Kritici elektrárne Málinec – Látky: V memorande sú nejasné formulácie a garancie
Spomínané memorandum jednohlasne prešlo v obecných zastupiteľstvách najviac dotknutých obcí - Málinec i Látky. Podpísalo ho aj ďalších 15 okolitých samospráv v úlohe podporujúcich subjektov.
V memorande je napríklad garantované, že ročný výnos z prevádzky elektrárne, teda približne 2,5 milióna eur, bude prerozdelený medzi jeho signatárov.
Takisto je tam uvedené, že sa začne s výstavbou a dostavbou vodovodov či kanalizácií v dotknutých obciach. „Zároveň počas celého času realizácie, počas celej výstavby garantujeme, že Málinec bude stále zdrojom pitnej vody,“ povedal na tlačovej besede minister životného prostredia Tomáš Taraba.
Odporcovia výstavby PVE sa hlavne obávajú, že Podpoľaniu hrozí znehodnotenie pitnej vody v nádrži Málinec. Ide o zdroj pre zhruba 63-tisíc obyvateľov, ktorí žijú v južných okresoch Banskobystrického kraja.
Kanalizácie i verejné vodovody
V oficiálnom vyhlásení ministerstva životného prostredia sa uvádza, že jedným z pilierov memoranda je zachovanie a udržanie vodárenského účelu vodnej nádrže Málinec ako spoľahlivého a trvalo udržateľného zdroja zásobovania obyvateľov daného územia pitnou vodou.
„Je to absolútne prvý a základný predpoklad, ktorý od začiatku komunikujeme a v memorande so starostami Podpoľania aj verejne deklarujeme a ktorý je a bude po celý čas realizácie diela garantovaný, a to aj počas prevádzky,“ zdôraznil šéf envirorezortu Tomáš Taraba.
Ministerstvo ďalej konštatuje, že vďaka podpísanému memorandu získajú obce dotknuté výstavbou investície na realizáciu diaľkovodných líniových sietí.
Pôjde o vodovody, kanalizácie, úpravy ciest a iné komunikácie vrátane zariadení slúžiacich verejnosti a pomáhajúce podpore turizmu a cestovného ruchu. „Za týmto účelom vznikne solidárny fond v prospech obcí dotknutých výstavbou tejto významnej investície,“ dodal rezort.
Zároveň deklaruje, že v dotknutom území urýchli výstavbu verejných kanalizácií, verejných vodovodov či úpravní vody. To všetko už pred začatím výstavby prečerpávacej vodnej elektrárne.

Už je verejne známe
Problémom bolo podľa ľudí, ktorí výstavbu odmietajú, aj to, že nepoznali detaily tohto memoranda, ktoré samosprávy s ministerstvom životného prostredia podpísali.
Presné znenie dokumentu, ktorý odobril minulý týždeň aj vládny kabinet, sa dozvedeli až teraz, keď ho zverejnila na svojej oficiálnej stránke obec Málinec.
Podľa právničky a členky občianskeho Združenia Čechánky Renáty Endrödyovej sú tam nejasné formulácie, nepresvedčivé garancie zo strany štátu, zato jasné záväzky zo strany samospráv pri podpore projektu.
Endrödyová sa na sociálnej sieti po preštudovaní podmienok v memorande zamýšľala nad tým, ako je možné, že ho zástupcovia najviac dotknutých obcí podpísali. Doplnila, že pred podpisom memoranda deklarovali starostovia Málinca a Látok svoje požiadavky.
Predovšetkým podľa nej chceli garanciu, že nádrž Málinec bude aj naďalej slúžiť ako zdroj pitnej vody v súčasnej kvalite. Ďalej zástupcovia samospráv požadovali vytvorenie solidárneho fondu vo výške 2,5 milióna eur, ktorý sa bude deliť medzi Látky, Málinec a podporujúce obce.
Takisto žiadali garantovať aj výstavbu vodovodov, kanalizácií, čističiek odpadových vôd (ČOV), elektrickej siete, komunikácií, turistickej infraštruktúry, akou sú napríklad rozhľadne či cyklotrasy.
Čo podľa memoranda dostali
Združenie Čechánky na sociálnej sieti vysvetľuje, že podľa memoranda starostovia dostali vyhlásenie, že predpokladom realizácie projektu je zachovanie vodnej nádrže Málinec ako zdroja pitnej vody za súčasného dodržania jej kvality podľa súčasných štandardov. „Nie v dnešnej kvalite, ale podľa súčasných štandardov,“ upozornila Endrödyová.
