Vojna nemôže priniesť agresorovi výhody. Európski lídri sú proti zmene hraníc na Ukrajine

Ústupky podľa neho neprinútia Rusko, aby ukončilo vojnu, ktorú už viac než tri roky vedie proti Ukrajine.

„Ďalší týždeň sa skončil bez toho, aby Rusko akokoľvek reagovalo na početné požiadavky sveta a zastavilo zabíjanie,“ uviedol Zelenskyj na sieti X s tým, že za posledných 24 hodín nastalo na frontovej línii 137 bojov.

Rusko podľa Kyjeva predlžuje vojnu

„A tak je to každý deň. Ruská armáda neznižuje svoj tlak,“ poznamenal. Rusko podľa neho za uplynulý týždeň vypustilo proti Ukrajine viac než tisíc bômb a 1 400 útočných dronov, zatiaľ čo pokračuje aj v raketových úderoch.

Americký prezident Donald Trump a ruský prezident Vladimir Putin budú v piatok 15. augusta hovoriť na Aljaške o možnom mierovom riešení tri a pol roka trvajúcej vojny Ruska proti Ukrajine. Zelenskyj, ktorý nie je pozvaný, sa rovnako ako západní partneri obáva, že o budúcnosti Ukrajiny sa rozhodne bez jej účasti a že takáto dohoda by vyžadovala, aby Kyjev odstúpil Moskve svoje územia.

„Rusko predlžuje vojnu, a preto si zaslúži silnejší globálny tlak. Rusko odmieta zastaviť zabíjanie, a preto nesmie dostať žiadne odmeny ani výhody. A to nie je len morálne stanovisko – je to racionálne stanovisko. Ústupky vraha nepresvedčia. Zato skutočne silná ochrana života zastaví vrahov,“ napísal ukrajinský prezident.

Čo si myslia európski lídri

Lídri viacerých európskych krajín sa zhodli na odmietnutí ruských podmienok, predpokladajúcich obsadenie ukrajinských území, uviedol v pondelok poľský premiér Donald Tusk. Napísal o tom vo svojom profile na sieti X.

Spoločné stanovisko podľa neho vzniklo po konzultáciách s prezidentom Francúzska Emmanuelom Macronom, nemeckým kancelárom Friedrichom Merzom, predsedníčkou vlády Talianska Giorgiou Meloniovou, prezidentom Fínska Alexanderom Stubbom a britským premiérom Keirom Starmerom.

„Neakceptujeme podmienky Ruska, ktoré znamenajú jednoducho obsadenie území Ukrajiny,“ vyhlásil Tusk. Zdôraznil, že Európa zostáva jednotná s ohľadom na tohtotýždňové rokovania medzi americkým prezidentom Donaldom Trumpom a ruským prezidentom Vladimirom Putinom.

„Hranice štátov nemožno meniť použitím sily. Vojna, ktorú začalo Rusko, nemôže priniesť agresorovi výhody,“ povedal. Dodal, že tento postoj nie je motivovaný len potrebou pomoci Ukrajine, ale aj ochranou bezpečnosti Poľska. Upozornil, že aj v prípade uzavretia dohody zostane Rusko hrozbou pre Poľsko na dlhé roky.

Podľa Tuska by o výsledkoch rokovaní nemali rozhodovať výlučne veľmoci, ale aj krajiny priamo dotknuté konfliktom vrátane Ukrajiny.

Ešte v sobotu večer lídri šiestich európskych krajín spolu s predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou vydali spoločné vyhlásenie, v ktorom zopakovali, že medzinárodné hranice nemožno meniť silou a cestu k mieru na Ukrajine nemožno určovať bez účasti Kyjeva. Zelenskyj sa európskym lídrom za tento postoj poďakoval.

Diskusia o otázke území

Nadchádzajúci rusko-americký samit na Aljaške bude skúškou toho, ako vážne to ruský prezident Vladimir Putin myslí s ukončením vojny na Ukrajine, vyhlásil generálny tajomník NATO Mark Rutte. Dúfa, že samit bude prvým krokom v procese komplexných mierových rokovaní, do ktorých je podľa neho potrebné zapojiť Ukrajinu.

Podľa informácií stanice NBC News Biely dom zvažuje, že na schôdzku Trumpa s Putinom koncom tohto týždňa pozve aj ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. Veľvyslanec USA pri NATO Matthew Whitaker pre stanicu CNN povedal, že účasť Zelenského je možná, avšak konečné rozhodnutie je na Trumpovi. Zatiaľ však prijaté nebolo.

„Určite nemôže dôjsť k dohode, s ktorou by nesúhlasili všetci zúčastnení. A samozrejme, ukončenie tejto vojny je vysokou prioritou,“ uviedol Whitaker.

Rutte v nedeľu povedal, že v tejto chvíli je potrebné uznať, že Rusko má pod kontrolou časť ukrajinského územia. Po prípadnom uzavretí prímeria podľa neho nastanú diskusie, ktoré sa budú musieť zaoberať otázkou území a možnými bezpečnostnými zárukami pre Ukrajinu. Zdôraznil, že Ukrajina musí byť suverénnou krajinou, ktorá rozhoduje o vlastnej budúcnosti.

Pokiaľ ide o územnú otázku, šéf NATO poukázal na rozdiel medzi faktickým uznaním a uznaním podľa práva. Prípadná dohoda by podľa neho mohla uznať faktickú kontrolu Ruska nad určitými oblasťami bez toho, aby ju právne akceptovala. Ako príklad v tejto súvislosti uviedol neuznanie sovietskej okupácie pobaltských štátov v rokoch 1940 až 1991 zo strany Západu.

Vance: Mierová dohoda pravdepodobne neuspokojí Ukrajinu ani Rusko

Americký viceprezident JD Vance uviedol, že vyrokovaná dohoda medzi Ruskom a Ukrajinou pravdepodobne neuspokojí jednu ani druhú stranu konfliktu. Spojené štáty sa podľa neho snažia o riešenie, s ktorým budú môcť súhlasiť obe strany.

„Nikto z toho nebude veľmi nadšený. Rusi i Ukrajinci s tým budú napokon pravdepodobne nespokojní,“ povedal Vance v rozhovore pre televíziu Fox News, odvysielanom v nedeľu.

Podľa šéfa Bieleho domu Donalda Trumpa sú Moskva a Kyjev blízko k dohode o prímerí, pričom Ukrajina sa možno bude musieť vzdať významnej časti svojho územia.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj však v sobotu povedal, že jeho krajina nemôže porušiť vlastnú ústavu, pokiaľ ide o územné otázky. „Ukrajinci nedarujú svoju zem okupantom,“ vyhlásil.

Vance v rozhovore pre Fox News, ktorý bol nahratý v piatok, konštatoval, že USA pracujú na naplánovaní rozhovorov Putina, Zelenského a Trumpa. Sám sa však nedomnieva, že by bolo prínosné, ak by sa Putin stretol so Zelenským ešte pred rozhovormi s americkým prezidentom.

Predstaviteľ Bieleho domu v sobotu večer uviedol, že Trump je otvorený myšlienke samitu s obomi lídrami, aktuálne však Washington plánuje bilaterálnu schôdzku, o ktorú požiadal Putin.

(tasr, afp, onet.pl, abc news, reuters)