Trump nasadzuje národné gardy proti zločinu. Ktoré mestá sú jeho cieľom?

Prezident USA Donald Trump 11. augusta prevzal kontrolu nad bezpečnostnými zložkami Dištriktu Kolumbia. Ide o okrsok v moci federálnej vlády, v ktorom sa rozprestiera hlavné mesto Washington – sídlo Kongresu, Bieleho domu a prakticky všetkých ministerstiev a federálnych agentúr.

Washington má napriek tomu vlastnú samosprávu vrátane zastupiteľstva a starostky, ktorou je v súčasnosti demokratka Muriel Bowserová. Tá po Trumpovom rozhodnutí nasadiť do ulíc Národnú gardu (technicky ide o armádu) varovala pred „nebezpečným precedensom“, v rámci ktorého by ministerstvo obrany začalo rozširovať nasadenie teritoriálnych síl do amerických miest.

Trump a šéf Pentagónu Pete Hegseth obhajovali povolanie vojska tým, že kriminalita v hlavnom meste „sa vymkla spod kontroly“ a Washington je „presiaknutý zločinom“. To opätovne rozdelilo americké médiá, pričom tie konzervatívne upozorňovali na dlhodobý nárast kriminality, zatiaľ čo liberálne poukazovali na obmedzenia, ktoré dávajú prezidentovi ústava a zákony.

Bowserovej predpoveď

Starostka federálneho hlavného mesta varovala pred možným scenárom, že Trumpova administratíva vyšle stovky či tisíce vojakov do väčšinovo demokratických miest – tie sú totiž zvyčajne centrami násilnej kriminality.

Pravicoví komentátori tento jav vysvetľujú tým, že demokratickí starostovia ustupujú etnickým menšinám, ktoré štatisticky páchajú viac násilných trestných činov. To zase vedie k rozpadu sociálnej súdržnosti a ďalšiemu nárastu zločinnosti.

Ľavicoví komentátori zase upozorňujú na rastúce ekonomické rozdiely medzi vrstvami, keď bohatší obyvatelia miest odchádzajú žiť na predmestia, zatiaľ čo vo „vybývaných“ centrách ostávajú tí menej šťastní.

Je však pravdou, že najmä demokratickí predstavitelia miest v mene hnutia Black Lives Matter vedome oslabovali akcieschopnosť svojich policajných zborov, čo sa Trump snaží zvrátiť. Okrem toho, že washingtonským policajtom symbolicky nakúpil pizzu a hamburgery, avizoval rozšírenie operácií národných gárd a ich podriadenie Bielemu domu aj pre ďalšie mestá.

Ešte v piatok vyhlásil, že „Chicago bude ďalšie“ v zozname miest, do ktorých plánuje nasadiť federálne bezpečnostné zložky. Aj New Yorku avizoval „pomoc“ v rovnakom štýle. Ako upozornila televízia CNN, zásah v najväčšom meste štátu Illinois plánoval Biely dom už „niekoľko týždňov“.

Televízia Fox News zase zverejnila plán nasadenia federálnych agentov do 19 štátov americkej únie: Alabama, Arkansas, Florida, Georgia, Idaho, Indiana, Iowa, Louisiana, Nebraska, Nevada, Nové Mexiko, Ohio, Južná Karolína, Južná Dakota, Tennessee, Texas, Utah, Virgínia a Wyoming.

Nie všetky z týchto štátov sú pritom „modré“, teda demokratické. Z Ohia pochádza viceprezident JD Vance, Florida je domovským štátom Trumpa, ministra zahraničia Marca Rubia či generálnej prokurátorky Pam Bondiovej, v Texase – do ktorého podľa informácií ministerstva vnútornej bezpečnosti nasadia „najviac“ agentov – sú republikáni „ako doma“.

Z Louisiany pochádza predseda dolnej komory Kongresu Mike Johnson a Tennessee bolo prvým štátom, ktorý zakázal takzvané zmeny pohlavia u detí a mladistvých.

Pri bližšom pohľade však vidno, že veľké mestá sú riadené demokratmi, čo dodáva reálnosť obavám z politického prenasledovania. Oficiálnym dôvodom akcií je však ochrana agentov Imigračného a colného úradu (ICE) pri hľadaní a zadržiavaní nelegálnych migrantov určených na deportáciu.

ICE, ktorý podlieha bezpečnostnému rezortu, bude vykonávať zber osobných údajov vrátane odberov slín na identifikáciu na základe DNA, odtlačkov prstov či fotografií. Trump však činnosť úradu hodlá zabezpečiť pred možným scenárom z Los Angeles. Preto budú mať príslušníci gardy podľa avíza Pentagónu právomoc nosiť zbrane.

Predohra v Kalifornii

V júni tohto roka sa rozhoreli násilné protesty v najväčšom meste štátu Kalifornia. Príčinou bol koordinovaný odpor promigrantských aktivistických skupín voči zatýkaniu zo strany ICE. Po piatich dňoch ničenia majetku a ohrozovania imigračných agentov prevzal Trump ako najvyšší veliteľ kontrolu nad Národnou gardou Kalifornie a vyslal ju na pomoc.

