Nové pravidlá zrýchlia parlament. Slušnejší však nebude

Hrubé a urážlivé slová poslancov sú v parlamente prítomné roky. V minulosti sa odohrali aj fyzické incidenty. Nikdy to nebolo také zlé ako v súčasnosti, zvyknú hovoriť politici v každom volebnom období. Nový predseda parlamentu pravidelne po nástupe do funkcie povie, že jednou z jeho úloh je zlepšenie politickej kultúry.

Keď ani pokuta nepomôže

Limitov si bol vedomý aj predseda parlamentu Richard Raši (Hlas). Keď ho poslanci na jar zvolili do druhej najvyššej ústavnej funkcie, povedal, že si je vedomý, že nebude vedieť „zabrániť všetkým výstrelkom a útokom niektorých poslancov“.

Vlani sa hrubej urážky dopustil poslanec Rudolf Huliak [vtedy klub SNS - pozn. red.]. Opozičnú poslankyňu Luciu Plavákovú (PS) označil za „suku“. Neskôr sa všetkým ženám ospravedlnil tvrdením, že jeho výrok bol namierený proti Plavákovej názorom na právo nenarodeného dieťaťa.

Ostré a urážlivé slová počuť aj z úst lídra hnutia Slovensko Igora Matoviča. „Skorumpované svine ste,“ vyhlásil v parlamente pri rokovaní o programovom vyhlásení vlády v roku 2023.

Začiatkom tohto roka médiá informovali, že Matovič príde o dva poslanecké platy a paušálne náhrady za to, že ho v decembri 2024 vykázali z rokovacej sály. Rozhodol o tom podpredseda parlamentu Peter Žiga, ktorý bol vtedy poverený jeho vedením.

Ani hrozba straty platu však pre niektorých zákonodarcov nemusí byť dôvodom, aby svoj slovník zmenili. Navyše, podliehajú disciplinárnej právomoci národnej rady. Poslancovi môže po odporúčaní mandátového a imunitného výboru uložiť pokutu do výšky dvetisíc eur, ak naruší rokovací poriadok na schôdzi pléna či výboru. Prípadne môže dostať pokutu až do štyritisíc eur, ak by sa takéto správanie poslanca opakovalo v priebehu jedného roka.

Nikto však nevie poslancom prikázať, aby v parlamente hovorili slušne. Neexistuje samostatný etický kódex ani sa o ňom verejne nehovorí.

Vládny poslanec Roman Michelko (SNS) si myslí, že novela rokovacieho poriadku, o ktorej začnú poslanci rokovať na septembrovej schôdzi, je krokom vpred. „Nové pravidlá z poslancov Pročka a Matoviča určite slušných ľudí neurobia, ale zúžia im priestor,“ zhodnotil pre Štandard Michelko, podľa ktorého je prioritné, že miera obštrukcií bude menšia.

Šéf opozičného klubu KDH Igor Janckulík poznamenal, že môže byť napísané hocičo a niekto to aj tak nebude dodržiavať. „Aj v obci poslanci vedia, ako sa majú správať. V Národnej rade by to mala byť samozrejmosť,“ povedal Štandardu.

Novelu zákona o rokovacom poriadku predložili vládni poslanci Tibor Gašpar (Smer), Róbert Puci (Hlas) a Adam Lučanský (SNS). K návrhu dávala svoje námety aj opozícia.

Časový strop na diskusiu

Diskusie v parlamente by mali byť kratšie. Poslanci prihlásení do rozpravy písomne budú mať čas 15 minút. Doteraz to bolo 20 minút. Kratší bude aj čas rečníka v treťom čítaní, a to päť minút. Navrhovateľ aj spravodajca by mal mať čas 90 minút, vrátane záverečného slova.

„Aplikačná prax ukázala, že často sa najmä úvodné slovo navrhovateľa nadmerne predlžovalo,“ argumentujú v odôvodnení predkladatelia novely rokovacieho poriadku.

Zákonodarcovia totiž často využívali diskusiu ako formu obštrukcie. Príkladom bola debata o štátnom rozpočte pred Vianocami v roku 2023. Poslanci Matovičovho hnutia Slovensko vystupovali s rozsiahlymi pozmeňujúcimi návrhmi. Koaličná väčšina napokon hlasovaním rozhodla, že rozprava sa skončí. Opozícia reagovala, že jej vládne strany „zapchali“ ústa.

Kým radoví poslanci by mali mať obmedzený čas, predstavitelia parlamentu aj člen vlády budú mať pri návrhu na ich odvolanie neobmedzený rečnícky čas.

