Trump privítal Putina osobne na letisku. Samit sprevádzajú protesty i Lavrov v kontroverznej mikine

Americký prezident sa chystá Putina privítať osobne, priamo pri lietadle na letisku základne Elmendorf-Richardson. Privítanie sa má uskutočniť presne o 21.00 h stredoeurópskeho času, pričom podľa hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova ide o jasný signál dôležitosti tohto stretnutia. Kremeľ tiež naznačil možnosť trojstranného samitu o Ukrajine, no podmienil ho výsledkami nadchádzajúcich rozhovorov medzi Putinom a Trumpom.

Prípadné stretnutie by podľa Peskova mohlo nasledovať len v prípade, že diskusia medzi dvoma lídrami prinesie konkrétny pokrok.

Dosiahnutie dohody je otázne

Podľa Bieleho domu sa k Trumpovi na stretnutí pridajú minister zahraničných vecí Marco Rubio a jeho osobitný vyslanec Steve Witkoff. Na obede po stretnutí sa zúčastnia aj Rubio, Witkoff, minister financií Scott Bessent, minister obchodu Howard Lutnick, minister obrany Pete Hegseth a šéfka Trumpovho personálu Susie Wilesová.

Lídri majú rokovať o situácii v rusko-ukrajinskej vojne. Je však otázne, či dosiahnu pokrok, keďže Putin z požiadaviek Moskvy počas celej vojny neustúpil a Trump vo vzťahu k vojne „otočil“ viac ku Kyjevu. Napriek tomu ide o mimoriadny posun, keďže naposledy sa prezidenti Ruska a USA stretli v Ženeve v júli 2021.

Trump pred blížiacim sa stretnutím so svojím ruským náprotivkom vyhlásil, že nebude rokovať v mene Ukrajiny. Zdôraznil, že rozhodnutie o územných výmenách má zostať výlučne na Kyjeve.

Šéf Bieleho domu zároveň naznačil, že podľa neho ruská ofenzíva slúži Kremľu na posilnenie pozície pri vyjednávaniach, hoci v konečnom dôsledku Putina skôr oslabuje.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyjadril nádej, že samit bude dôležitým krokom smerom k spravodlivému mieru. Podľa neho je teraz čas ukončiť vojnu a Rusko musí podniknúť potrebné kroky. Prízvukoval, že Ukrajina sa spolieha na podporu Spojených štátov.

Ruské zloženie delegácie

V Putinovej delegácii v Anchorage budú prítomní osobitný vyslanec a riaditeľ fondu priamych investícií Kirill Dmitrijev, ministri financií a obrany Anton Siluanov a Andrej Belousov, oznámili anonymné zdroje agentúre RBK.

Toto zloženie potvrdil vo štvrtok ruský vyjednávač a zahraničnopolitický poradca Kremľa Jurij Ušakov s tým, že okrem spomínaných predstaviteľov sa do ruského tímu pridajú aj on a minister zahraničia Sergej Lavrov.

Spresnil aj program samitu, ktorý „už bol dohodnutý“ v priebehu dňa. Najdôležitejšou fázou bude o 11.30 aljašského času (21.30 h SELČ) osobné stretnutie Putina a Trumpa s tlmočníkmi, v rámci ktorého „budú diskutovať o citlivých otázkach“. Rokovať však budú aj širšie delegácie na pracovných raňajkách. Rokovania, ktoré sa majú uskutočniť v súkromí, majú podľa ruských médií trvať približne šesť až sedem hodín.

Tí potom budú mať v závere rokovaní spoločnú tlačovú besedu.

Ušakov poznamenal, že hoci je hlavnou témou riešenie „ukrajinskej krízy“, prezidenti budú diskutovať aj o obchodnej či hospodárskej spolupráci, čo je podľa poradcu téma, v ktorej „jestvuje obrovský nevyužitý potenciál“.

Protesty na podporu Ukrajiny

Niekoľko hodín pred samitom sa v meste konali zhromaždenia na podporu Ukrajiny. Demonštranti mávali ukrajinskými a americkými vlajkami, držali transparenty „Stojíme pri Ukrajine“ a kritizovali Putina ako „vojnového zločinca“.

Na proteste sa zúčastnili aj obyvatelia Aljašky a Ukrajinci žijúci v regióne, pričom niektorí vyjadrili obavy zapojiť sa do verejných protestov pre reštriktívnu imigračnú politiku Trumpovej administratívy.

Okrem podpory Ukrajiny sa objavili aj nápisy vyzývajúce k deportácii prvej dámy Melanie Trumpovej.

Lavrovov Sovietsky zväz

Pozornosť po príchode do mesta upútal ruský minister zahraničia Sergej Lavrov, ktorý prišiel oblečený v mikine s nápisom CCCP, čo je ruská skratka zodpovedajúca slovenskému ZSSR - Sovietsky zväz.

Agentúra DPA tvrdí, že ruské médiá špekulovali, či mala táto mikina zosmiešniť amerických hostiteľov schôdzky na ich domácej pôde, alebo mala vyslať jasný odkaz ostatným bývalým sovietskym republikám.

