Jednoducho, ak národnostné strany nedosiahnu požadovanú hranicu, nedostanú sa k mandátom v parlamente. Náš volebný systém totiž zvýhodňuje strany so silnou centralizáciou bez potreby mať lídrov v jednotlivých regiónoch, čo im umožňuje staviť na jednu celoštátnu osobnosť.
Maďarská menšina a jej perspektíva
Historicky najúspešnejšou národnostnou stranou na Slovensku bola tá, ktorá zastupovala záujmy najväčšej, a to maďarskej menšiny. V posledných dvoch voľbách sa však už do parlamentu nedostala žiadna takáto strana, a to napriek výrazným úspechom v niektorých krajoch.
Perspektíva národnostných strán na vstup do parlamentu aj v roku 2025 výhľadovo zostáva veľmi obmedzená. Aktuálne najsilnejšia Maďarská aliancia - Szövetség sa podľa aktuálnych prieskumov pohybuje tiež pod hranicou zvoliteľnosti a ďalšie národnostné strany nemajú relevantnú podporu.
Tento stav vníma aj predseda strany Maďarská aliancia László Gubík, ktorý hovorí o potrebe postaviť komunitu na nohy a vytvoriť v nej harmóniu. „Od začiatku 90. rokov existoval výraznejší slovenský šovinizmus a ten nás dokázal zjednotiť. Už to tak nie je a my sme sa začali medzi sebou vadiť,“ hovorí líder strany.
Podľa aliancie by volebný systém mal odzrkadľovať široké spektrum názorov všetkých občanov Slovenskej republiky, a to na demokratickom princípe a systéme pluralizmu, s prihliadnutím na rôznorodosť regiónov a národností.
„Boli by sme radi, keby sme odborný dialóg viedli o tom, ako by sme mohli zabezpečiť silnejšie parlamentné zastúpenie regiónov a národnostných komunít. Vieme si predstaviť, aby mohli napríklad strany v prípade, že by vo voľbách dostali aspoň sedem percent hlasov v aspoň dvoch krajoch, získať mandát v parlamente,“ vysvetľuje Maďarská aliancia pre Štandard.
Zastúpenie národnostných menšín v rámci etablovaných strán
Podľa štátneho tajomníka rezortu vnútra Michala Kaliňáka (Hlas) by zmena volebného systému pomohla voličom a prospela by politickým stranám. Ako poznamenáva, náš politický systém nepotrebuje strany na jedno použitie, "partaje" zavesené na sociálne siete a médiá, ale skôr zavesené na štruktúry v regiónoch.
„Žijeme v pomerne decentralizovanej krajine, kde sa však centralizovaná stranícka moc namiesto toho, aby bola presunutá do regiónov, sústreďuje v hlavnom meste. Napokon, ak sa pozrieme na zloženie parlamentu v dlhšej časovej línii, vidíme bratislavskú presilovku,” hovorí Kaliňák pre Štandard s vysvetlením, že po každých voľbách je tretina poslancov z bratislavského regiónu, pričom sa počtom obyvateľov ukrajuje z adekvátneho zastúpenia väčších krajov. Dokonca po dávnejších parlamentných voľbách bolo z tohto kraja až 71 poslancov parlamentu, hoci na počet obyvateľov by tomuto kraju patrilo 17 mandátov.
Pokiaľ však ide o zastúpenie národnostných menšín, Kaliňák si všíma aj uvedomelosť ostatných politických strán, v ktorých majú menšiny svoje zastúpenie. „Ak sa pozrieme do poslaneckých lavíc v tomto aj v predchádzajúcich volebných obdobiach, tak vidíte zástupcov rôznych národnostných menšín. Sám som príslušník rusínskej národnostnej menšiny a vo voľbách som bol zvolený za poslanca,“ hovorí štátny tajomník.
Tým, že v poslaneckých kluboch pôsobia aj v tomto volebnom období zástupcovia národnostných menšín, vôbec sa neobáva oklieštenia ich politického života. V mnohých regiónoch by pri viacerých volebných obvodoch mali ešte výraznejšie zastúpenie na kandidátnych listinách, myslí si.