„To je trošku na škodu, lebo niekedy je diskusia dôležitá, aj keď vieme, že niektorí poslanci ten čas zneužívajú,“ komentoval poslanec Janckulík obmedzovanie času na rozpravu. Je však rád, že faktická poznámka zostala v trvaní dvoch minút, lebo bola snaha skrátiť ju na jednu minútu.

Bez bodiek, čiarok či úvodzoviek

Poslanci už podľa návrhu nebudú musieť čítať pozmeňujúce návrhy k zákonom. Musia ich však odovzdať na zverejnenie na webovom sídle parlamentu najneskôr v deň pred vystúpením v rozprave. Ak to poslanec nestihne, bude musieť svoj pozmeňujúci návrh prečítať. Otázkou je, či sa teda rokovanie v tomto prípade urýchli, ak niektorí poslanci budú chcieť čas rokovania naťahovať.

V každom prípade sa ráta s možnosťou, že zákonodarcovia pozmeňovacie návrhy nebudú musieť čítať. Doteraz ich povinnosťou bolo prečítať návrh doslovne aj s bodkami, čiarkami a úvodzovkami. Už sa stalo, že sa pomýlili a museli ho čítať odznovu.

Kresťanskí demokrati neuspeli so zámerom, aby poslanecký klub mohol dávať pozmeňujúce návrhy bez toho, aby mal 15 podpisov. Na existenciu klubu je potrebných minimálne osem členov. KDH, kluby SaS a Slovensko, Za ľudí, KÚ nemajú 15 členov, podpisy musia preto získať v iných kluboch alebo od nezaradených poslancov.

Grafy a tabuľky

Do pléna sa má pri vystúpeniach vrátiť používanie obrazovej prezentácie vo forme tabuliek a grafov. Potrebný je však na to súhlas predsedajúceho. Poslanci sa totiž sťažovali, že ich príspevky sú potom menej zrozumiteľné. Veľkosť prezentácie nesmie presiahnuť rozmer A3.

Do rokovacej sály však bude aj naďalej zakázané nosiť transparenty, plagáty či letáky. Rovnako aj materiály propagujúce politickú stranu alebo dokumenty a obrazové pomôcky, ktoré šíria reklamu.

Napríklad v roku 2013 poslanec Matovič priniesol do rokovacej sály papierovú maketu premiéra Roberta Fica. Poslanci Smeru ju zobrali a odniesli. Mimo rokovacej sály vznikla fyzická potýčka po tom, čo ju poslanci vtedajšieho OĽaNO chceli získať späť.

Hodina otázok aj pre opozíciu

Novú podobu bude mať inštitút hodiny otázok. Tá býva počas schôdzí vždy vo štvrtok. Premiér a členovia vlády na nej odpovedajú na otázky koaličných a opozičných poslancov. Vznikali však situácie, že koaliční zákonodarcovia zahltili premiéra nekonfliktnými otázkami, ktoré sa žrebujú. Opozícia sa tak často nedostala k slovu. Pomaly bolo pravidlom, že rokovacia sála preto počas hodiny otázok zívala prázdnotou.

Do budúcna má predsedajúci na schôdzi čítať otázky vyžrebované pre premiéra striedavo. Prvá otázka bude zo zoznamu vyžrebovaných od poslancov, ktorí pri poslednom hlasovaní o vyslovení dôvery vláde hlasovali za jej odvolanie - to znamená od opozície. Nasledovať bude otázka od koalície. Takto sa bude striedavo postupovať ďalej. Toto platí aj naopak, ak bude prvá otázka vyžrebovaná od poslanca koalície, druhá bude od opozície.

Premiér bude na otázky odpovedať v súhrne 20 minút, doteraz to bolo 15 minút.

Strata funkcie za väzbu a „nepotrebný“ Muňko

Poslanci podľa návrhu prídu o funkciu predsedu a podpredsedu parlamentu, rovnako aj o funkciu predsedu a podpredsedu parlamentného výboru v deň, ako ich vezmú do väzby. Rovnako sa to týka aj členstva vo výbore. Takýto dôvod podľa predkladateľov v zákone chýbal.

Pri zámere na podávanie rôznych procesných návrhov bude stačiť súhlas dvoch poslaneckých klubov. Aj to bola jedna z vecí, prečo Smer „požičal“ SNS poslanca Dušana Muňka.

SNS pri odchode poslancov okolo Rudolfa Huliaka hrozilo, že jej klub zanikne a svoje kluby by mali z vládnej koalície len Smer a Hlas. Otázkou je, či Muňko v klube SNS zostane, alebo sa vráti späť do materského klubu.

Je pravdepodobné, že výsledná podoba novely rokovacieho poriadku sa počas hlasovania v pléne ešte zmení. Zákon má nadobudnúť účinnosť 1. januára 2026.