Čo sme to s tými Američanmi dohodli? Alebo o tom, či nám treba novú atómku

V súčasnosti u nás fungujú dve jadrové elektrárne – Jaslovské Bohunice a Mochovce. Tie prvé prevádzkujú dva reaktory typu VVER-440, ktoré sú pôvodom z Ruska, zatiaľ čo Mochovce majú štyri bloky rovnakého typu.

Prečo potrebujeme nové reaktory?

Prvým dôvodom, prečo sa vedie iniciatíva za výstavbu nového reaktora, je fakt, že tie súčasné starnú. Typická životnosť reaktorov je približne 40 rokov, pričom s nákladnou modernizáciou sa ich životnosť dá natiahnuť na 60 rokov.

Jadrové bloky elektrárne Jaslovské Bohunice V-2 boli spustené v rokoch 1984 až 1985. Štyridsiatku tak už majú na krku. Na základe Národnej správy SR k jadrovej energii vieme, že plánovaná životnosť je do rokov 2044 až 2045, no vtedy už bude nevyhnutné mať fungujúcu náhradu.

Druhým dôvodom je, že v budúcnosti bude dopyt po elektrine rásť. Najmä pre rozširovanie elektromobility, umelej inteligencie a výstavbu nových dátových centier. Lacná elektrická energia môže pre Slovensko predstavovať šancu na rýchlejší ekonomický rast.

Tretím dôvodom je energetická bezpečnosť a podpora stability siete. Jadrové reaktory zabezpečujú stabilný prísun energie bez ohľadu na počasie či externé vplyvy. Sú tiež stabilným zdrojom základného zaťaženia, čo umožňuje zníženie závislosti od dovozu energií a tiež lepšiu integráciu obnoviteľných (no do značnej miery nespoľahlivých) zdrojov energie, akými sú veterné či solárne elektrárne.

Prečo spolupráca s Westinghouse?

Spolupráca jadrového priemyslu na Slovensku s americkou firmou Westinghouse nie je žiadnou novinkou. Od roku 2017 bola táto spoločnosť zapojená do vyraďovania blokov jadrovej elektrárne V1 v Jaslovských Bohuniciach.

Na strategickú spoluprácu JAVYS povýšil svoj vzťah s Westinghouse v roku 2023, keď spoločne podpísali dohodu, ktorá obe strany zaviazala na spoluprácu v štyroch kľúčových oblastiach: diverzifikácii dodávok paliva pre naše reaktory VVER-440, vyraďovania reaktorov, výstavbe nových veľkých reaktorov a malých modulárnych reaktorov.

Prečo nebola verejná súťaž o dodávateľa novej jadrovej elektrárne?

Hoci slovenská opozícia ostro kritizuje absenciu verejnej súťaže, základnými problémami tendra sú cena a čas. A v istom kontexte má jej vynechanie svoju logiku. Proces totiž začína rozsiahlou diskusiou nastavenia podmienok súťaže. Ďalšími krokmi sú samotné uskutočnenie súťaže a treba tiež rátať aj s nejakými extra mesiacmi na súdne spory s neúspešnými uchádzačmi.

Všetky tieto kroky stoja nemálo peňazí. Ešte drahší je však čas, ktorý je momentálne v energetike najcennejšou komoditou.

Žijeme totiž časy, v ktorých svetoví technologickí giganti ako Alphabet (Google), xAi, OpenAI či DeepSeek súťažia v novej industriálnej revolúcii. Jej stredobodom je umelá inteligencia a práca s masívnymi objemami dát, pre ktoré sú potrebné dátové úložiská a veľké výpočtové kapacity. A všetko si to vyžaduje kvantá elektrickej energie.

Nie každá spoločnosť má pritom také možnosti ako xAi Elona Muska, ktorá si sama zakúpila 35 turbín na zemný plyn, aby dodala dostatok energie pre svoje nové dátové centrum Colossus pri americkom meste Memphis.

Existujú spoločnosti, ako napríklad 8090 Solutions podnikateľa Chamatha Palihapitiyu, ktoré nemajú ambíciu budovať masívne energetické zdroje, ale skôr hľadajú iné spoločnosti a lokality, ktoré sú ochotné spolupracovať.

Takéto firmy pravidelne investujú do infraštruktúry pre umelú inteligenciu. Jedným z kľúčových kritérií, ktoré môže prilákať takéto spoločnosti, je stabilný a cenovo výhodný prívod elektriny do ich objektov.

Ak má Slovensko záujem takéto investície v budúcnosti prilákať, nový jadrový zdroj môže byť povestným jazýčkom na váhach v prospech úspechu.

Zdá sa, že verejná súťaž šla na druhú koľaj z jasného dôvodu – čas, ktorý by nás stála, môže byť v budúcnosti rozhodujúcim faktorom, ktorý zabezpečí, že Slovensko neobídu investičné príležitosti z rozrastania umelej inteligencie.

Samozrejme, jadrová elektráreň je len krok číslo jedna. Tým druhým je rozsiahle úsilie prilákať tieto investície. A to nielen úľavami, ale napríklad aj reálnou snahou budovať kvalitnú infraštruktúru.

Čo to vlastne máme kúpiť?

To, aký reaktor ideme kúpiť, ešte stále nie je potvrdené. Dá sa to však pomerne spoľahlivo odhadnúť. Podľa viacerých zdrojov by malo ísť o jeden reaktor s výkonom 1 250 megawattov. Totožný k tomuto popisu je reaktor spoločnosti Westinghouse typu AP1000.

Ide o moderný reaktor tretej generácie s inovatívnymi pasívnymi bezpečnostnými systémami, ktoré tento typ robia bezpečnejším – dokáže zvládnuť havarijné situácie bez elektrickej energie alebo zásahu človeka po dobu minimálne 72 hodín.

Prvý reaktor tohto typu Westinghouse spustil v čínskom Sanemene v roku 2018. Ďalšie fungujú v čínskom Haiyangu a americkom Vogtle.

Nezaplatíme za nový reaktor priveľa?

Na základe analýzy Útvaru hodnoty za peniaze je cena odhadovaná na 9,6 až 18,4 miliardy eur. Predseda slovenskej vlády hovorí o sume 13 až 15 miliárd eur.

Vzhľadom na pomerne málo informácií o projektoch v Číne a USA vieme iba toľko, že odhadovaná cena za 3. a 4. blok elektrárne Vogtle, ktorá sa spúšťala v rokoch 2023 a 2024, sa pohybuje okolo sedem až desať miliárd amerických dolárov za jeden blok.

Francúzske reaktory EPR s výkonom 1 630 megawattov boli v anglickom Hinkley Point inštalované za odhadovanú cenu 24,5 až 28,9 miliardy eur.

Ruské VVER-1200 s výkonom 1 200 megawattov si zase Bangladéš zaobstaral do svojej elektrárne Rooppur za cenu približne 6,3 miliardy eur. Treba však dodať, že ruská energetika je v momentálnej geopolitickej situácii prakticky pasé.

Vzhľadom na spomenuté projekty dokážeme povedať, že odhadovaná suma až tak nevybočuje zo štandardnej ceny, za ktorú sa podobné reaktory stavajú v zahraničí. No na jasné zhodnotenie toho, či by si Slovensko nevedelo zaobstarať rovnaký výkon aj lacnejšie, momentálne neexistuje dosť informácií, keďže zatiaľ nebola ani podpísaná konkrétna zmluva s Westinghouse. Múdrejší budeme až po predstavení jej podoby.