Zvláštne združenie sa dožaduje prístupu do súdneho systému

Občianske združenie Za otvorenú justíciu (ZOJ) je neformálna sudcovská iniciatíva zložená z aktívnych a emeritných sudcov, ktorá sa snaží podľa vlastnej definície zvyšovať dôveryhodnosť súdnictva.

Toto združenie však nemá žiadnu právnu subjektivitu, teda reálne neexistuje ako riadne založené združenie osôb v zmysle zákona tak, aby malo identifikačné číslo, štatutárne alebo iné orgány, a na svojej stránke neuvádza ani svoju adresu. Nie je teda možné vyvodiť, kto stojí na čele tohto zoskupenia a či vôbec má nejakú zodpovednú osobu, ktorá koná v mene združenia.

Za otvorenú justíciu nie je profesijné združenie

Za otvorenú justíciu na svojej stránke uvádza okrem svojich členov iba hovorcov, ktorými sú aktívni sudcovia Filip Demo a Pamela Záleská a bývalá sudkyňa a členka Súdnej rady SR Katarína Javorčíková.

Dané združenie nie je žiadnym oficiálnym orgánom alebo zástupcom sudcov. Za taký možno považovať profesijnú organizáciu sudcov s názvom Združenie sudcov Slovenska (ZSS). ZSS zastupuje záujmy sudcov vo vzťahu k štátnym orgánom a medzinárodným inštitúciám a spolupracuje na tvorbe legislatívy, ktorá zlepšuje postavenie a podmienky práce sudcov.

Nie je teda známe, prečo sa právne vzdelané osoby, a navyše sudcovia, zoskupili do neformálneho spolku bez riadnych právnych náležitostí, ktorý má reprezentovať súdnictvo.

ZOJ malo v minulosti prístup k e-mailovej sieti justice.sk, ktorá patrí pod správu Ministerstva spravodlivosti SR. Ministerstvo však vo februári 2025 zrušilo prístup do internej siete sudcov neformálnemu spolku s odôvodnením, že ide o „prevenciu pred zvýšeným ohrozením kybernetickej bezpečnosti“.

Zavádzajúce naratívy o komunikácii sudcov

Za otvorenú justíciu si to po niekoľkých mesiacoch všimlo a 29. júla 2025 vydalo tlačovú správu, v ktorej tento krok ministerstva označilo za „zablokovanie komunikácie medzi sudcami" a za „bezdôvodný, neprimeraný a potenciálne represívny, keďže znemožňuje bežnú profesionálnu komunikáciu sudcovského združenia“. Združenie bez právnej subjektivity žiada „okamžité obnovenie prístupu“.

Napriek tomuto vyhláseniu však aktívni sudcovia stále môžu komunikovať v rámci internej siete sudcov, no neformálny spolok ako taký nemôže do tejto siete vstupovať. To znamená odmietnutie prístupu ľudí, ktorí už nie sú sudcami, ako napríklad Katarína Javorčíková a iní, lebo na to jednoducho nemajú oprávnenie.

Prečo chcú ľudia mimo sudcovského stavu vstupovať pod hlavičkou fiktívneho združenia k citlivej komunikácii sudcov, vysvetlilo ZOJ na svojej stránke tým, že ide o „nezávislosť súdnej moci“ v rozpore so skutočnosťou, že mnohí členovia združenia nie sú sudcami. ZOJ sa rovnako dožaduje vysvetlení, hoci právne vôbec neexistuje, a teda nie je zrejmé, kto vlastne v jeho mene sa týchto vysvetlení dožaduje.

Združenie Za otvorenú justíciu tento krok ministerstva spravodlivosti spojilo so Súdnou radou SR s tým, že zamietnutie prístupu do siete sudcov je následkom kritizovania „problematických rozhodnutí a postupov“ Rady.

ZOJ môže komunikovať ako akýkoľvek iný subjekt

Na tieto tvrdenia reagovala predsedníčka Súdnej rady SR Marcela Kosová. Uvádza, že ZOJ „môže kedykoľvek s čímkoľvek osloviť sudcov a komunikovať s nimi či už bežne profesionálne, alebo neprofesionálne“. Predsedníčka poukazuje na to, že ani prezident oficiálneho združenia sudcov ZSS nemá prístup do hromadnej pošty sudcov a nevníma túto skutočnosť ako „ohrozenie súdnictva“. Zároveň dodáva, že výstupy ZOJ sa dostávajú do každodenného prehľadu sudcov.

Kosová poukazuje aj na skutočnosť, že bývalá členka Rady Javorčíková zastupovala v Rade bývalú ministerku spravodlivosti Máriu Kolíkovú a v tom čase rovnako ako Kolíková odsudzovala konanie sudcu Romana Fitta. Fitt bol nezákonne odvolaný ministerkou Kolíkovou z postu predsedu súdu po tom, čo odmietol konať nezákonne a umožniť vyšetrovateľom NAKA prevziať zo súdu spis s utajovanou prílohou.

