Alsalemová v správe vyzýva štáty, aby potvrdili ochranu založenú na biologickom pohlaví, zakázali oficiálne zmeny pohlavia u detí a zabezpečili priestory určené len pre jedno pohlavie.

„Neuznanie tohto objektívneho faktu (biologickej podstaty pohlavia) ohrozilo našu kolektívnu schopnosť správne opísať a pochopiť násilie páchané na ženách a dievčatách ako násilie páchané mužmi na ženách a účinne naň reagovať," tvrdí.

Osobitná spravodajkyňa ďalej uvádza, že rôzne formy násilia založeného na biologickom pohlaví sú zakorenené v „materiálnej realite ich biologického pohlavia“.

V správe pripomína, že pohlavie je biologická binárna kategória založená na reprodukčných systémoch – muži produkujú spermie a ženy vajíčka – pričom cituje evolučného biológa Richarda Dawkinsa a všeobecné odporúčanie č. 25 Výboru na odstránenie diskriminácie žien (CEDAW).

Fiktívne pojmy progresívnej scény

Správa zdôrazňuje, že používanie fiktívnych pojmov progresívnej scény na označenie rôznych pohlaví a rodov má za následok úbytok používania jazyka špecifického pre ženy a pohlavie, čo vedie k chybným údajom, nedostatočným službám pre ženské obete násilia a celkovo oslabenej ochrane žien a dievčat vrátane lesieb, žien, ktoré sa takto neidentifikujú, a dievčat, ktoré môžu zažívať rodovú dysfóriu.

Zjednodušene povedané, nemožno chrániť biologickú ženu pred násilím páchaným na ženách, ak sa neidentifikuje ako žena, alebo naopak – nemožno chrániť muža pred ženským násilím iba preto, že sa cíti ako žena. Bránia tomu totiž biologické faktory.

Namiesto progresu prináša rodová identita regres

V správe osobitná spravodajkyňa zdôrazňuje, že podobné fiktívne vytváranie pohlaví má za následok chybné rozpoznávanie a vyhodnocovanie násilia založeného na pohlaví.

Alsalemová označuje „vymazávanie“ biologického pohlavia za koordinovaný medzinárodný tlak, ktorý oddeľuje ženy od ich biológie a nahrádza jazyk špecifický pre pohlavie neutrálnymi alebo reduktívnymi výrazmi ako „rodiace osoby“, „menštruujúce osoby“ či „osoby s vagínou“.

Takéto praktiky označila Alsalemová za nie progresívne, ale regresívne, pretože znemožňujú boj proti útlaku založenému na pohlaví.

„Ak je kategória biologických žien vymazaná alebo zásadne oddelená od útlaku založeného na pohlaví, tento útlak je čoraz ťažšie identifikovať a tým pádom aj potláčať," vraví.

Za súčasné problémy súvisiace s ideologickým náhľadom na pohlavie považuje Alsalemová špecifické zraniteľnosti žien v situáciách, v ktorých prichádzajú do kontaktu s biologickými mužmi v prostredí určenom výhradne pre ženy.

Muži v ženských športoch, väzniciach aj sprchách

Medzi tieto situácie radí účasť biologických mužov, vydávajúcich sa za ženy, v ženských športoch, ženských priestoroch, ako sú sprchy a toalety, či umiestňovanie mužov v ženských väzniciach. Ignorovanie biológie vymazáva úspechy žien, pretože puberta u mužov prináša nezvratné výhody v sile a rýchlosti, čo vedie k zraneniam a strate príležitostí pre ženské atlétky.

Transgender športovci dominujúci v ženských disciplínach vyvolali globálnu reakciu – od prípadu plavca (s novým) menom Lia Thomas až po politiky na olympiáde v Paríži v roku 2024 či alžírskeho boxera Imána Chalífa, ktorý boxoval v ženskej kategórii a s prehľadom porazil všetky súperky. Ignorovaním biologického pohlavia tieto praktiky nielen demoralizujú ženy, ale prispievajú k zvýšenej zraniteľnosti.

