Odvody zostávajú zachované a snahou je ich minimálnu výšku zakotviť v ústave
Už v stredu však minister práce Erik Tomáš (Hlas) prezradil viac o dlhodobo diskutovanom druhom pilieri. Niekoľko týždňov už pritom nie je tajomstvom, že on a ani koaličná strana, ktorej je členom, neboli znižovaniu odvodov putujúcich na súkromné dôchodkové účty naklonení.
Inak sa vyjadroval na tému jeho otvorenia. Pripustil, že existujú seniori, ktorí už v súčasnosti majú nižší dôchodok, ako keby ho poberali len zo Sociálnej poisťovne, a aj to, že mnohým to ešte hrozí. Spolu s opozíciou by preto podľa neho mali nájsť optimálne riešenia.
Na stole je aj iný systém, ktorý by výstup umožnil bez toho, aby ho museli čiastočne či celkovo otvárať.
Vyzval preto oponentov na diskusiu a vytvorenie pracovnej skupiny, ktorá by druhý pilier nastavila tak, aby dospeli k dohode. Podľa Tomáša totiž nie je dobre nastavený v dôsledku zásahov ľavicových aj pravicových vlád.
Obavy, ktoré odborníci aj opozícia mali, sa teda nenaplnili. Nateraz sa zásah do dôchodkového systému v rámci konsolidácie podľa Tomáša nechystá a aj ostatné sociálne benefity sú červenou čiarou. Jeho rezort na nich vynakladá až 94 percent výdavkov, len šesť smeruje na réžiu a výplaty zamestnancov.
Minister tiež skonštatoval, že si je týchto povinných nákladov vedomý aj predseda vlády Robert Fico (Smer), čím priamo naznačil, že jeho ministerstvo nemá priestor robiť úsporné opatrenia.
DPH neposkočí nahor
Na pretrase bola niekoľko dní aj vyššia DPH. O tom, či opätovne nestúpne aj napriek prísľubu vlády v nedeľnej relácii TA3 V politike zapochyboval aj podpredseda parlamentu Martin Dubéci (PS) s odôvodnením, že už sa podobný scenár stal.
Naopak, jeho spoludiskutér a poradca premiéra Erik Kaliňák (Smer) cez víkend avizoval, že táto taxa ostane zachovaná, čo nakoniec potvrdil aj minister financií Ladislav Kamenický (Smer). Financmajster dodal, že konsolidačný balík plánujú oficiálne predstaviť koncom budúceho týždňa, pravdepodobne v piatok. „Predstúpim pred médiá a budem hovoriť o konkrétnych opatreniach,“ avizoval po štvrtkovom rokovaní koaličnej rady.
Potvrdil aj Tomášove slová, že sa nepočíta ani so zásahmi do druhého piliera dôchodkového systému.
Podľa Kamenického by po predstavení návrhu malo nasledovať rokovanie tripartity, teda stretnutie vlády so zástupcami odborov, zamestnávateľov a samospráv. To by sa mohlo uskutočniť v pondelok 8. septembra, pričom 10. septembra by už o balíku mohla rokovať vláda.
Minister financií zároveň priznal, že štvrtkové rokovanie koaličnej rady sa dostalo k najnáročnejšej časti – k otázke, kde má štát hľadať úspory. Rezort financií preto ešte prepočíta, aký priestor na škrtanie výdavkov majú jednotlivé ministerstvá.
Najvyššia suma pripadá podľa doterajších odhadov na rezorty vedené stranou Hlas, keďže ide o najväčšie ministerstvá. Tu už je zrejmé, že ministerstvo práce sa na nejaké ústupky nechystá.
Ďalším možným zdrojom úspor by mohlo byť zlučovanie úradov. Predseda SNS Andrej Danko v tejto súvislosti spomenul napríklad Protimonopolný úrad či Úrad pre verejné obstarávanie. Kamenický sa však k týmto návrhom konkrétne nevyjadril.
Téma zdaňovania obchodných reťazcov, ktorú Danko presadzuje, sa vo štvrtok podľa neho vôbec neotvorila.
Podporu má podľa ministra investícií Samuela Migaľa (nezaradený) aj návrh na zavedenie digitálnej dane, ktorý na pondelkovej koaličnej rade predstavil štátny tajomník rezortu Radomír Šalitroš. Migaľ pre Štandard potvrdil, že vďaka taxe by Slovensko mohlo získať desiatky až stovky miliónov eur ročne zdanením veľkých digitálnych spoločností, ktoré na našom trhu pôsobia, no prakticky tu neplatia žiadne dane.
Živnostníci by mali byť v hľadáčiku vlády
Je možné, že budúcoročný konsolidačný balík si posvieti na malých podnikateľov viac, než to bolo doteraz. Informovala o tom Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení, ktorá očakáva prísnejšie pravidlá pre samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO).
Minister financií, ale aj premiér už predtým naznačili, že na ozdravovaní verejných financií sa budú musieť podieľať občania, podnikatelia aj štát. Súčasťou pripravovaných opatrení má byť aj nové nastavenie pravidiel pre začínajúcich podnikateľov.
Jedným z návrhov je povinnosť platiť sociálne odvody už od prvého roku podnikania. Kým doteraz mali živnostníci v začiatkoch určitú úľavu, zmena by znamenala zvýšenie nákladov hneď od začiatku činnosti. Takýto krok by podľa asociácie mohol znížiť atraktivitu živností, sťažiť vstup do podnikania a negatívne ovplyvniť celkové podnikateľské prostredie.
Aktuálne platné opatrenia boli pre SZČO priaznivejšie. Od januára tohto roka sa zvýšila hranica zdaniteľných príjmov, do ktorej sa uplatňuje 15-percentná sadzba dane z príjmu, zo 60-tisíc na 100-tisíc eur. Budúci rok však môže byť pre viacerých živnostníkov už menej výhodný.
Kritika zamestnávateľov a podnikateľských združení
Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení upozorňuje, že zavedenie povinných odvodov od začiatku podnikania by išlo proti snahám podporovať malé a stredné podnikanie.
Hovorkyňa Miriam Filová zdôraznila, že štát by mal začínajúcich podnikateľov v prvých mesiacoch skôr motivovať, nie zaťažovať ďalšími povinnosťami. „Prvé mesiace podnikania sú často najnáročnejšie. Ak štát tieto podmienky ešte viac skomplikuje, mnohých to môže odradiť a do podnikania sa ani nepustia,“ upozornila.
Podobne sa vyjadril aj riaditeľ Slovenskej živnostenskej komory Jaroslav Juriga. Zníženie atraktivity živností by podľa neho mohlo viesť k rôznym snahám SZČO o optimalizáciu nákladov. Zdôraznil tiež, že medzi živnostenskou činnosťou a klasickým zamestnaním sú prirodzené rozdiely, ktoré je potrebné zachovať.
Podľa neho by sa štát mal skôr sústrediť na celkové zníženie daňového a odvodového zaťaženia, ktoré je na Slovensku dlhodobo vysoké.
