Výpadok elektriny ako v Česku? Ak nič nezmeníme, čoskoro môže nastať aj u nás

Elektrizačná a prenosová sústava je základná kostra energetickej infraštruktúry Slovenska. Táto sieť zabezpečuje spoľahlivý prenos elektriny z výrobných zdrojov až k veľkým odberateľom a distribučným spoločnostiam. Ide o sieť vysokonapäťových vedení a elektrických staníc, ktoré tvoria chrbticu zásobovania Slovenska elektrickou energiou.

Na Slovensku sa začala formovať už v prvej polovici 20. storočia, keď boli budované prvé vysokonapäťové vedenia na zabezpečenie výroby a distribúcie elektriny v novovznikajúcej Československej republike. Po druhej svetovej vojne sa rozbehla intenzívna elektrifikácia krajiny a prepojenie s energetickými systémami susedných štátov.

Transformácia sústavy v 90. rokoch a založenie SEPS znamenali začiatok modernej éry riadenia energetiky na Slovensku, kde je kľúčovým kritériom nielen spoľahlivosť a bezpečnosť, ale aj schopnosť reagovať na nové výzvy – napríklad najväčšou výzvou dnešných dní je rastúci význam obnoviteľných zdrojov energie.

Z histórie k výzvam súčasnosti

Slovenská elektrizačná a prenosová sústava sa nachádza v štádiu intenzívnej modernizácie a transformácie. Infraštruktúra bola navrhnutá v 50. a 60. rokoch minulého storočia, čiže v období, ktoré malo iné výzvy než dnešná éra obnoviteľných zdrojov. Avšak Slovensko malo predstavu, že aj so starým nástrojom zahrá modernú šou. Z toho vznikli, samozrejme, rôzne problémy.

Prvým problémom je, že mnoho vedení a zariadení je na hranici technickej životnosti. Napríklad vedenie V404 Varín – štátna hranica s ČR je v prevádzke od roku 1959 a po viacerých opravách a rekonštrukciách je na pokraji technickej životnosti. Teda čoskoro si toto vedenie vyžiada celkovú obnovu vrátane výmeny stožiarov a základov.

Zároveň tieto staršie vedenia môžu predstavovať problém aj z druhého dôvodu – sú úzkym miestom sústavy, ktoré často preťažujeme. Analýzy SEPS identifikovali, že tento problém sa týka najmä cezhraničných vedení, predovšetkým vyššie spomínaného vedenia V404 Varín (SK) – Nošovice (CZ).

Toto preťažovanie môže znamenať aj to, že nedokážeme naplniť bezpečnostné kritérium N-1. Znamená to, že výpadok jedného prvku sústavy nesmie ohroziť bezpečnosť prevádzky prepojených sústav, teda nesmie spustiť kaskádu vypínania alebo stratu významnej časti spotreby.

Takéto problémy s neplnením bezpečnostného kritéria N-1 sa ukázali ako obzvlášť kritické v kontexte nedávneho masívneho výpadku elektriny v Česku, ktorý začal výpadkom kľúčového vedenia V411 v českej prenosovej sústave.

Situácia v Česku – starý nástroj zahrá tragickú muziku

Dňa 4. júla 2025 o 11:51 došlo k pádu fázového vodiča na tomto vedení. Fázový vodič je jeden z troch hlavných vodičov, ktoré prenášajú elektrický prúd.

Portál oenergetice.cz informoval, že podľa analýzy ČEPS sa vodič pravdepodobne pretrhol v dôsledku prehrievania spoja medzi oceľovo-hliníkovými lanami.

Táto informácia je dôležitá práve kvôli tomu, že k tomuto javu dochádza na základe meniacich sa prúdových zaťažení vedenia, keď sa spoje periodicky zahrievajú a ochladzujú, čo postupne zvyšuje ich prechodový odpor.

Tento proces trvá až do bodu, kým takýto vodič dosiahne kritický bod. Vtedy sa spoj prehreje natoľko, že lano stratí mechanickú pevnosť a "odpáli sa".

V čase incidentu zažívalo Nemecko rekordnú solárnu produkciu. Práve keď sa odpálilo toto vedenie V411, tak nemecká energetika vykazovala "Mittagsspause" (obednú prestávku) v Nemecku, keď klesli odbery, ale solárna produkcia zostala vysoká, takže prebytočná elektrina tiekla do okolitých krajín, a teda aj Česka.

Tento "pretok" spôsobil, že dlhodobo preťažované vedenie V411 to už jednoducho nezvládlo.

Následne kaskádovým efektom pád tohto kľúčového vedenia spustil dominový efekt: automatické odpojenie 700-megawattového bloku v elektrárni Ledvice, preťaženie a výpadok záložného vedenia V208, zlyhanie rozvodní Krasíkov aj vedenia V401 a nakoniec ostrovnú prevádzku časti siete, ktorá stratila približne 1 500 megawattov výroby a 2 700 megawattov spotreby. 

