Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Rubio označil rokovania s Čínou za konštruktívne, naznačil aj samit prezidentov

Americký minister zahraničia Marco Rubio označil piatkové rokovania so svojím čínskym náprotivkom Wang Im v Malajzii za „konštruktívne a pozitívne“. Stretnutie sa uskutočnilo na okraj samitu krajín ASEAN a podľa Rubia otvorilo priestor aj pre možné stretnutie prezidentov Donalda Trumpa a Si Ťin-pchinga.

„Myslím, že to bolo veľmi konštruktívne a pozitívne stretnutie,“ povedal Rubio. Čínske ministerstvo zahraničia označilo rozhovor za „pragmatický a pozitívny“ a avizovalo záujem oboch strán „posilniť komunikáciu a dialóg“.

Rokovania prebehli v čase pretrvávajúceho napätia medzi USA a Čínou, najmä v otázkach obchodu, Taiwanu a vplyvu v indo-pacifickom regióne. Rubiova cesta je súčasťou snahy Washingtonu opäť zamerať pozornosť na túto oblasť po období sústredenia sa na konflikty v Európe a na Blízkom východe.

„Tento región zostáva ústredným bodom zahraničnej politiky USA,“ zdôraznil Rubio. „Chceme tu posilniť partnerstvá, nie ustúpiť.“

(afp, tasr, sab)

Minúta  |  

Opozícia kritizuje koalíciu za neúčasť poslancov na kľúčovom výbore

Opoziční poslanci ostro kritizujú koaličných partnerov za to, že sa nezúčastnili rokovania Výboru NR SR pre verejnú správu a regionálny rozvoj, ktorý riešil zmrazenie 200 miliónov eur určených pre samosprávy.

Výbor nebol uznášaniaschopný pre nedostatok poslancov a za vládu sa zúčastnil len štátny tajomník rezortu investícií a regionálneho rozvoja (MIRRI) Richard Maraček. Ten uviedol, že rezort pracuje na rozmrazení eurofondov, no proces potrvá dlhšie.

Opozícia upozorňuje, že samosprávy nevedia, ktorých projektov sa zmrazenie týka, a obávajú sa, že ich investície do projektovej dokumentácie vyjdú nazmar.

Kritizujú aj údajné svojvoľné rozhodovanie o peniazoch zo strany Hlasu bez diskusie s obcami a mestami.

Podľa Mareka Lackoviča (PS) neúčasť koaličných poslancov dokazuje nezáujem o regióny. Opozícia plánuje na septembrovej schôdzi parlamentu presadzovať odblokovanie eurofondov, aby mohli byť využité na projekty ako vodovody či sociálne služby.

Igor Janckulík (KDH) ocenil prísľub MIRRI o rozmrazení fondov, no žiada aj zlepšenie procesu podávania žiadostí a väčšiu ústretovosť štátu voči obciam.

Veronika Remišová (Slovensko, Za ľudí, Kresťanská únia) dodala, že vláda berie regiónom peniaze na obnovu infraštruktúry a sociálnych služieb.

(tasr, red)

Minúta  |  

USA: NATO musí posilniť raketový arzenál na odstrašenie Ruska

NATO bude potrebovať viac diaľkových rakiet na odstrašenie Ruska, ktoré plánuje zvýšiť ich výrobu, vyhlásil americký generál John Rafferty v rozhovore pre agentúru Reuters.

Poukázal na to, že ruská armáda je dnes početnejšia než pred inváziou na Ukrajinu a čoraz viac investuje do sofistikovaných raketových systémov a protivzdušnej obrany.

Západní velitelia považujú presné údery na veliteľské centrá či logistické uzly za kľúčové. Vojna na Ukrajine zároveň odhalila výraznú závislosť Európy od amerických diaľkových zbraní, pričom Kyjev sa snaží posilniť svoje protivzdušné kapacity.

Od roku 2026 sa v Európe plánujú dočasné nasadenia amerických rakiet ako Tomahawk (dolet 1 800 kilometrov) a hypersonickej zbrane Dark Eagle (tritisíc kilometrov). Súhlas s ich umiestnením bol dosiahnutý počas funkčného obdobia Joea Bidena, no Berlín čaká na potvrdenie platnosti dohody od administratívy Donalda Trumpa.

