Ušakov poznamenal, že hoci hlavnou témou je riešenie „ukrajinskej krízy“, prezidenti budú diskutovať aj o obchodnej či hospodárskej spolupráci, čo je podľa poradcu téma, v ktorej „existuje obrovsky nevyužitý potenciál“.
Prítomnosť ministra financií naznačuje, že v americkej delegácii bude prítomný Siluanovov náprotivok Scott Bessent. Americký rezort financií má totiž na starosti správu sankcií, z čoho vyplýva možnosť, že Rusi a Američania budú rokovať aj o možnosti ich pozastavenia či zrušenia.
Na pozadí chystaných rozhovorov si ruská a ukrajinská strana vo štvrtok vymenili zajatcov. Agentúra RIA Novosti priblížila, že výmena prebehla vo formáte 84 za 84, sprostredkovali ju Spojené arabské emiráty. Neskôr to potvrdili aj ruský rezort obrany a ukrajinská prezidentská kancelária.
Trump: Delenie Ukrajiny nebude témou, cieľom je prímerie
Trump v stredu telefonoval s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a európskymi lídrami. Podľa NBC News ich uistil, že na samite s ruským prezidentom nebude rokovať o rozdelení ukrajinského územia.
Na videokonferencii sa podľa informácií z Bruselu zúčastnili nemecký kancelár Olaf Scholz, francúzsky prezident Emmanuel Macron, talianska premiérka Giorgia Meloniová a poľský premiér Donald Tusk spolu s viacerými vysokopostavenými diplomatmi z EÚ.
Trump im podľa NBC News oznámil, že jeho cieľom je dosiahnuť zastavenie bojov, a odmietol špekulácie o prípadnej dohode o rozdelení územia.
Účastníci sa zhodli na tom, že prímerie je nevyhnutným predpokladom začatia mierových rokovaní. Európski lídri aj ukrajinská strana jasne deklarovali, že akékoľvek rozhodnutia o územných ústupkoch musia vychádzať z vôle Ukrajiny.
Minulý týždeň totiž Trump vyvolal medzi lídrami nervozitu svojou poznámkou, že medzi Moskvou a Kyjevom by mohlo dôjsť k „určitej výmene území“. Niektorí sa obávali, že by sa s Putinom mohol dohodnúť na parametroch mierovej dohody bez predchádzajúceho súhlasu Ukrajiny a následne by sa ju snažil presvedčiť, aby ju prijala.
Sankcie ako tlak na Moskvu
Trump počas hovoru naznačil, že ak Putin nebude súhlasiť s prímerím, Spojené štáty sú pripravené uvaliť na Rusko nové sankcie. Tento prístup podporili aj európski lídri, ktorí sa vyjadrili za jednotný postup Západu voči Moskve.
Niektorí účastníci hovoru odchádzali s opatrným optimizmom. Jeden z nich uviedol, že „dosiahnutie prímeria je jasnou prioritou prezidenta Trumpa“, iný zdroj vyjadril presvedčenie, že o ukrajinskom území sa nebude rozhodovať bez Ukrajiny.
Trump plánuje po samite s Putinom aj stretnutie so Zelenským
Trump po telefonáte pred novinármi povedal, že rozhovor bol „veľmi dobrý“ a že po piatkovom samite s Putinom by mohlo nasledovať ďalšie, ešte produktívnejšie stretnutie so Zelenským.
„Na prvom stretnutí zistím, kde sme a čo robíme, a potom by sme mohli veľmi rýchlo zorganizovať druhé rokovanie medzi prezidentom Putinom, prezidentom Zelenským a mnou, ak by ma tam chceli mať,“ uviedol.
Prezident zároveň varoval, že ak Moskva nepristúpi na ukončenie vojny, „Rusko bude čeliť vážnym následkom“.
Hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavittová odmietla komentovať detaily súkromných diplomatických rozhovorov, no pripomenula, že Trump „chce ukončiť túto vojnu a zastaviť zabíjanie“ a že piatkové stretnutie s Putinom bude dôležitým momentom v tomto procese.
Hovorkyňa však neskôr v priebehu dňa poskytla rozhovor televízii Fox News, v ktorom spresnila, že tlačová konferencia lídrov na záver stretnutia bude spoločná. Trump podľa nej „chce vyčerpať všetky možnosti, aby dosiahol ukončenie vojny“. „Prezident Trump má k dispozícii množstvo nástrojov, ktoré môže v prípade potreby využiť,“ dodala s nepriamym odkazom na sankcie.
Washington láka Moskvu lítiom z okupovaných území
Trump plánuje na piatkovom samite v aljašskom Anchorage predstaviť Putinovi ponuku, ktorá by mohla zásadne ovplyvniť priebeh vojny na Ukrajine.
Podľa denníka Telegraph chce americký prezident motivovať Moskvu sériou ekonomických stimulov, v ktorých centre sú nerasty vzácnych zemín. Putin by tak mohol získať prístup nielen k lítiu a ďalším strategickým surovinám z okupovaných častí Ukrajiny, ale aj k prírodným bohatstvám Aljašky, ako je ropa (odhadom 13 percent svetovej ropy) a plyn v Beringovom prielive.
Ukrajina vlastní približne 10 percent svetových zásob lítia (kovu kľúčového na výrobu batérií), pričom dve najväčšie ložiská sú v súčasnosti pod kontrolou ruských síl. Washington už v máji podpísal s Kyjevom dohodu o využívaní týchto zdrojov, no ich ťažba by sa podľa návrhu mohla urýchliť spoluprácou s Ruskom.
