V balkánskom kotle to pre Srbov opäť vrie. Rovno v dvoch krajinách súčasne

Ešte v posledný októbrový deň v roku 2024 by nikomu nezišlo na um, že železničná stanica v stoličnom meste národnostne rozmanitej Vojvodiny spôsobí k dnešnému dňu už takmer desať mesiacov trvajúce protivládne protesty.

Vlani 1. novembra sa po predchádzajúcich rozsiahlych renovačných prácach zrútila betónová nadstavba nad vchodom do železničnej stanice v Novom Sade. Na mieste zahynulo 14 ľudí vo veku od šesť do 74 rokov, pätnásta obeť podľahla zraneniam v nemocnici o niekoľko týždňov neskôr - väčšinu obetí tvorili študenti.

V súvislosti s incidentom už odstúpil minister výstavby Goran Vesić, ktorého na niekoľko dní aj zadržali a následne prepustili.

Verejnosť sa po tragédii vydala do ulíc, pričom mnohí protestujúci obviňujú vládu z úplatkárstva a nedostatočného dohľadu nad stavebnými projektmi.

Rozsiahlejšie požiadavky

Protesty si pôvodne kládli za cieľ odstúpenie premiéra a primátora Nového Sadu, napokon však začal dav požadovať predčasné parlamentné voľby.

Po odstúpení primátora Milana Đurića a premiéra Miloša Vučevića zo Srbskej pokrokovej strany (SNS), založenej súčasným srbským prezidentom Aleksandarom Vučićom, 29. januára tohto roka srbská hlava štátu vyhlásila, že je otvorená tak novej vláde, ako aj predčasným parlamentným voľbám.

Vučićovo druhé a posledné päťročné prezidentské funkčné obdobie sa končí v roku 2027, keď sa majú konať aj parlamentné voľby.

Necelé tri mesiace po Đurićovom odstúpení Národné zhromaždenie zvolilo nového predsedu vlády - stal sa ním Đuro Macut (nezávislý). Podľa Reuters bolo toto hlasovanie len formalitou, keďže vládna strana má v 250-člennom parlamente väčšinu - 156 poslancov. Opozičné strany požadovali, aby vznikla prechodná vláda, čo Vučić a jeho politickí spojenci odmietli.

Macut - povolaním endokrinológ - sa ujal vlády v zložitom období, pričom nemá iné politické skúsenosti ako účasť na utváraní nového provládneho politického hnutia, iniciovaného prezidentom Vučićom.

Tento subjekt s pracovným názvom "Hnutie za ľud a štát" vznikal pár dní pred vymenovaním novej vlády na zhromaždení v Belehrade, kde sa podľa nezávislých zdrojov zišlo asi 55-tisíc ľudí, zatiaľ čo Vučić z pódia hovoril o 145 tisícoch.

Na porovnanie, počet demonštrantov dosiahol v marci počet 100- až 325-tisíc osôb. Posledné parlamentné voľby v decembri 2023 Vučićova strana vyhrala so ziskom takmer 47 percent hlasov.

Medzinárodní pozorovatelia uviedli, že voľby sa konali v nespravodlivých podmienkach a zaznamenali závažné nezrovnalosti v hlasovaní. Boli medzi nimi napríklad prípady kupovania hlasov a neoprávneného vhadzovania hlasovacích lístkov do volebných urien.

Protesty ani po Macutovom vymenovaní neutíchali, požiadavky protestujúcich dnes zahŕňajú okrem vyvodenia zodpovednosti za tragédiu v Novom Sade aj stíhanie osôb, ktoré napadli demonštrantov, stiahnutie obvinení voči študentom zadržaným počas blokád a vyšetrenie údajného použitia sonického dela počas marcovej demonštrácie.

Protestujúci taktiež obviňujú vládu z používania násilia proti politickým rivalom a potláčania slobody médií. Vláda všetky obvinenia popiera.

Prezident 8. mája odkázal študentom organizujúcim protivládne protesty, že na predčasné voľby nebudú musieť dlho čakať. Podľa viacerých srbských zdrojov ich možno očakávať 28. decembra.

„Na voľby nebudú musieť dlho čakať, mali by sa začať pripravovať,“ povedal Vučič v Moskve, kde sa zúčastnil na oslavách "Dňa víťazstva".