Do Los Angeles však Pentagón nasadil štyritisíc gardistov, čo sa stretlo s kritikou a neskôr žalobou zo strany guvernéra Gavina Newsoma a starostky Karen Bassovej. Obaja sú demokrati a okamžite sa stali terčom kritiky za nezvládnutú zločinnosť.

Trumpovi v nasadení vojska do ulíc amerických miest bráni zákon Posse Comitatus z roku 1878. Ten umožňuje samospráve – od mesta cez okres až po štát – spravovať vlastnú bezpečnosť a presadzovanie práva (law enforcement). Zároveň zakazuje federálnej vláde nasadzovať armádu do civilných situácií pod hrozbou odvolania najvyššieho veliteľa a zákazu ďalšej kandidatúry.

Už v prípade Kalifornie však Trump naznačil využitie iného zákona z roku 1807 – zákona o vzbure (Insurrection Act). Ten funguje ako výnimka zo zákona Posse Comitatus, konkrétne v prípade „invázie nepriateľských síl“ na domácej pôde.

„Jednou z hlavných technických otázok v imigračných súdnych sporoch je, či sa Bidenova hraničná kríza považuje za ‚inváziu‘. Takže teraz tu máme cudzincov bez legálneho práva byť v krajine, ktorí mávajú cudzími vlajkami a napádajú orgány činné v trestnom konaní. Keby sme na to tak mali vhodné slovo…“ napísal Vance na sieti X v rámci diskusie o použití zákona.

Ako pripomenuli zdroje z Pentagónu pre Fox News, v situácii, ktorá je mierumilovnejšia, ako bola tá v LA, môže Biely dom využiť výnimku vpísanú do 32. hlavy federálneho zákonníka. Tá povoľuje nasadenie na obmedzený čas na účely „výcviku či iných povinností“.

„Výcvik alebo povinnosť nariadená podľa odseku 1 môže zahŕňať: podporu operácií alebo misií vykonávaných jednotkou člena na žiadosť prezidenta alebo ministra obrany,“ hovorí príslušný článok, na ktorý sa pre Fox News odvolal Hegseth. Ak teda armáda dostane od ministra nariadenie pomôcť prezidentskej autorite pri iných úlohách, môže byť v obmedzenej forme nasadená aj priamo v USA.

Oproti štyrom tisícom vojakov v Kalifornii hodlá Biely dom a Pentagón vyslať do „modrých“ miest približne 1 700 gardistov. „Podľa článku 32 sú príslušníci Národnej gardy pod velením a kontrolou svojich guvernérov. Je teda na guvernéroch, kedy tieto sily nasadia... keďže guvernéri a štáty koordinujú svoje kroky s ministerstvom vnútornej bezpečnosti, časový harmonogram sa bude v jednotlivých štátoch líšiť,“ povedal pre Fox predstaviteľ ministerstva obrany.

Politický súboj

Konkrétne Illinois sa stalo ohniskom odporu proti Trumpovi a jeho politickej snahe o centralizáciu moci. Starosta Chicaga Brandon Johnson označil nasadenie gardistov ako „nekoordinované, neodôvodnené a nerozumné“. Ku kritike sa pridal aj tamojší guvernér JB Pritzker, ktorý rovnako hovorí o „autoritárskom zásahu“.

„Podkopáva úsilie o zníženie kriminality na úrovni štátu,“ pridala sa newyorská guvernérka Kathy Hochulová.

Práve do Illinois sa dočasne presťahovali demokratickí poslanci texaského štátneho zastupiteľstva, ktorí blokujú schválenie prekreslenia hraníc kongresových okrskov. Texaskí republikáni totiž spojili hlasovanie o nových hraniciach s hlasovaním o mimoriadnej pomoci obetiam záplav po vyliatí rieky Guadalupe.

Nasadenie národných gárd tak opäť dostáva punc politikárčenia, čoho sa, pochopiteľne, chytil aj Trump. Ten avizoval operáciu aj v meste Baltimore (štát Maryland), pričom demokratický guvernér Wes Moore reagoval pozvaním prezidenta na „prechádzku“ po meste.

„Guvernér Wes Moore z Marylandu ma pomerne nepríjemným a provokatívnym tónom požiadal, aby som s ním ‚prešiel ulice Marylandu‘. Predpokladám, že má na mysli nekontrolovateľný, zločinom sužovaný Baltimore?“ reagoval Trump na sieti Truth Social.

„Wes Moore má veľmi zlé výsledky v boji proti kriminalite, pokiaľ nefalšuje svoje štatistiky o kriminalite, ako to robia mnohé iné ‚modré štáty‘,“ pokračoval s tým, že ak guvernér „potrebuje pomoc“ ako Newsom v Kalifornii, „pošlem tam ‚vojsko‘, ako sa to robí v neďalekom Washingtone, a rýchlo kriminalitu vyčistím“.

Trump poznamenal, že Baltimore je štvrtým najhorším mestom v rebríčku kriminality. Rovnako ako jeho politickí protivníci tak prepojil tému kriminality – ktorá by v zásade mala byť apolitická – s konaním politických strán.