Ďalšie stimuly zahŕňajú zrušenie sankcií voči ruskému leteckému sektoru, čo by otvorilo cestu k obnoveniu exportu amerických náhradných dielov.
Tusk: Účasť prezidenta na videokonferencii si vyžiadal Biely dom
Bola to americká strana, ktorá požiadala Varšavu, aby ju na stredajšej videokonferencii organizovanej nemeckým kancelárom Friedrichom Merzom zastupoval prezident Karol Nawrocki. Oznámil to premiér Donald Tusk, pričom práve on sa mal rozhovorov zúčastniť, citovala ko agentúra PAP.
Požiadavka USA prišla do kancelárie poľského premiéra v utorok pred polnocou. Dôvodom je podľa Tuska tradícia americkej diplomacie uprednostňovať kontakty na prezidentskej úrovni, čo robili aj predchádzajúci prezidenti.
Premiér zdôraznil, že napriek politickým rozdielom je povinnosťou vlády a prezidenta spolupracovať v otázkach bezpečnosti a zahraničnej politiky. Tusk sa podľa PAP v stredu zúčastnil ďalších dvoch rokovaní o Ukrajine.
„Rozhovor Nawrockého s Trumpom bol veľmi dôležitý. Bol to vozeň prvej triedy,“ povedal Marcin Przydacz, šéf oddelenia medzinárodnej politiky prezidentskej kancelárie.
Prirovnaním stretnutia k vozňu prvej triedy sa nepriamo dotkol májovej cesty vlakom do Kyjeva, keď lídri Nemecka, Veľkej Británie a Francúzska cestovali spolu, zatiaľ čo Tusk šiel v osobitnom vozni.
Podľa poľského ministerstva zahraničných vecí to bolo z bezpečnostných dôvodov a cestu organizovala ukrajinská strana. Podľa niektorých médií však išlo o symbolickú marginalizáciu Tuska tromi európskymi lídrami.
Trump podľa Macrona naznačil podporu koalície ochotných
Šéf Bieleho domu v stredajšom rozhovore európskym predstaviteľom povedal, že USA a „všetci ochotní spojenci“ by mali byť súčasťou bezpečnostných záruk pre Ukrajinu. Povedal to francúzsky prezident Emmanuel Macron, ktorý sa k videohovoru pripojil z letnej rezidencie na juhu krajiny.
Trump podľa neho „vyslovene vylúčil“ že by súčasťou záruk ukrajinskej bezpečnosti po prípadnom skončení vojny bolo aj NATO. Jasne tiež vylúčil vstup Kyjeva do Aliancie – čím v zásade splnil jednu zo základných požiadaviek Ruska zo začiatku vojny.
Prepis stredajšieho vyjadrenia pre médiá vo štvrtok zverejnil Elyzejský palác. Fráza „ochotné krajiny“ však nepriamo odkazuje na takzvanú koalíciu ochotných, v ktorej hrá Macron prím spolu s Merzom či Starmerom. Hoci nie je jasné, ktoré ďalšie krajiny sú v nej zapojené, ide približne o 30 štátov, najmä z Európy. Ich cieľom je neúnavná podpora Ukrajiny.
Európska únia víta Trumpovo vyhlásenie, že sa USA zapoja do poskytovania bezpečnostných záruk, oznámil hovorca Komisie. Podrobnosti však musí zverejniť Biely dom, dodal.
Putin aj Zelenskyj sa pripravujú na aljašský samit
Ukrajinský líder sa vo štvrtok v Londýne stretol s premiérom Keirom Starmerom, aby „zhodnotili situáciu“ pred piatkovým samitom na vojenskej základni v Anchorage. Šéf britskej vlády Zelenského privítal v oficiálnej rezidencii na ulici Downing Street 10.
Ako oznámil Zelenskyj, so Starmerom „podrobne“ prediskutoval plánované bezpečnostné záruky. Keďže labouristický líder je jedným z popredných členov koalície ochotných, v pláne sa očakáva povojnové nasadenie západných vojsk, ktoré lídri spoločenstva opakovane naznačovali.
Rozhovory na Aljaške predstavujú „reálnu šancu“ na dosiahnutie pokroku v mierových procesoch, vyjadrila nádej v oznámení kancelária britského premiéra. Podmienkou však podľa Londýna je, že Putin „podnikne kroky, ktoré ukážu, že to s mierom myslí vážne“.
Šéf Kremľa usporiadal diskusiu na domácej pôde, a to s hlavnými poradcami, členmi prezidentskej administratívy a vybranými ministrami. Médiám to oznámil hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. „Dnes sa v rámci príprav na nadchádzajúci rusko-americký samit na Aljaške stretol Vladimir Putin s členmi najvyššieho ruského vedenia, ako aj so zástupcami vlády a prezidentskej administratívy,“ citovala ho agentúra TASS.
Putin na stretnutí vyhlásil, že Spojené štáty „vyvíjajú úprimné úsilie“, aby spoločne s Ruskom „našli riešenie ukrajinskej krízy“. Mier sa podľa neho posilní tým, ak sa Rusko a USA v ďalšej fáze rokovaní dohodnú v oblasti kontroly strategických útočných zbraní.
Naznačil tak jednu z vedľajších tém rozhovorov – novú dohodu START, ktorej platnosť vyprší vo februári 2026. Dohoda obmedzuje počet nasadených strategických bojových zariadení, ako sú medzikontinentálne balistické rakety, a tiež počet jadrových hlavíc. Nariaďuje tiež pravidelné vzájomné kontroly odpaľovacích zariadení.
(reuters, lup, sab)