Ďalej doplnila, že dostali takisto vyhlásenie, že štátny podnik Vodohospodárska výstavba naozaj zabezpečí realizáciu vyvolaných investícií, ako sú spomínané vodovody, čističky odpadových vôd, elektrické siete či turistická infraštruktúra.
Je to však s doplnkom, že len tých, ktoré budú určené v overenom projekte stavebného zámeru. „Teda možno nejakých, možno žiadnych,“ spresnila právnička a členka združenia.
Ďalej si všimla, že v súvislosti so solidárnym fondom dostali starostovia len prísľub, že ministerstvo životného prostredia predstaví vytvorenie tohto solidárneho fondu. „Predstaví komu? Predstaví nie je podľa mňa totožné s vytvorí,“ skonštatovala.
Zástupcovia samospráv sa vraj pre tieto nekonkrétne vyhlásenia zaviazali, že bez zbytočného odkladu vykonajú všetky potrebné činnosti a úkony smerujúce k riadnej a včasnej realizácii projektu.
Podľa memoranda sa starostovia podpismi zaviazali, že premietnu túto svoju vôľu do ďalších dokumentov, ktoré nadväzujú na toto memorandum.
„V podstate tak podpísali súhlas s tým, že ministerstvo životného prostredia vykoná všetky kroky k tomu, aby bol projektu vládou udelený štatút významnej investície, prípadne strategickej investície,“ dodala na záver Endrödyová.
Nespokojní obyvatelia dotknutých lokalít výstavbou i OZ Čechánky preto upozorňujú, že práve vďaka označeniu strategická investícia by sa pozemky, ktoré budú v okolí PVE, dali ľahšie vyvlastniť.

Vraj sa nezapredali
Starosta Málinca Igor Lacko i starosta Látok Mário Kubiš podpis memoranda obhajujú. Podľa ich slov zvážili všetky kroky a rozhodovanie nebolo jednoduché a nerodilo sa z večera do rána.
„My sme prichádzali so svojimi podmienkami. Jedna je prvoradá, a to zásobovanie pitnou vodou, jej dodávanie a kvalita surovej vody pre celý región,“ povedal po podpise memoranda Lacko.
Jeho kolega Kubiš zdôraznil, že nič nepredali a bojovali za podmienky pre súčasnú generáciu i tie ďalšie. „Pre naše deti a všetkých ľudí, ktorí budú v regióne žiť,“ doplnil starosta Látok.
Podľa oboch mužov aktivisti i ľudia z OZ Čechánky vedeli o všetkých podmienkach, ktoré sú v memorande zapracované. „Oni sami na tom s nami pracovali. Boli prizvaní do komunikácie, boli na sedeniach,“ uzavrel Kubiš.
S podpisom nesúhlasili
Ľudia z OZ Čechánky hovoria, že boli prizvaní na stretnutie, ktoré sa uskutočnilo pred konaním obecného zastupiteľstva. Tam mali byť spísané požiadavky, ktoré chceli od envirorezortu, aby boli splnené.
„Na stretnutí už bolo všetko dopredu spísané, čo idú žiadať a iba nám to pán starosta prečítal. My sme si tam nedávali niečo vlastné, čo chceme my,“ spresňuje pre Štandard Endrödyová s tým, že tam boli skôr iba do počtu.
„Napríklad sme im iba povedali. Vy žiadate solidárny fond 2,5 milióna eur. Tak si tam dajte aspoň inflačnú doložku. Na to sme dostali odpoveď od starostu, že to tam je, iba to nečítal,“ hovorí Endrödyová.
Druhým upozornením malo byť, že by do memoranda mali zapracovať podmienku, aby v tejto lokalite Podpoľania nebolo úložisko jadrového odpadu. Toto tam bolo následne zo strany samosprávy doplnené.
„My sme hneď na začiatku stretnutia deklarovali, že sme jednoznačne proti podpisu memoranda v tom štádiu projektu, o ktorom nič nevieme,“ dopĺňa právnička s tým, že projekt v zásade zatiaľ ani neexistuje.
Ďalej zopakovala, že toto memorandum je dokument, ktorý nezaväzuje envirorezort k ničomu. Naopak, starostovia sa v ňom konkrétne zaväzujú, že podniknú všetky kroky v administratívnych či správnych konaniach na to, aby štát mohol projekt realizovať.
„Prijali to vo forme záväzku. Ministerstvo a Vodohospodárska výstavba, naopak, že vyhlasujú, prehlasujú či vyvinú snahu. Akú teda dostali starostovia záruku, záväzok? Žiadny,“ uzavrela Endrödyová.