Práve problematika prenikania mužov do priestorov vyhradených iba ženám tvorí značnú časť správy, keďže znižuje ženskú bezpečnosť a dôstojnosť. Ignorovanie biologického pohlavia vytvára systémové problémy tým, že umožňuje biologickým mužom vstup do zariadení určených len pre ženy, ako sú väznice, útulky a šatne, čím sa zvyšuje riziko násilia.

Jedným z kľúčových problémov je, že v právnych textoch sa pojem „žena“ začína definovať na základe sebadefinície. To znamená, že biologický muž, ktorý si zmení rodovú identitu, má automaticky prístup k právam a ochranám určeným pôvodne pre ženy.

V správe uvádza osobitná spravodajkyňa prípady, keď väznené ženy čelia sexuálnym útokom zo strany transgender väzňov, pričom cituje politiky v krajinách ako Kanada a Spojené kráľovstvo, ktoré uprednostňujú sebaidentifikáciu pred biológiou. To nielen porušuje práva žien podľa CEDAW, ale podporuje formu „núteného začlenenia“, kde sa od žien očakáva, že obetujú svoju bezpečnosť pre inklúziu.

Takýto ideologický pohľad na svet pritom potláča objektívnu realitu, keďže neberie do úvahy, že biologickí muži si zachovávajú fyzické výhody.

Rozhodnutie britského Najvyššieho súdu z roku 2024 v prípade For Women Scotland verzus The Scottish Ministers potvrdilo, že „pohlavie“ v antidiskriminačných zákonoch znamená biologické pohlavie, čím len podčiarklo právny chaos spôsobený nahrádzaním pojmu pohlavie rodovou identitou.

Pohlavie hrá rolu v trestnom práve, ale aj pri slobode prejavu

Alsalemová v správe pripomína, že bez zachovania rozlišovania biologického pohlavia a jeho špecifík strácajú ženy – najmä obete mužského násilia – svoje útočiská, čím sa aj údajne bezpečné priestory menia na miesta ďalšej traumy.

Aj pri vyšetrovaní trestných činov sexuálneho násilia má určenie biologického pohlavia páchateľa význam nielen pre štatistiku, ale aj pre pochopenie modus operandi, motívu a psychologických vzorcov správania. Ak sa právny systém vzdá tejto kategórie, môže to oslabiť dôkaznú situáciu a tým aj ochranu obetí.

Správa sa venuje aj slobode prejavu, ktorá je potláčaná zo strany progresívnych ideológov. Ženy, ktoré obhajujú biologické reality, čelia cenzúre, obťažovaniu a profesionálnym dôsledkom. A sú označované ako „transfóbne“. Nielen aktivisti, ale aj akademici sú nezriedka umlčiavaní a často aj sankcionovaní za spochybňovanie rodovej ideológie.

Tieto praktiky vyvolávajú autoritársky efekt, v ktorom ignorovanie biológie nielen vymazáva jazyk žien, ale trestá tie, ktoré ho bránia, čím pripomína historické umlčiavanie ženských hlasov.

Správa Alsalemovej spája tieto praktiky so širším násilím. Poukazuje na to, že bránia otvorenej diskusii o rôznych otázkach.

Deti trpia najviac

Najalarmujúcejším aspektom progresívnej ideológie je jej vplyv na deti, najmä na dievčatá. Alsalemová opisuje rodovú dysfóriu ako „spoločensky nákazlivú“, ktorá neúmerne postihuje dospievajúce dievčatá.

Ignorovanie biológie tu totiž vedie k nezvratným škodám. Blokátory puberty, hormóny a chirurgické zákroky spôsobujú neplodnosť, sexuálnu dysfunkciu a závažné psychické problémy vedúce až k samovraždám v dôsledku vykonania nezvratných zmien na ženskom tele.

Alsalemová zdôrazňuje, že deti nemôžu dať informovaný súhlas, čím tieto medicínske zásahy rámcuje ako závažné porušenie Dohovoru o právach dieťaťa, ktoré vymazáva ich budúce reprodukčné práva.

