepácha opakovane drobnú kriminalitu v obchodoch.

Zmenu potrebuje Trestný zákon

Skutočný problém pri tomto type páchateľov je zmena Trestného zákona. Nie však vo zvýšenej hranici škody. V tomto smere išlo zo strany vládnych predstaviteľov o správne rozhodnutie, po ktorom volali sudcovia už dlhšie.

Súdy by sa naozaj nemali zaoberať stovkami prípadov drobných krádeží, kde páchateľovi na konci hrozí len malá pokuta, no celé súdne konanie stojí daňových poplatníkov desaťtisíce až stotisíce eur. Nehovoriac o tom, že tento typ konaní bol najčastejšou agendou trestných sudcov, ktorí sa teraz môžu venovať skutočnej kriminalite.

Zmena Trestného zákona priniesla pri krádežiach nepochopiteľnú vec. Predchádzajúca úprava obsahovala ustanovenie, podľa ktorého, ak bol páchateľ za krádež potrestaný v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch a opäť spáchal krádež, aj v prípade priestupku išlo už o trestný čin.

Inými slovami, ak niekto ukradol horalku, išlo o priestupok. Ak by túto horalku ukradol opäť v priebehu jedného roka, už by išlo o trestný čin s prísnejším trestom. Novela toto ustanovenie zo skutkovej podstaty trestného činu krádeže vypustila, a tak dnes môže páchateľ opakovane kradnúť veci do hodnoty 700 eur a stále to bude len priestupok.

Bez vidiny skutočného postihu nepríde náprava

Práve frekvencia páchania protiprávneho činu bola dôvodom, prečo sa konanie preklápalo z priestupkovej do trestnej roviny a páchateľovi hrozil prísnejší postih ako nevymožiteľná pokuta.

Aj keď pri prvom odsúdení možno hovoriť o podmienečnom treste, neskôr už pre páchateľa nevyhnutne nasleduje nepodmienečný trest odňatia slobody. Spoločnosť je tak chránená pred opakovaným recidivistom, hoc aj nemajetným.

Nepochopenie tejto zásadnej skutočnosti sa prejavilo aj v súčasnom vládnom návrhu, ktorý problém krádeží rieši len povrchne. Tresty v podobe majetkových sankcií pre nemajetných ľudí, ktorí tvoria väčšinu páchateľov drobných krádeží, museli byť navrhované ľuďmi, ktorí sú neznalí tejto problematiky.

Je skutočne pozoruhodné, že napriek pomerne veľkej mediálnej pozornosti krádežiam v obchodoch nedokáže zákonodarca prísť na to, čo je jadro problému. Ak zlodej vie, že mu aj v prípade prichytenia priamo pri čine prakticky nič nehrozí pre nedostatok majetku, čo mu skutočne bráni kradnúť?

Ak však zlodej vie, že aj za opakovanú krádež pôjde do väzenia, možno racionálne predpokladať jeho zdržanlivosť pri páchaní trestnej činnosti. Nikto z politikov doteraz nevysvetlil, prečo bolo potrebné vypustiť ustanovenie postihujúce recidívu krádeže z Trestného zákona.

Ešte menej pochopiteľné je, že za pomerne dlhý čas poslanci tento problém neidentifikovali a neopravili ho v rámci jednej z mnohých úprav novely Trestného zákona. Pretože aj keď dnes ešte nenastal masívny nárast drobných krádeží, ich neefektívne postihovanie garantuje, že tento negatívny trend bude v budúcnosti pokračovať.