Podľa neho je vecou každého občana, ktorý sa rozhodne pôsobiť v politike, v akej politickej strane sa rozhodne angažovať. „Je to do určitej miery aj alternatíva participácie na predvolebnom bloku alebo ako súčasť inej politickej strany. Sú to otázky politickej stratégie, ale aj etablovania regionálnych či národnostných tém v rámci politických strán,“ hovorí pre Štandard Kaliňák.
Mať svojho Maďara nestačí
S týmto vyjadrením však Maďarská aliancia nesúhlasí. Podľa nich dlhodobé skúsenosti poukazujú na fakt, že hlas národnostných menšín, čiže okolo 15 percent obyvateľstva v celoštátnej politike, nie je počuť. A to ani umiestnením „neslovenských“ kandidátov na listinu slovenskej strany.
„Mať svojho Maďara jednoducho nestačí. Namiesto toho je potrebné vytvoriť inštitucionálny rámec, ktorý by zabezpečil zastúpenie národnostných menšín v parlamente,“ vysvetľuje aliancia pre Štandard. Iba tak je podľa nej možné dostatočne poukazovať na problémy nimi obývaných regiónov.
O súčasnom volebnom systéme veľa napovie aj fakt, že strana s výrazným vplyvom v regiónoch nedisponuje zastúpením v parlamente. Pritom aliancia má v aktuálnom volebnom období najviac župných poslancov (54) a druhý najvyšší počet starostov a primátorov na Slovensku.
Slovenskí Maďari však samotný princíp zmeny jedného volebného obvodu podporujú. „Sami sme zástancami toho, aby jednotlivé regióny mali väčšie zastúpenie v celoštátnej politike. Zatiaľ však nie sú známe ani detaily, dokonca ani kontúry možného nového systému,“ vysvetľujú.
Za dôležité preto považujú, aby boli súčasťou odborného dialógu, ktorý by pomohol zabezpečiť silnejšie parlamentné zastúpenie regiónov a národnostných komunít. „Vytvorenie politickej kultúry, v ktorej majú miesto regionálne strany a strany národnostných komunít, by prospelo celej krajine,“ zdôrazňuje aliancia.
Aké sú šance národnostných kandidátov byť v parlamente
Posledné výsledky volieb naznačujú, že národnostní kandidáti majú často väčšiu šancu uspieť v Národnej rade SR, ak sú súčasťou kandidátok väčších, úspešných celoštátnych strán. Samostatné národnostné strany majú často zložitejšiu cestu k mandátom.
História však ukazuje, že najväčšie šance maďarských menšinových strán pri voľbách boli práve vtedy, keď pôsobili ako jednotný subjekt bez rozdelenia na radikálne či rozštiepené skupiny.
Keďže na Slovensku sa stále volí len v jednom obvode, v ktorom sa mandáty rozdeľujú proporcionálne na základe celoslovenských výsledkov, silnejšie strany majú väčšiu šancu na prekročenie päťpercentnej hranice, zaručujúcej mandáty v parlamente.
Preto národnostné menšiny, aj keď sú lokálne koncentrované [napríklad maďarská menšina na juhu Slovenska, pozn. red.], nemajú takú možnosť využiť hlasy, ktoré by im mohli získať politické zastúpenie v parlamente, a to aj napriek silnej podpore v určitom regióne.
Ak bude vstup Maďarskej aliancie do parlamentu naďalej neistý a Slovensko zostane jedným volebným obvodom, je na zvážení samotnej aliancie, či by pre ňu nebolo riešením spojenectvo so silnejším partnerom. Zatiaľ však o tom veľmi nechce hovoriť a mieni sa sústrediť na posilnenie svojej pozície. Navyše je otázkou, ktorý slovenský politický subjekt by Maďarskú alianciu prichýlil.
Aktuálne na politickej mape Slovenska zmenu súčasného politického systému odmietajú strany SNS, SaS a hnutie Slovensko. Progresívne Slovensko sa k téme pre Štandard odmietlo vyjadriť. Podporu vyjadrili iba strany Hlas a KDH. Smer je ochotný o tejto téme diskutovať.