Správa preto zároveň vyzýva na zákaz týchto intervencií do života maloletých, pričom cituje krajiny ako Švédsko, Spojené kráľovstvo a Brazília, ktoré prístup obmedzili pre nedostatočné dôkazy o prínosoch.

Návrat k biológii ako základu ochrany práv

Odporúčanie správy Reem Alsalemovej je pomerne jasné – návrat k biológii ako základu ochrany práv. Štáty by mali definovať ženy na základe ich biologického pohlavia, aby ich mohli lepšie chrániť, a zakázať tranzície detí s odškodnením pre súčasné obete progresívnej agendy.

Obsah správy, ako aj jej odporúčanie, sa stretol s veľkým odporom transaktivistov. Tí tvrdia, že správa ohrozuje transgender ľudí tým, že rámcuje rodovú ideológiu ako násilie, čím potenciálne podnecuje diskrimináciu.

Alsalemová však obhajovala svoje závery odkazmi na zdroje a dôkazy uvedené v správe s tým, že jej výsledok je založený na faktoch, nie na ideológii. Otvorene uznáva potrebu ochrany pred diskrimináciou na základe rodovej identity, kritizuje však jednostranný prístup, ktorý pri snahe o inklúziu znižuje schopnosť chrániť ženy pred násilím.

Zákaz medicínskych zákrokov pre deti a správna terminológia

V správe nakoniec Alsalemová vyzvala štáty a príslušných aktérov, aby zabezpečili používanie terminológie špecifickej pre ženy a pohlavie v zákonoch, politikách a údajoch. Zároveň apelovala, aby zaručili právo žien a dievčat slobodne sa vyjadrovať k týmto otázkam bez strachu z následného lynčovania aktivistami či z perzekúcií.

Vyzvala tiež na zákaz prenatálneho výberu pohlavia a nezvratných lekárskych zásahov u maloletých s rodovou dysfóriou. Zároveň zdôraznila potrebu identifikovať, pomenovať a kriminalizovať vznikajúce formy násilia páchaného na ženách v rámci genocídy.

Osobitná spravodajkyňa OSN jednoducho vecne a podložene zhodnotila objektívny stav ideologického presadzovania absurdít do reálneho sveta. Podčiarkla obrovské problémy, ako je násilie na ženách a deťoch a - z pohľadu príčetného jedinca - aj neospravedlniteľné zásahy do integrity detských tiel.

Uvedené zhodnotenie je prekvapivé iba tým, že bolo komunikované verejne v inštitúcii, akou je OSN. Tradične totiž táto organizácia pretláčala práva trans komunity aj na úkor iných práv.

Všetky tieto skutočnosti sú totiž známe dlhodobo. Už od počiatočnej snahy o často násilné presadzovanie progresívnej ideológie do spoločnosti (zastrašovaním, obmedzovaním alebo postihovaním odporcov) bolo zrejmé, že nemôžu vzhľadom na objektívnu realitu fungovať.

Evidentne to dosiaľ nevidia iba tí, ktorí na svet hľadia tvrdým ideologickým pohľadom. V takom svete totiž nie je miesto na iný názor. Ani keď je podložený vecnými argumentmi a odbornými poznatkami.

Je skutočne na zamyslenie, čo núti progresívnych aktivistov - najmä mužov - fanaticky presadzovať pravidlá, podľa ktorých môže biologický muž slobodne navštevovať ženské zariadenia, ako sú sprchy, a sledovať v nich opačné pohlavie vrátane detí. Netreba totiž zabúdať, že zariadenia ako sprchy navštevujú aj maloleté osoby.

A to dokonca takým agresívnym spôsobom, že objektívne zamedzovanie týchto praktík alebo ich kritika je označovaná z ich strany za nenávistné prejavy, ktoré by mali byť trestané na úrovni trestného práva.

Je preto potrebné neustále sa pýtať, aký cieľ títo ľudia sledujú.

Je isté, že ich predstavy nefungujú a ani nemôžu fungovať. Minimálne nie v praktickom svete dát a faktov. Ten ideologický vždy fungoval iba na viere.

Smutné je, že následky tohto veľkého progresívneho experimentu si najviac odnášajú tí najzraniteľnejší.