Lavrov vyhlásil, že Moskva sa nebude uchyľovať k dohadom o možnom výsledku samitu. „Nikdy vopred nevyslovujeme žiadne predpovede,“ povedal pre ruskú štátnu televíziu. „Vieme, že máme naše argumenty a náš postoj je jasný a jednoznačný. Budeme ho prezentovať,“ dodal šéf ruskej diplomacie.

Navaľného žena žiada prepustenie väzňov

Ruská opozičná aktivistka Julija Navaľná, manželka zosnulého opozičníka Alexeja Navaľného, vyzvala ruského a amerického prezidenta, aby sa dohodli na prepustení ruských a ukrajinských väzňov, ktorí sú Moskvou väznení za nesúhlas s vojnou na Ukrajine.

„Musíte podniknúť nezvratný krok. Niečo, čo nemožno odvolať. Prepustite ruských politických aktivistov a novinárov. Prepustite ukrajinských civilistov. Prepustite tých, ktorí sú väznení za protivojnové vyjadrenia a príspevky na sociálnych sieťach,“ doplnila s tým, že ide o krok, ktorý nemožno vziať späť, na rozdiel od neurčitých prísľubov mieru.

Stretávali sa často, k mieru sa nepriblížili

Prvýkrát sa ruská a americká delegácia stretli v Rijáde 18. februára 2025. Šéfovia diplomacií Sergej Lavrov a Marco Rubio diskutovali o vzájomnom doplnení diplomatických zborov a o možnostiach ukončenia rusko-ukrajinskej vojny. Moskva však skrze Lavrova sprísnila svoje podmienky – Ukrajina nielenže nevstúpi do NATO, ale Západ musí odvolať svoju „pozvánku“ z roku 2008.

Trump medzitým navrhol Ukrajine bezpečnostný model na ekonomickej báze. Dohodu o spoločnej ťažbe minerálov vzácnych zemín, ropy a plynu mali podpísať koncom februára v Oválnej pracovni, namiesto toho sa so Zelenským pohádali. „Vráťte sa, keď budete pripravený na mier,“ odkázal mu Trump s tým, že ukrajinský líder „nemá žiadne karty“ na rokovanie.

Nakoniec ju však za Kyjev podpísala vtedajšia ministerka hospodárstva Julija Svyrydenková, ktorá sa po vládnej rošáde pod taktovkou šéfa prezidentskej kancelárie Andrija Jermaka stala premiérkou.

V polovici marca sa Rusi a Ukrajinci dohodli na čiastkovom 30-dňovom prímerí vo vzduchu a na mori, pričom mali pozastaviť útoky na civilnú energetickú infraštruktúru. Po pár dňoch ho však obe strany porušili.

V máji zase Putin navrhol priame rokovanie „bez podmienok“, ktoré sa aj konalo v Istanbule. Hoci Zelenskyj tlačil na to, aby sa prezidenti stretli osobne, na diskusiách sa nakoniec zúčastnili len diplomatické delegácie na nižšej úrovni, čo západné médiá Putinovi vyčítali napriek tomu, že by išlo o porušenie pravidiel protokolu.

Na pozadí „zdržovania“ mierového procesu sa vyjadril viceprezident USA JD Vance i minister zahraničia Rubio slovami, že ak sa rokovania nepohnú, Spojené štáty odstúpia z pozície sprostredkovateľa.

Trump však neskôr otočil s tým, že Putin ho „sklamal“, keďže údajne nechce vojnu ukončiť a namiesto toho „nám predhadzuje veľa somarín“. Nakrátko pozastavil aj dodávky zbraní Ukrajine, hoci dôvodom bol audit skladov v réžii Pentagónu, čo napriek tomu vyvolalo zdesenie na Ukrajine i v Európe.

Na rokovaniach s generálnym tajomníkom NATO Markom Ruttem vyhlásil, že Rusko má 50 dní na uzavretie prímeria, inak USA uvalia 100-percentné clá na krajiny, ktoré s Moskvou obchodujú. Neskôr tento termín skrátil na desať dní, ktoré vypršali 9. augusta.

Jediným terčom „trestajúcich“ ciel je však doteraz len India, na ktorú uvalil 25-percentnú sadzbu. Naí Dillí reagovalo zrušením nákupu vojenských technológií vrátane lietadiel F-35 a Boeing.

Biely dom naplánoval stretnutie

Začiatkom augusta oznámil zdroj z Bieleho domu, že Trump organizuje stretnutie s Putinom a Zelenským. Anonymný predstaviteľ však naznačil, že najprv sa musia stretnúť prezidenti Ruska a Ukrajiny, čo Trump odmietol.

Aj Vance potvrdil, že rokujúce strany chystajú stretnutie prezidentov a diskutujú o čase a mieste. Po tom, ako sa šéf Bieleho domu obrátil na taliansku premiérku Giorgiu Meloniovú so žiadosťou o miesto konania schôdzky v Ríme, sa USA a Rusko zhodli na najväčšom meste Aljašky.

Druhý muž Bieleho domu rovnako odmietol, že by sa najprv museli stretnúť Putin a Zelenskyj, keďže podľa neho by ich rozhovory mohli narušiť mierotvorný proces.