V súčasnosti súd konštatoval, že to bola práve Kolíková, kto porušil zákon pri jeho odvolaní, pretože konala svojvoľne. Javorčíková v tom čase odmietla hlasovať za uznesenie, ktorým chcela Rada vyjadriť znepokojenie nad postupom bývalej ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej pri odvolaní Romana Fitta z postu predsedu súdu.

Predsedníčka Rady pri problematike prístupu ZOJ do súdneho systému uvádza, že toto neformálne združenie ani „nemôže uzatvárať zmluvy, nie je zrejmé, kto ich financuje, lebo to nemusia deklarovať, a vzhľadom na ich formu im chýba inštitucionalizovanosť. Navyše trvajú na prístupe do justičnej pošty napriek tomu, že je medzi nimi 12 sudcov, ktorí tento prístup majú“.

ZOJ ohrozuje právny štát

Kosová považuje vyjadrenie ZOJ v tomto kontexte o „ohrození právneho štátu“ za „absolútny nonsens“. Pri kritike zo strany Javorčíkovej Kosová pripomína, že prišla po tom, ako súd rozhodol o nezákonnom postupe Kolíkovej pri odvolávaní sudcu Fitta, hoci prístup ZOJ do súdneho systému bol zamietnutý už o niekoľko mesiacov skôr. Predsedníčka Rady teda vníma kroky ZOJ ako prekrývanie kauzy Romana Fitta.

ZOJ a jeho členovia majú napäté vzťahy so súčasnými členmi Súdnej rady SR dlhodobo. Sudkyňa Pamela Záleská či Katarína Javorčíková boli terčom kritiky Rady a naopak – práve pre rôzne interpretácie zákonnosti či vhodnosti krokov protistrany.

Prístup by znamenal nebezpečný precedens

V celom prípade neformálneho združenia je však potrebné vyhodnotiť zásadnú skutočnosť: prečo by sa vlastne do vnútorných systémov súdov malo dostať neexistujúce zoskupenie a čo by to znamenalo pre iné osoby.

Členovia ZOJ sú sudcovia, ktorí individuálne disponujú prístupom do systému justice.sk pod svojím vlastným prihlasovacím loginom, avšak ako kolektívne neexistujúci subjekt nemajú nárok na „inštitucionálny účet“ či privilegovaný komunikačný kanál.

Keďže prístup do interného súdneho systému je určený iba súdom, súdnym orgánom a jednotlivým sudcom na výkon ich úradnej funkcie, nemožno ho rozšíriť na subjekt, ktorý ani nie je právne zakotvený.

Poskytnutie prístupu inému subjektu, ktorý nie je orgánom verejnej moci alebo oficiálnou profesijnou organizáciou, by bolo nielen v rozpore s princípom zákonnosti, ale znamenalo by to rozšírenie účelu systému nad rámec, na ktorý bol vybudovaný a financovaný.

Interný systém je navrhnutý na komunikáciu medzi štátnymi a justičnými orgánmi. Rozšírením na neformálne združenia sa zvyšuje kybernetické riziko (viac používateľov, slabšie pravidlá kontroly, nemožnosť vyvodzovania zodpovednosti právnickej osoby, ktorá neexistuje).

Bez právneho nároku by sa prístupu mohol dožadovať každý

Ak by sa ZOJ priznal špeciálny prístup, musel by byť umožnený aj iným združeniam, iniciatívam či dokonca jednotlivcom, ktorí by sa dovolávali princípu rovnosti.

Neregistrované združenie by dostalo privilegovaný prístup len preto, že jeho členovia sú sudcovia a zároveň sa združujú v neformálnej platforme, čím by vznikla neodôvodnená výhoda oproti iným sudcovským zoskupeniam alebo občianskym združeniam. To by viedlo k faktickému znefunkčneniu konceptu „interného systému“, pretože by sa premenil na „poloverejnú platformu“ s nerovnomerne určeným prístupom.

Združenie nemá žiaden právny nárok na prístup do interného systému, pretože neexistuje ako právnická osoba a systém je určený výlučne pre súdy, súdnych funkcionárov a oficiálne orgány. Nezmení to ani ich oneskorená kritika „ohrozovania nezávislosti súdnictva“.

Tá vyznieva skôr úsmevne, keďže viacerí členovia tohto združenia už sudcami nie sú. Umožnenie prístupu iba ZOJ by bolo diskriminačné voči iným subjektom, pretože by nemali rovnakú možnosť, hoci tiež môžu tvrdiť, že reprezentujú profesijné či občianske záujmy. Žiadny právny predpis neustanovuje automatický nárok združení (ani sudcovských) na prístup do interných štátnych systémov.

Neinštitucionalizovaný spolok tak namiesto toho, aby si vytvoril všetky zákonom predpokladané náležitosti na jeho identifikáciu a vyvodzovanie zodpovednosti, sa dožaduje vstupu do systému, v ktorom nemá čo hľadať. Pri tomto pokuse ZOJ to skôr vyzerá, že si táto neformálna platforma zvykla na špeciálne postavenie, ktoré mu však z ničoho nevyplýva. Naopak, ak by jej bolo vyhovené, táto prax by mohla otvoriť dvere každému, kto by mal záujem o citlivé informácie zo súdneho prostredia.