Dlhová brzda straší mestá a obce. Budú sa aktivovať prísne sankcie za vysoký dlh štátu?

Poslanec Ján Ferenčák (Hlas) tak ako minulý aj tento rok predkladá na rokovanie parlamentu návrh zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy. Cieľom je možnosť použiť rezervný fond miest a obcí aj na bežné výdavky v roku 2026.

Ako hovorí, zákon dnes prikazuje financie z rezervného fondu použiť len na kapitálové výdavky, čiže napríklad na auto. „Lenže ja ako starosta, ktorý ušetrí financie, mám aj iné potreby. Napríklad oprava zábradlia. Preto chceme, aby toto rozhodnutie bolo ponechané na samosprávy a po schválení v Národnej rade SR budú môcť tieto veci realizovať aj naďalej,“ vysvetľuje pre Štandard zámer predloženého zákona poslanec.

Prevencia, aby sa samospráva nezadusila

Táto chystaná zmena pomôže podľa Ferenčáka aj v prípade, ak by bola od nového roka zavedená dlhová brzda. Tento mechanizmus sa totiž spúšťa po prekročení hranice verejného dlhu nad úroveň 60 percent HDP.

Ten k 31. decembru 2024 dosahoval na Slovensku výšku 59,3 percenta HDP a podľa ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti do 21. novembra tohto roku platí zároveň výnimka pre stanovené sankcie.

„Podľa zákona o rozpočtovej zodpovednosti sa totiž tie najprísnejšie sankcie neuplatňujú až dva roky po vyslovení dôvery novej vláde v parlamente a schválení programového vyhlásenia vlády. Aktuálne to pre túto vládu znamená dva roky od 21. novembra 2023,“ vysvetľuje Rada pre rozpočtovú zodpovednosť s dôvetkom, že fungovanie dlhovej brzdy je tak výrazne ovplyvnené volebným cyklom a stabilitou vlád.

V súčasnosti preto platia len menej prísne sankcie. Jednou z nich je zmrazenie platov pre členov vlády. Iné formy náhrad, ako napríklad paušálne náhrady členov vlády touto sankciou dotknuté nie sú. Vláda tiež pravidelne predkladá na rokovanie parlamentu návrh opatrení na zníženie dlhu, obvykle to robieva v novembri či decembri a udiať by sa tak malo aj tento rok.

Rozpočtová rada však upozorňuje, že táto situácia sa zmení 22. novembra, keď sa skončí dvojročná výnimka na prísnejšie sankcie. Znamená to, že dôjde k aktivácii ďalších sankcií. A to konkrétne k zmrazeniu rezervy kabinetu a jeho predsedu, povinnosti predložiť vyrovnaný či prebytkový rozpočet s nerastúcimi výdavkami a tiež k hlasovaniu o dôvere vláde.

Tlak je vyvíjaný na skoršie predloženie štátneho rozpočtu

Ak ide o povinnosť predložiť vyrovnaný rozpočet, platí, že ak vláda predloží rozpočet v riadnom termíne do 15. októbra a parlament ho schváli už pred 22. novembrom, sankcia o vyrovnanom rozpočte sa tento rok neuplatní.

V prípade obcí a vyšších územných celkov by pri zavedení dlhovej brzdy od 22. novembra platila povinnosť schváliť na rok 2026 vyrovnaný alebo prebytkový rozpočet s nerastúcimi výdavkami.

Ferenčák pre Štandard dodáva, že táto situácia s verejným dlhom sa od 22. novembra v podstate zlomí a očakáva, že bude zavedený inštitút dlhovej brzdy. „Pre samosprávy sa teda výrazne obmedzia a zoškrtajú akékoľvek výdavky alebo možnosti. A preto aj tento rezervný fond, ktorý keď niekto má, tak bude môcť použiť aj na bežný chod. Čiže je to taká obojstranná pomoc pre samosprávu,“ hovorí poslanec.

Prezident Únie miest Slovenska Richard Rybníček pre Štandard vysvetľuje, že momentálne musia byť pripravení na všetky a aj na ten najkritickejší variant, ktorým by bola dlhová brzda. „Podľa informácií, ktoré však máme, ani štát zatiaľ nemá jasno v tom, či sa na samosprávy bude tento inštitút vzťahovať, pretože existujú dva výklady. Jeden má ministerstvo financií a druhý rozpočtová rada,“ vysvetľuje.

Ak by sa spustila dlhová brzda, tak pre mestá a obce by to znamenalo len svietiť a kúriť, hovorí Rybníček. Dodáva, že obmedzenie by sa týkalo aj investícií a celkovo by to znamenalo absolútne paralyzovanie fungovania samospráv.

„My momentálne ideme podľa právneho výkladu, že pokiaľ prijmeme rozpočty do 21. novembra tohto roku, tak sa nás dlhová brzda nebude týkať a pôjdeme v normálnom režime v rámci výdavkov aj v budúcom roku. Teraz však netušíme, ako to bude s dlhovou brzdou, preto sa v únii miest budeme snažiť prijať rozpočty do stanoveného termínu,“ objasňuje Rybníček.

Podľa ústavy o dlhovej brzde je najprísnejšou sankciou, ktorá sa od 22. novembra začne uplatňovať, hlasovanie o dôvere vláde. Stať by sa tak malo čo najskôr po 21. novembri.

Rozpočtová rada upozorňuje, že pri dlhovej brzde existuje aj jedna výnimka. V prípade, ak by do 22. novembra parlament schválil nové programové vyhlásenie, teda ak by vznikla nová vláda a získala dôveru, začala by sa na jej pôsobenie opäť vzťahovať dvojročná výnimka a prísne sankcie sa nebudú uplatňovať. Tak je to zatiaľ aj teraz.

V opačnom prípade bude vláda povinná zabezpečiť, aby deficit verejných financií nepresiahol tri percentá HDP v strednodobom horizonte. Ak sa tieto opatrenia nedodržia, hrozia sankcie ako obmedzenie verejných výdavkov a zvýšená kontrola správy štátnych financií.

Nástroj dlhovej brzdy má za cieľ odvrátiť zvýšené riziko neudržateľnosti dlhu a efekt rastu zadlženosti hlavne vtedy, ak dlhodobý dlh prekročí bezpečnú úroveň a začne sa znižovať rating Slovenska.

Dá sa predpokladať, že opatrenia proti deficitu preto na čas zhoršia fiškálnu pozíciu a obmedzia schopnosť vlády reagovať na ekonomické výzvy, ako aj schopnosť stimulovať ekonomiku či udržať sociálne výdavky.