Násilné strety

Protesty boli prevažne pokojné až do začiatku tohto mesiaca, keď boli pri stretoch zranené desiatky policajtov a civilistov a niekoľko stoviek ľudí bolo zadržaných.

„Chcem, aby sme sa konfrontovali s víziami... aby sme to vyriešili dialógom a rozhovormi... bez konfliktu, bez násilia. Aby sme krajinu opäť vybudovali, aby sme ju dostali späť na cestu, kde bola pred deviatimi mesiacmi,“ povedal Vučić.

Večer 15. augusta srbská polícia v Belehrade upotrebila slzotvorný plyn a vozidlá na rozohnanie protivládnych demonštrantov, ktorí hádzali na policajtov petardy a svetlice.

Protestujúci sa zhromaždili okolo 20.00 pred budovou armádneho veliteľstva, ktorú v roku 1999 bombardovalo NATO. O niekoľko hodín neskôr začali na policajtov hádzať svetlice. Kontajnery na odpad boli na viacerých miestach prevrátené a zapálené, vznietil sa jeden strom.

Protesty sa konali aj v niekoľkých ďalších mestách – Nový Sad, Niš, Kragujevac či Valjeve. V Niši bol tiež použitý slzotvorný plyn. Oficiálne údaje o počte zranených ľudí nie sú k dispozícii.

Dva dni nato vo Valjeve, približne sto kilometrov západne od Belehradu, skupina mladíkov so zakrytými tvárami skandovala heslá proti prezidentovi Aleksandarovi Vučićovi. Následne hodili svetlice do kancelárie Srbskej pokrokovej strany. Krátko nato došlo v strede mesta k stretu s poriadkovou políciou.

Odvtedy sa polícia a demonštranti navzájom obviňujú z prílišného používania sily.

Slovenská stopa

Na Slovenských národných slávnostiach v meste Báčsky Petrovec vo Vojvodine sa 9. augusta odohral útok na výstavu fotografií dokumentujúcich študentské protesty v Srbsku.

Výstavu organizovala slovenská menšina. Ku konfliktu vrátane fyzických potýčok došlo medzi členmi vládnucej Vučićovej SNS a občanmi, ktorí pripravili výstavu fotografií z protivládnych protestov. Počas neho boli poškodené vystavované fotografie a ľahšie zranenia utrpelo niekoľko ľudí.

Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Juraj Blanár (Smer) uviedol, že slovenská diplomacia ani zastupiteľský úrad Slovenskej republiky v Belehrade sa nebudú k týmto incidentom vyjadrovať.

Premiér Robert Fico (Smer) uviedol, že útok nemá so slovenskou menšinou nič spoločné. Slováci z Báčskeho Petrovca na sociálnej sieti reagovali vymenovaním prešľapov súčasnej srbskej vlády voči slovenskej menšine - úpadok miestneho slovenského školstva, ukončenie vydávania dokladov v slovenčine a ďalšie porušovanie ústavy Srbska vo vzťahu k slovenskej menšine vo Vojvodine.

"Politická strana – alebo lepšie povedané koalícia –, ktorá je dnes pri moci, ponúkala Slovákom v 90. rokoch dva sendviče na cestu na Slovensko. Inými slovami, chcela nás hromadne vysídliť," uviedla stránka Bački Petrovac uz studente.

Prví Slováci prišli do Báčskeho Petrovca v roku 1745, pričom najviac ich bolo z Málinca. Nateraz predstavujú viac ako 80 percent obyvateľov šesťtisícovej obce.

Vučićov človek

V susednej Bosne a Hercegovine to takisto vrie. Štát sa skladá z Republiky srbskej a Federácie Bosny a Hercegoviny. V krajine žije 50 percent Bosniakov, 31 percent Srbov a 15 percent Chorvátov.

Prezident Republiky srbskej, separatista Milorad Dodik bol 18. augusta rozhodnutím súdu zbavený funkcie. Stalo sa tak po tom, ako odvolací súd v pondelok zamietol jeho odvolanie proti rozhodnutiu Centrálnej volebnej komisie (CEC), ktorá mu tento mandát odobrala.

CEC takto rozhodla na základe verdiktu odvolacieho súdu, ktorý Dodika začiatkom augusta odsúdil na rok väzenia a šesť rokov zákazu politickej činnosti.

