Menej tabliet v krabičke, vyšší doplatok. Pacienti hovoria o skrytom zdražovaní liekov 

Vysoké doplatky spôsobené len zmenou balenia? "V lekárni vám povedia, že lieky, ktoré musíte brať a užívate ich už roky síce majú k dispozícii, ale balené s iným počtom tabliet v jednotlivých krabičkách. Dostanete síce rovnaký počet tabletiek, ale zaplatíte mnohonásobne viac,“ vysvetľuje v komentároch na Facebooku ministerstva zdravotníctva Alena so slovami, že týmto spôsobom získa poisťovňa, zarobí lekáreň aj farmaceutická firma, no pacient je vydieraný.

„A povedia vám, že pôvodné balenie nie je, ani nebude, aj keď teoreticky sa budeme tváriť, že je to len výpadok,“ pomenúva komentujúca problém.

Pomerne častá záležitosť

Situáciu, keď dôjde k zmene počtu tabliet v balení lieku, napríklad z 90 na 2x30 ks, čo spôsobí výrazný nárast doplatku pre pacienta, aj keď účinná látka, výrobca a indikácia zostávajú rovnaké, hodnotí Slovenská lekárnická komora ako pomerne častú záležitosť.

Riaditeľka úradu Slovenskej lekárnickej komory Lenka Vasiľová pre Štandard hovorí, že konečnú cenu lieku, výšku úhrady poisťovne a výšku doplatku pacienta určuje ministerstvo zdravotníctva v procese kategorizácie.

Vysvetľuje, že výška úhrady poisťovne sa určuje na štandardnú dávku liečiva a teda pri rozdieloch vo veľkosti balenia je vypočítaná ako násobok počtu dávok a tejto ceny za štandardnú dávku.

„Rozdiel oproti konečnej cene lieku predstavuje doplatok pacienta a preto prirodzene, pokiaľ koncové ceny nie sú matematicky ekvivalentné počtu dávok, dochádza k rozdielom,“ upresnila Vasiľová.

Inými slovami, pacient dopláca rozdiel medzi úhradou poisťovne a cenou lieku, pričom výška doplatku nemusí presne zodpovedať počtu tabliet v balení.

Komentujúca Alena naznačila aj situáciu, že na trhu je len balenie s vysokým doplatkom a lacnejšia verzia je deklarovaná ako „nedostupná“.

Vasiľová hovorí, že sa stalo už viackrát, že v prípade nedostupnosti lieku s rovnakým zložením, ale nízkym doplatkom, rezort zdravotníctva pomerne operatívne reagoval úpravou v rámci indikačných obmedzení. „Všeobecné jednoznačné riešenie však neexistuje,“ doplnila.

Ak teda najlacnejší liek nie je na trhu, ministerstvo môže rýchlo povoliť iný dostupný liek s rovnakou účinnou látkou, aby pacienti nemuseli platiť viac. Vždy sa to však rieši individuálne, nie jedným univerzálnym pravidlom.

Veľkosť balenia podľa uváženia držiteľa registrácie

Ministerstvo zdravotníctva ako tvorca liekovej cenotvorby reagovalo, že každý liek, ktorý má byť hradený z verejného zdravotného poistenia, musí prejsť kategorizáciou.

Vysvetľuje tiež, že lieky sú rozdelené do referenčných skupín, čiže takých, ktoré obsahujú rovnaké liečivo, používajú sa na rovnakú indikáciu a sú porovnateľné z hľadiska terapeutického účinku.

„Pre každú referenčnú skupinu sa určuje maximálna výška úhrady zdravotnej poisťovne za štandardnú dávku liečiva na základe referenčného lieku. Je to taký liek, ktorý má v referenčnej skupine najnižšiu maximálnu cenu vo verejnej lekárni, prepočítanú na štandardnú dávku liečiva. Cena sa nestanovuje na balenie, ale na štandardnú dávku liečiva,“ odpovedalo ministerstvo s tým, že ide o priemernú dennú dávku liečiva, ktorú by dospelý človek mal prijať pri bežnom použití lieku na jeho hlavnú indikáciu.

„Držiteľ registrácie uvádza na trh rôzne veľkosti balenia liekov podľa vlastného uváženia a ich dostupnosť ovplyvňujú viaceré faktory, napríklad problémy vo výrobe či distribúcii,“ uzavrel komunikačný odbor ministerstva zdravotníctva.