Kto okrem Zelenského
Prieskumy verejnej mienky sú na Ukrajine v zásade dôveryhodné, hoci existujú výnimky, ktoré vyplývajú z vlastníckych práv prieskumných agentúr. Agentúru SOCIS vlastní spolupracovník a donor exprezidenta Petra Porošenka Ihor Hryniv, ďalšie sú napojené na oligarchu Viktora Medvedčuka.
Napriek tomu ich všetky spája akási jednotná línia, ktorá poukazuje na to, že Zelenskyj má stále najvyššie šance na potenciálne znovuzvolenie.
Najvýraznejším favoritom je stále bývalý hlavný veliteľ Ozbrojených síl Ukrajiny a veľvyslanec v Londýne Valerij Zalužnyj. Zatiaľ čo na prelome februára a marca 2024 bola jeho popularita vyššia ako prezidentova, a volilo by ho až 41,4 percenta, v júni tohto roka by zaňho hlasovalo už len 27,7 percenta.
Tieto pomery vyplývajú z prieskumov inštitútu SOCIS, ktorý je síce napojený na Porošenka - tomu nameral len 6,4 percenta vlani a 6,3 percenta tento rok.
Prieskum nezávislej agentúry Rating Group nameral Zalužnému už len 25,3 percenta potenciálnych voličov, zatiaľ čo Zelenskému 35,2 percenta. Generál a veľvyslanec sa však javí ako jediný vyzývateľ súčasného prezidenta, zatiaľ čo Zelenského predchodcovia – ktorí sa možno spoliehajú na návrat – v prieskumoch nedosahujú ani dvojciferné percentuálne výsledky.
Poučení z minulosti
Porošenko ako exprezident neraz varoval pred krokmi prezidenta Zelenského, ktoré podľa neho posúvajú Ukrajinu k diktatúre. Zelenskyj ešte vo februári zmrazil Porošenkov majetok a v roku 2023 mu zakázal vycestovať do Maďarska.
Okrem neho sa však usiluje o prezidentský post aj expremiérka Julija Tymošenková, ktorá stála na čele vlády počas prezidentovania Viktora Juščenka. Ten pravidelne vyjadruje Zelenskému podporu a svoju hypotetickú kandidatúru ani raz neoznámil.
Tymošenková tú svoju navrhovala pred voľbami v rokoch 2014 i 2019, podľa jej spolupracovníkov zo strany Otčina (Baťkivščyna) na post hlavy štátu mierila už dlho. Prieskumy jej však udávajú podporu v pásme od 2,8 do 5,7 percenta opýtaných.
Z marcového prieskumu agentúry Ipsos tiež vyplýva, že okrem Zelenského a Zalužného nemá nikto podporu vyššiu ako päť percent respondentov. Sociológovia sa pýtali aj na ďalšie mená – hoci väčšina z nich prezidentskú kandidatúru nikdy nespomínala.
V marcovom prieskume dosiahol dvojpercentnú podporu aj bývalý prezidentský poradca Olexij Arestovyč, ktorý po rezignácii začal kritizovať Zelenského. Pred prozápadnou revolúciou pôsobil v radikálne pravicovej strane Bratstvo, hoci svoje členstvo ukončil v roku 2010.
Bývalí prezidenti teda nepožívajú dostatočnú podporu obyvateľstva, o ktorú by sa mohli oprieť v prípade obnovenia volieb – rovnako ako bývalí predstavitelia Zelenského administratívy. Či už Arestovyč, expremiér Volodymyr Hrojsman, alebo bývalý šéf poslaneckej frakcie strany Sluha národa Dmytro Razumkov nedosiahli viac ako jednociferný podiel hlasov respondentov.
Do úvahy by prichádzal aj starosta Kyjeva a niekoľkonásobný boxerský šampión v ťažkej váhe Vitalij Kličko. Ten po odtrhnutí sa od Porošenka – ktorého stranu v istom momente viedol do volieb do Verchovnej rady – založil vlastnú stranu, ktorej názov odkazuje práve na kariéru boxera.
Skratkou názvu „Ukrajinská demokratická aliancia za reformu“ je UDAR, čo po ukrajinsky znamená úder. Napriek tejto ľahko zapamätateľnej slovnej hračke i svetoznámemu menu nie je medzi voličmi obľúbený – volilo by ho jedno až dve percentá opýtaných.
Aj Kličko však upozorňoval, že pod Zelenského vedením sa krajina zvrháva do autoritárstva. Denníku Spiegel v rozhovore z decembra 2023 povedal, že kancelária prezidenta „považuje starostov za prežitok a prekážku“ na ceste k údajnej centralizácii moci.
Na boxerove slová došlo po prijatí a neskoršom odvolaní zákonov, ktoré nezávislé protikorupčné úrady podriaďovali generálnej prokuratúre, tá je podriadená prezidentskej kancelárii na čele s Andrijom Jermakom.
Ani Zelenského podpora nerastie
Obľúbenosť ukrajinského lídra vyzdvihovali niektoré západné médiá ešte vo februári, keď reagovali na vyhlásenie amerického prezidenta Donalda Trumpa, že Zelenskyj „má nanajvýš štvorpercentnú podporu“, a neskôr ho označil za „diktátora bez volieb“.
Jeho „obľúbenosť“ v prieskumoch Kyjevského medzinárodného sociologického inštitútu (KIIS) či spomínanej Rating Group mierne vzrástla po Trumpovom slovnom útoku, hoci vtedy dosiahla približne 57 percentuálnych bodov.
Riaditeľ kyjevského inštitútu Anton Hrušeckyj v rozhovore pre televíziu Deutsche Welle priblížil, ako sa popularita politikov vyvíja. „Keď voliči vidia prezidenta v zahraničí, keď rozpráva na samitoch a hľadá podporu západu, jeho popularita rastie. V momente, keď príde na pretras domáca politika s problémami ako korupcia či mobilizácia, dôvera v Zelenského sa prepadá,“ povedal.
Sociológ tiež kritizoval zaraďovanie Zalužného a iných vojenských veliteľov do prieskumov, keďže nikto z nich neohlásil vôľu kandidovať v prezidentských ani iných voľbách. Podľa Hrušeckého to vo výsledku skresľuje skutočnú podporu politikov.
Medzi týchto veliteľov DW započítala riaditeľa vojenskej rozviedky HUR Kyryla Budanova či predstaviteľov kontroverzného pluku Azov Andrija Bileckého a Denysa Prokopenka. Každý z nich pritom získal nanajvýš dvojpercentnú podporu.
Situácia sa teda pre Zelenského javí sľubne. Po „odstavení“ Zalužného na post veľvyslanca v ďalekej Británii z prieskumov vyplýva, že nemá žiadneho vyzývateľa. Do konca vojny však môže niekto vystúpiť z anonymity.
Predpoklad, že by sa prezidentské voľby stihli zrealizovať do konca roka sa zmenšuje, keďže v polovici júla ukrajinský parlament odsúhlasil predĺženie stanného práva a mobilizácie o ďalších 90 dní, a to do 5. novembra tohto roka. Nenasvedčuje tomu ani situácia na fronte, keďže mierové rokovania aj snahy o politickú dohodu na prímerí a bezpečnostných garanciách nateraz zamrzli.