Súd ho vtedy uznal za vinného z nerešpektovania rozhodnutí vysokého predstaviteľa OSN pre Bosnu a Hercegovinu (OHR) Christiana Schmidta, ktorý dohliada na implementáciu Daytonskej mierovej dohody z roku 1995 a dodržiavanie právneho rámca v krajine.

Dodik verdikt súdu odmietol a neakceptovala ho ani vláda bosnianskych Srbov, ktorá ho označila za protiústavný a politicky motivovaný. Podľa agentúry AFP vyvolalo Dodikovo odsúdenie krízu, ktorú mnohí pozorovatelia považujú za najvážnejšiu od vojny v rokoch 1992 až 1995.

Separatistický líder tvrdí, že za jeho odvolaním je stret bosniackych moslimov s kresťanmi. Pripomeňme, že katolícki Chorváti s Bosniaknmi podobné problémy nemajú.

„Tentoraz buď RS nebude súhlasiť so Sarajevom, alebo prestane skutočne jestvovať,“ uviedol Dodik a dodal, že podľa neho v Republike srbskej jestvuje silná vôľa "brániť ju".

Dodika dlhodobo podporuje maďarská vláda. Údajne mala v prípade potreby Dodikovi pomôcť vyhnúť sa trestu práve maďarská protiteroristická jednotka.

„Prešli sme si mnohými krízami - od povodní, migračnej krízy, koronavírusu, vojny na Ukrajine, mnohými zložitými vecami, početnými provokáciami v Kosove... Ale po potvrdení rozsudku voči prezidentovi Republiky srbskej sa Srbsko od roku 2008 nikdy nedostalo do takej ťažkej situácie,“ vyhlásil Vučič počas návštevy obce Žitoradja na juhu Srbska.

Belehrad je podľa neho pod tlakom „cudzincov, ktorí chcú Srbsku prikázať, ako reagovať“. Podľa agentúry AP je nepravdepodobné, že Dodik v dohľadnom čase skončí vo väzení, pretože má plnú podporu Srbska, ktoré mu môže poskytnúť útočisko.

Podporuje ho aj ruský prezident Vladimir Putin, ktorý ho od prvého odsúdenia privítal v Rusku najmenej trikrát. Ruské veľvyslanectvo v Belehrade po rozsudku vyjadrilo podporu Dodikovi, verdikt označilo za spolitizovaný a Schmidta za „uzurpátora“.

Proces kritizoval aj maďarský premiér Viktor Orbán, ktorý ho označil za „hon na čarodejnice“. Británia a Brusel, naopak, vyzvali na rešpektovanie rozhodnutia súdu.

Republiku srbskú tak čakajú predčasné voľby. Bosnianskosrbská opozícia už oznámila pripravenosť zúčastniť sa na predčasných voľbách. Neistá je nateraz kandidatúra Draška Stanivukovića, lídra Strany demokratického pokroku (PDP) a primátora mesta Banja Luka.

Analytici naznačujú, že práve Stanivuković by mohol byť pre Vučiča alternatívnym kandidátom, ktorého by podporil ako nástupcu Dodika vo vedení Republiky srbskej.

Dňa 23. augusta Republika srbská oznámila, že 25. októbra usporiada referendum o rozsudku federálneho súdu v Dodikovom prípade. Zo 65 prítomných poslancov parlamentu hlasovalo za 50.

Opozícia odmietla hlasovať. „Nebudem vám prekážať… ale kráčate po mínovom poli,“ varoval Nebojsa Vukanović, ostrý kritik Dodika.

Odhlasované referendum má mať na hlasovacom lístku otázku: „Prijímate rozhodnutia nezvoleného cudzinca (medzinárodného vyslanca Christiana Schmidta) a protiústavný verdikt súdu Bosny a Hercegoviny proti prezidentovi RS, ako aj rozhodnutie bosnianskej volebnej komisie o zrušení mandátu prezidenta RS Milorada Dodika?“

Separatistický líder očakáva, že obyvateľstvo srbskej časti Bosny a Hercegoviny bude masívne hlasovať „nie“, a pohrozil, že následne usporiada referendum o nezávislosti Republiky srbskej.

(tasr, reuters, hal)