Spravodlivosť pre domácich podnikateľov alebo hrozba pre trh? Rysuje sa nová daň

Tradičné daňové systémy vychádzajú z princípu fyzickej prítomnosti podniku v konkrétnej krajine. To v praxi znamená, že tieto firmy často platia dane tam, kde majú svoje sídla – spravidla v štátoch s nižším daňovým zaťažením – a nie v krajinách, kde reálne dosahujú väčšinu svojich príjmov.

Digitálna daň má ambíciu túto disproporciu odstrániť a zabezpečiť, aby aj technologickí giganti prispievali primeranou daňovou povinnosťou v štátoch, kde majú rozsiahlu zákaznícku základňu. Členské štáty sa nedokázali zhodnúť na spoločnom riešení, a preto viaceré krajiny pristúpili k zavádzaniu vlastných národných daní.

Zatiaľ teda na úrovni Európskej únie nie je táto taxa jednotná.

Už ju zaviedlo alebo plánuje zaviesť viacero európskych krajín. Medzi priekopníkov patrí napríklad Francúzsko, a to prostredníctvom takzvanej GAFA dane. Jej uplatňovanie však bolo dočasne pozastavené. Taliansko ju zaviedlo v roku 2020, rovnako Rakúsko a Spojené kráľovstvo (hoci už nie je členom EÚ), zatiaľ čo v Španielsku nadobudla účinnosť v roku 2021.

Napriek týmto národným krokom ostáva cieľom dosiahnuť medzinárodne koordinované riešenie – či už v rámci Európskej únie, alebo na pôde Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) –, pretože bez globálnej dohody hrozí vznik nerovnováh, daňových sporov a ďalšia fragmentácia európskeho aj globálneho trhu.

Záštitu prevzala OECD

Digitálna ekonomika, samozrejme, presahuje štátne hranice. Práve pre aspekt globálnosti prevzala záštitu nad jej zdaňovaním OECD. Súčasná podoba mala priniesť dvojpilierový systém, podarilo sa však presadiť predovšetkým ten druhý, ktorý zavádza minimálnu daň vo výške 15 percent.

Táto úprava je už vo väčšine krajín v platnosti, výnimkou však zostávajú Spojené štáty americké, ktoré implementáciu odložili.

Prvý pilier sa týka problematiky presunu časti daňových práv do krajín, kde sa nachádzajú spotrebitelia. Tu však dohoda z pochopiteľných dôvodov viazne.

Jej zapracovanie sa odkladá a medzičasom viaceré štáty pozastavili svoje národné digitálne dane, aby dali priestor na medzinárodný kompromis a OECD medzitým pripravuje multilaterálnu konvenciu, ktorá by mala nahradiť jednostranné riešenia a zrušiť existujúce opatrenia.

V európskom priestore rezonuje balík VAT in the Digital Age, známy skôr ako ViDA, ktorý bol prijatý v marci tohto roka. Jeho úloha je jednoduchá. Má postupne modernizovať systém DPH do roku 2035, pričom zahŕňa tri oblasti.

Má priniesť odpovede pri zavedení elektronickej fakturácie a digitálneho reportovania, nastaviť nové pravidlá pre platformy sprostredkujúce služby (ako krátkodobé ubytovanie či doprava) a umožniť jednotnú registráciu pre DPH v celej Únii.

Tá zvažuje okrem toho zavedenie jednotnej digitálnej dane vo výške troch percent, ktorá by mohla priniesť do rozpočtov až 37,5 miliardy eur ročne. Na národnej úrovni sú aktívne najmä Nemecko, ktoré pripravuje 10-percentnú daň na príjmy z digitálnej reklamy, a mimo Únie Spojené kráľovstvo, v ktorom sa diskutuje o možnom zrušení digitálnej dane v súvislosti s rokovaniami s USA.

Medzinárodná dimenzia však zostáva napätá, o čom svedčia posledné vyjadrenia americkej hlavy štátu i reakcia starého kontinentu.

Slovensko zvažuje zavedenie digitálnej dane

Získať desiatky až stovky miliónov eur ročne zdanením veľkých digitálnych spoločností, ktoré na našom trhu pôsobia, no prakticky tu neplatia žiadne dane, by bolo vítaným benefitom aj pre Slovensko. A to najmä v časoch nastavovania ďalších konsolidačných opatrení.

Takýto návrh predstavil v pondelok na koaličnej rade štátny tajomník Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR Radomír Šalitroš (nezaradený). Podľa neho je situácia nanajvýš nespravodlivá voči domácim podnikateľom aj občanom.