Samit prezidentov navrhol ešte vo februári Lavrov ako vrchol mierových rokovaní, rovnako ho vyzdvihol aj Rubio po návrate zo samitu krajín ASEAN-u v juhovýchodnej Ázii, kde sa s Lavrovom stretol.

Bessent: V prípade zlyhania samitu je na stole sprísnenie sankcií

Spojené štáty sa pripravujú na potenciálne sprísnenie protiruských sankcií pre prípad, že by sa piatkový samit Trumpa a Putina neskončil žiadnym posunom k mieru, vysvetlil americký minister financií Scott Bessent. Washington podľa neho operuje aj s možnosťou zavedenia sekundárnych ciel na krajiny obchodujúce s Moskvou.

„Prezident Trump dá jasne najavo, že všetky možnosti zostávajú otvorené,“ povedal Bessent v rozhovore pre agentúru Bloomberg. Dodal, že USA môžu opatrenia sprísniť, no aj zmierniť, prípadne ich obmedziť časovým rámcom.

K potenciálnemu sankčnému tlaku by sa však podľa ministra mali pridať aj európske krajiny. Práve ich spoluprácu považuje Bessent za kľúč k tomu, aby si Západ voči Kremľu vytvoril silnejšiu pozíciu na rokovania.

Sankcie Spojených štátov voči zahraničným subjektom spravuje práve rezort financií. Bessent je navyše od svojho nástupu do funkcie rovnakým zástancom ciel ako Trump.

Zlaďovanie požiadaviek

Hlavným dôvodom, prečo sa aj priame rusko-ukrajinské rokovania v Istanbule uskromnili len na výmeny zajatcov a tiel padlých je nezlučiteľnosť ruských a ukrajinských požiadaviek.

Ukrajinská snaha o vstup do NATO je nezlučiteľná s ruskou požiadavkou neutrality, to isté platí aj o požiadavkách na odzbrojenie či anexiu území. Anektované oblasti boli pritom najvýraznejším tŕňom v oku ukrajinskej vlády a proti jej uznaniu zo strany Západu vystupovala najtvrdšie.

Zaujímavé bolo sledovať aj vývoj pozície Bieleho domu. V prípade, že by sa Rusi stiahli z dvojice západnejších oblastí, pričom by obetovali suchozemské spojenie s Krymom, USA by uznali anexiu polostrova a Donbasu.

Bezpečnosť a protokol

Hoci Anchorage už hostilo pápeža aj bývalého amerického prezidenta Ronalda Reagana, samit je „jednou z najväčších udalostí, ktoré sa v meste kedy stali“, povedal deň pred jeho konaním republikánsky guvernér Aljašky Mike Dunleavy.

S tým súvisí aj rozsah bezpečnostných opatrení prijatých zo strany Spojených štátov. „Bezpečnosť prezidenta je našou najvyššou prioritou,“ uviedla tajná služba USA vo vyhlásení.

„V záujme zachovania operačnej bezpečnosti tajná služba nediskutuje o konkrétnych prostriedkoch a metódach používaných na vykonávanie našich ochranných operácií,“ vysvetľuje.

Do najľudnatejšieho mesta Aljašky už podľa Bloombergu prišli "stovky agentov", v súvislosti s čím sú hotely v strede mestá úplne obsadené.

Parkoviská pre požičovne áut boli vyprázdnené, aby ich mohli využívať vládne vozidlá. "Agenti v oblekoch a so slúchadlami v ušiach" stoja na križovatkách, zatiaľ čo agenti v civile kontrolujú kaviarne a parkovacie garáže.

Samit a jeho priebeh bude do značnej miery utvárať diplomatický protokol a pravidlo reciprocity: žiaden predstaviteľ USA neotvorí dvere tomu ruskému a naopak, žiaden Američan sa neodvezie vo vozidle vyčlenenom pre ruskú delegáciu, podobne tak sú obmedzení Rusi.

"Ak je pred zasadacou miestnosťou umiestnených desať amerických agentov, bude tam stáť aj desať ruských agentov. Všetko je zarovnané telo za telo, zbraň za zbraň," povedal zdroj Bloombergu.

Trump a Putin sa stretli na Aljaške, rokovania sa začali

Na leteckej základni Elmendorf-Richardson v Anchorage na Aljaške dnes pristáli obaja prezidenti – najskôr Donald Trump, krátko po ňom Vladimir Putin. O niekoľko minút neskôr sa obaja lídri stretli priamo na pristávacej dráhe, kde si podali ruky a zapózovali fotografom.

Šlo o ich prvý osobný kontakt od roku 2019. Po oficiálnom privítaní sa presunuli na miesto bilaterálneho samitu. Ich cieľom je nájsť cestu k prímeriu na Ukrajine, ktoré by ukončilo najkrvavejší konflikt v Európe za posledné desaťročia.

Trump do rokovania zapojil aj svojich kľúčových poradcov vrátane ministra zahraničia Marca Rubia, zatiaľ čo Putina sprevádzajú najvyšší predstavitelia ruskej diplomacie a obrany.

(tasr, reuters, hal, gko, lup)