Európske krajiny rozvíjajú vlastný program ELSA na vývoj pozemných rakiet s dosahom vyše dvetisíc kilometrov, no zatiaľ ich počet aj dosah zaostávajú za americkými systémami.

(reuters, sab)

Minúta  |  

EÚ kritizuje sankcie USA voči expertke OSN na práva Palestínčanov

Európska únia vyjadrila poľutovanie nad rozhodnutím Spojených štátov uvaliť sankcie na Francescu Albaneseovú, osobitnú spravodajkyňu OSN pre ľudské práva na okupovaných palestínskych územiach. O postoji EÚ informoval v piatok hovorca Anouar El Anouni.

„Hlboko ľutujeme rozhodnutie uvaliť sankcie na Francescu Albaneseovú,“ uviedol počas denného brífingu. Zároveň zdôraznil, že Únia „pevne podporuje systém ľudských práv OSN“.

Sankcie oznámil v stredu americký minister zahraničia Marco Rubio. Tvrdil, že dôvodom je práca Albaneseovej, ktorá podľa Washingtonu viedla k „nelegitímnemu stíhaniu“ Izraelčanov na Medzinárodnom trestnom súde.

Albaneseová dlhodobo kritizuje zaobchádzanie Izraela s Palestínčanmi. Nedávno publikovala správu, v ktorej obvinila vyše 60 firiem – vrátane amerických – z podpory výstavby nelegálnych židovských osád na Západnom brehu Jordánu a vojenských operácií v Pásme Gazy.

(reuters, sab)

Minúta  |  

UniCredit neustupuje z plánov na prevzatie nemeckej Commerzbank

Talianska banka UniCredit pod vedením Andreja Orcela potvrdila, že sa nevzdá svojich plánov na prevzatie nemeckej Commerzbank, a to napriek otvorenému nesúhlasu nemeckej vlády.

Orcel zdôraznil, že UniCredit bola v septembri minulého roka pozvaná kúpiť podiel 4,5 percenta a nevidí dôvod, prečo by mala teraz ustúpiť.

Banka nedávno zdvojnásobila svoj podiel v Commerzbank na približne 20 percent premenou derivátov na akcie a plánuje ďalšie navýšenie až na 29,9 percenta.

Nemecký minister financií Lars Klingbeil označil snahu UniCredit za „nepriateľskú“ a opätovne vyjadril podporu nezávislosti Commerzbank.

UniCredit však tvrdí, že jej prístup rešpektuje špecifiká nemeckej banky a požiadala o stretnutie s cieľom predstaviť svoju stratégiu.

Ak UniCredit dosiahne podiel 29,9 percenta, bude podľa zákona povinná predložiť oficiálnu ponuku na prevzatie ostatným akcionárom.

Rozhodnutie sa očakáva do 16. júla.

(tasr, red)

Minúta  |  

Strana kurdských pracujúcich začala na severe Iraku s odzbrojením

V piatok 11. júla začali desiatky bojovníkov Strany kurdských pracujúcich (PKK) v regióne irackého Kurdistanu ceremoniálne skladať zbrane v rámci mierového procesu s Tureckom.

Symbolický obrad sa odohral v horách pri meste Sulajmáníja, kde približne tridsať členov PKK vrátane štyroch veliteľov verejne spálilo svoje zbrane v jaskyni.

Tento akt je podľa Reuters vnímaný ako historický a demokratický krok smerujúci k ukončeniu desaťročia trvajúceho konfliktu.

Proces odzbrojovania je rozdelený do viacerých etáp a očakáva sa, že bude ukončený do septembra.

Na ceremónii sa zúčastnili aj zástupcovia Turecka, Iraku a kurdskej regionálnej vlády. Zbrane majú byť neskôr zničené za prítomnosti medzinárodných pozorovateľov.

Strana kurdských pracujúcich, ktorá vznikla v roku 1978, viedla od roku 1984 ozbrojené povstanie proti tureckej vláde s cieľom vytvoriť samostatný kurdský štát, neskôr požiadavky upravila na autonómiu.

Po rokoch neúspešných mierových snáh vyzval väznený líder PKK Abdullah Öcalan vo februári 2025 na rozpustenie organizácie a prechod k demokratickým formám boja.

Turecko, EÚ a USA považujú PKK za teroristickú organizáciu. Okrem Turecka a Iraku pôsobí PKK aj v Sýrii.

(tasr, red)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.