„Slovenské médiá, cestovné kancelárie či taxislužby odvádzajú dane doma. No veľké platformy ako Meta (Facebook, Instagram), Google, YouTube, TikTok, Booking, Airbnb, Uber, Bolt, Amazon, eBay, Aliexpress, Netflix, Spotify, Disney+ či poskytovatelia cloudových služieb generujú na Slovensku značné príjmy, ale dane tu prakticky neplatia,“ vysvetľuje.

Výnos digitálnej dane by sa podľa predbežných odhadov mohol pohybovať od 30 do 100 miliónov eur ročne – v závislosti od nastavenej sadzby a rozsahu firiem, na ktoré by sa vzťahovala. „Ak tu podnikajú a získavajú príjmy od slovenských zákazníkov, je férové, aby časť z nich odviedli aj Slovensku,“ dodáva.

Nejde podľa neho o novú daň pre ľudí, ale o férový poplatok od tých, ktorí doteraz neprispievali. Slovensko by sa týmto krokom zaradilo k štátom ako Francúzsko, Rakúsko či Taliansko, ktoré už digitálnu daň zaviedli. Zároveň by išlo o dočasné opatrenie – platné dovtedy, kým nezačne fungovať spomínaný globálny rámec.

„Na konsolidáciu verejných financií potrebujeme riešenia, ktoré sú spravodlivé a udržateľné. Digitálna daň je jedným z nich – posilní rozpočet, prispeje k férovej súťaži a ukáže, že aj najväčší hráči majú niesť svoj diel zodpovednosti,“ myslí si štátny tajomník.

Štandard sa na rezort obrátil s otázkou, z čoho vychádzal pri tvorbe návrhu. "Z toho, že už je to zavedené aj v iných krajinách. Nie je to žiadna novinka," reaguje šéf ministerstva investícií Samuel Migaľ.

Dodáva, že žijeme v digitálnej dobe. Ak sú tu hráči, ktorí sú globálni, podnikajú v našom priestore, tak sa podľa neho majú podieľať aj na našom daňovom systéme. "My sme to teda nevymysleli, ale mali by sme to, myslím si, dotiahnuť do konca," dopĺňa.

Vysvetľuje, že je to jednoduché. Ak tu Facebook alebo Meta predáva reklamu, tak na tom zarába, podobne ako Instagram či TikTok. Ako príklad spomína aj taxi službu.

"Taxikári tu musia spĺňať licencie, platiť poplatky a všetko, a Bolt si tu len akože zarába peniaze, no tak prečo by nemal odvádzať dane do štátneho rozpočtu?" pýta sa Migaľ.

Čo sa týka konsolidácie, Štandard zaujímalo, aká bola odozva na tento návrh. "Tým, že daň bude prispievať do štátneho rozpočtu a nie z neho odoberať, tak má podporu ako zo strany premiéra, tak aj ostatných koaličných lídrov," prezradil minister s dôvetkom, že žiadne výhrady nikto nevzniesol.

Hoci v rezorte zaznamenali Trumpov postoj, daň by sa podľa neho netýkala len amerických firiem. "Povedal by som, že tých je zďaleka minimum," konštatuje Migaľ s tým, že sú tu aj ďalšie spoločnosti, napríklad európske, ktorých by sa to dotklo.

A dodáva, že rezort bude hľadať spôsoby a komunikovať s každým, kto s daňou nebude stotožnený. Je podľa neho logické, aby sa digitálne firmy, ktoré pôsobia v slovenskom priestore, podieľali na našom daňovom systéme a na odvodoch.

Trump hrozí vyššími clami tým, ktorí regulujú online priestor

Prezident Donald Trump sa však k digitálnej dani dlhodobo stavia odmietavo. Už začiatkom roka nariadil obnoviť vyšetrovanie krajín, ktoré prostredníctvom nej zdaňujú americké technologické spoločnosti. Hlavným dôvodom je fakt, že opatrenia sa podľa neho zameriavali najmä na americké podniky.

Spojené štáty preto považujú podobné dane za nespravodlivé a diskriminačné. „Digitálne dane, legislatíva o digitálnych službách a regulácie digitálnych trhov sú navrhnuté tak, aby poškodili alebo diskriminovali americké technológie,“ píše Trump na svojej platforme Truth Social.