To si môžme predstaviť ako horúce júlové popoludnie, keď v Prahe o 11:51 po páde vodiča V411 zrazu zhasli semafory na Hradčanoch, električky stíchli v tuneloch a stovky ľudí uviazli vo výťahoch v kancelárskych budovách na Pankráci.

Vo chvíli, keď Ledvice odpojili svoj 700-megawattový blok, na zastávke Florenc stála prázdna súprava metra, automobilka Škoda v Mladej Boleslavi zastavila výrobu a nemocnice prešli na svojich operačných sálach na núdzové napájanie a celé centrum republiky sa ocitlo v bezmocnom tichu.

Táto situácia zdôraznila význam investovania do prenosovej sústavy, lebo aj tá prenosová sústava v Českej republike tiež bojuje s investičným deficitom.

Nové zdroje môžu tiež predstavovať problém

Poslednou výzvou súčasnosti je rozširovanie kapacít výroby energie o nové a prevažne obnoviteľné zdroje. To kladie na prenosovú sústavu zvýšené nároky na flexibilitu a reguláciu výkonu.

Podľa dát Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy je priemerná miera využitia slovenskej prenosovej sústavy medzi 60 a 70 percentami. Počas špičkových hodín v zime a pri výpadkoch zdrojov môže dosahovať až okolo 90 percent súčasnej kapacity. Avšak tieto dáta ukazujú na celkový priemer sústavy. Na niektorých vedeniach už dnes testujeme limity.

Ako obnovujeme prenosovú sústavu?

Aktuálny desaťročný plán rozvoja prenosovej sústavy na roky 2024 až 2033 identifikuje potrebu investícií do jej opráv a rozvoja vo výške približne 1,11 miliardy eur, čo predstavuje ročnú priemernú investičnú náročnosť okolo 111 miliónov eur.

Ak to porovnáme s objemom skutočne investovaných peňazí z roku 2024 (55,1 milióna eur), tak nám vzniká odhadovaný ročný investičný deficit približne 56 miliónov eur, čiže 560 miliónov za desaťročie.

V čom nám budú tieto peniaze chýbať?

Odpoveď spočíva v príprave na novú dobu. So zvyšujúcim sa počtom elektromobilov na cestách a s rastúcim významom energeticky náročného priemyslu je nevyhnutné prejsť z napäťovej úrovne 220 kilovoltov na 400 kilovoltov.

Vedenia s hodnotou 400 kilovoltov majú podstatne vyššiu prenosovú kapacitu než zastaralé 220-kilovoltové systémy. Toto je kritické pre obnoviteľné zdroje, pretože fotovoltické a veterné elektrárne často produkujú energiu v odľahlých oblastiach s vysokým slnečným či veterným potenciálom, odkiaľ ju treba prepraviť k spotrebiteľom vo väčších aglomeráciách.

Okrem toho je pre obnoviteľné zdroje kľúčová aj možnosť väčšej schopnosti adaptovať sa, ktorú ponúka systém s napätím 400 kilovoltov, keďže obnoviteľné zdroje a ich výkon je závislý od počasia.

Momentálne na Slovensku prevádzkuje prenosovú sústavu s celkovou dĺžkou 2 357 kilometrov vedení na úrovni 400 kilovoltov a 690 kilometrov vedení na úrovni 220 kilovoltov.

Do roku 2033 by malo byť modernizovaných približne 254 kilometrov existujúcich vedení. Rečnícka otázka znie, že aká bude skutočnosť, ak už teraz vieme, že sa nám nedarí napĺňať investičné ciele?

Zastaralá infraštruktúra v Európe

Slovenská elektrizačná a prenosová sústava je integrálnou súčasťou európskeho prepojeného systému ENTSO-E, kde plní svoje úlohy v súlade s európskymi technickými štandardmi.

Z hľadiska európskych kritérií spoľahlivosti Slovensko vykazuje nízke riziko výpadkov elektriny. Napriek tomu však investičný deficit môže časom toto hodnotenie významne zhoršiť.

Vedenie na úrovni 220 kilovoltov (23 percent prenosovej sústavy) má nízku prenosovú schopnosť. Bez modernizácie na úroveň 400 kilovoltov bude limitované pripájanie nových zdrojov.

Tento faktor je kritický najmä v kontexte plánovanej výstavby novej atómovej elektrárne. Zároveň môže spomaliť aj súkromné projekty, keďže prenosová sústava musí zvládnuť prietok zahraničných nadbytkov.

Tieto nadbytky v kombinácii s vysokou produkciou z jadrových zdrojov a s rastúcim objemom obnoviteľných zdrojov môžu vytvoriť nebezpečný kokteil pre zastaralú prenosovú sústavu.

(sie)