Jeho administratíva preto hrozí odvetou – napríklad clami na dovoz niektorých druhov tovaru, najmä francúzskych produktov, ako sú víno či syry. Dane zavádzané jednostranne totiž z pohľadu USA oslabujú pozíciu amerických technologických firiem a slúžia predovšetkým ako nástroj na zvýšenie daňových príjmov v prospech iných krajín.

Medzi riadkami sa pritom z vyjadrení americkej hlavy štátu dá čítať, že sa zameria na európske a ďalšie krajiny, ktoré prijali zákony regulujúce online prostredie. Európska únia zaviedla napríklad zákon o digitálnych trhoch (DMA) a zákon o digitálnych službách (DSA), ktoré sa týkajú hospodárskej súťaže a moderovania obsahu.

Trump reagoval, že "ak nebude odstránené to, čo Washington považuje za diskriminačné konanie, Spojené štáty zavedú dodatočné clá na produkty týchto krajín a vývozné obmedzenia na americké technológie a čipy".

To, že jeho slová nemožno brať na ľahkú váhu, dokázal v júni, keď prerušil obchodné rokovania s Kanadou v reakcii na plánovanú digitálnu daň, ktorá by zasiahla americké nadnárodné spoločnosti ako Alphabet, Amazon či Meta. Kanada následne vycúvala a oznámila, že od taxy upustí.

Clá využíval Trump aj v iných prípadoch – napríklad pri tlaku na Indiu v súvislosti s jej nákupmi ruskej ropy, ktoré predstavujú významný zdroj príjmov Moskvy počas vojny na Ukrajine.

Kľúčovou otázkou preto zostáva, či sa podarí dosiahnuť globálne riešenie pod záštitou OECD, ktoré by odstránilo fragmentáciu a zabezpečilo rovnaké pravidlá pre všetkých. A s ktorým by súhlasili aj Spojené štáty.

Únia hovorí o suverénnom práve na reguláciu

Pondelkové vyjadrenia amerického prezidenta nenechali predstavitelia Únie bez odozvy. Európska komisia zdôraznila, že má suverénne právo regulovať činnosť technologických gigantov na území EÚ a odmietla Trumpove obvinenia, že európske pravidlá nespravodlivo znevýhodňujú americké firmy.

Podľa hovorkyne Komisie Pauly Pinhovej je regulácia hospodárskych činností v súlade s demokratickými hodnotami členských štátov, pričom hovorca Thomas Regnier odmietol tvrdenia, že sa opatrenia cielene zameriavajú na firmy spoza Atlantiku alebo že DSA predstavuje formu cenzúry.

Dodajme, že Európska únia už viackrát uložila vysoké pokuty spoločnostiam ako Meta či Apple za porušovanie digitálnych pravidiel.

Eurokomisár Maroš Šefčovič zároveň poznamenáva, že otázka regulačnej autonómie nebola predmetom obchodných rokovaní medzi Bruselom a Washingtonom.

Zavedenie digitálnej dane v EÚ má aj tienistú stránku

Digitálna daň však nie je akýmsi zázrakom. Problémom je, že veľké technologické spoločnosti ju pravdepodobne nepokryjú zo svojich ziskov, ale skôr premietnu do cien reklamy, služieb či poplatkov za využívanie platforiem. To by mohlo zvýšiť náklady slovenských firiem, najmä malých a stredných podnikov, ktoré sú závislé od online marketingu alebo predaja cez digitálne kanály.

Na stole by tak bola otázka, či to znova neoslabí konkurencieschopnosť domácich podnikov, a to najmä v porovnaní s firmami z krajín mimo EÚ, ktoré podobné bremeno niesť nemusia. Výsledkom môžu byť pre nich vyššie konečné ceny, alebo obmedzená dostupnosť moderných digitálnych riešení.

Rizikom je aj možné napätie v medzinárodnom obchode, najmä ak by Spojené štáty pristúpili k odvetným opatreniam. Poľahky by mohli devastovať kľúčové odvetvia slovenského exportu, predovšetkým automobilový a strojársky priemysel.

Ďalšou výzvou by bola administratívna a právna náročnosť. Slovensko by muselo prijať novú legislatívu a kontrolné mechanizmy, čo si vyžiada čas, zdroje a koordináciu s inštitúciami EÚ. V prechodnom období by mohli nastať komplikácie pri výbere dane.

Okrem toho môže zavedenie tejto taxy odradiť zahraničných investorov. Ak by bola vnímaná ako dodatočné zaťaženie podnikania v EÚ, časť investícií by sa mohla presunúť do oblastí s priaznivejším daňovým prostredím.