Potravinová bezpečnosť ako obrana štátu. Pekári chcú využiť peniaze na zbrojenie
Slovenskí potravinári sú na domácom trhu z roka na rok v čoraz zložitejšej situácii, a to najmä so stúpajúcim dovozom a ich slabnúcou konkurencieschopnosťou. Jedným z príkladov je aj pekárenstvo. Podľa údajov Slovenského zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov sa totiž podiel domácich výrobkov na pultoch obchodov pohybuje v súčasnosti pod 50 percent.
"Dokonca v niektorých obchodných reťazcoch je to ešte menej a najalarmujúcejšie je to v prípade trvanlivého a dopekaného pečiva, kde je podiel domácich výrobkov len okolo 28 percent," hovorí pre Štandard predseda predstavenstva zväzu Milan Lapšanský.
V porovnaní s inými krajinami EÚ je Slovensko podľa neho v podpore potravinárov na chvoste. Ohrozuje to ich konkurencieschopnosť a potravinovú sebestačnosť krajiny. Pečivo a chlieb sú pritom považované za základné potraviny zabezpečujúce výživu obyvateľstva, ich dostupnosť je pre sociálnu stabilitu kľúčová.
Pred niekoľkými rokmi s vypuknutím covidovej pandémie sa v Európe odhalila zraniteľnosť potravinového reťazca v oblasti dodávok. Aj z tohto dôvodu sa v minulom roku zaviedla koncepcia kritickej infraštruktúry EÚ.
Potravinárstvo je súčasť kritickej infraštruktúry EÚ
Aj keď pekári nie sú priamo označovaní ako kritická infraštruktúra v európskych ani slovenských právnych predpisoch, tak potravinársky priemysel a jeho pododvetvia vrátane toho pekárenského sú v Únii aj na Slovensku považované za kritické subjekty.
Z tohto dôvodu sú výrobcovia potravín aj majitelia pekárskych prevádzok povinní zabezpečiť svoju odolnosť prostredníctvom bezpečnostných oparení a plánov obnovy po incidentoch, ako to vyžaduje legislatíva Únie. Ich povinnosťou je aj koordinácia s agrorezortom, pravidelné reportovanie stavu a výmena informácií.
Slovensko však podľa zväzu pekárov žiadnym spôsobom nepodporuje potravinárske podniky kritickej infraštruktúry a hospodárskej mobilizácie, kde patria aj pekárne a mlyny. Náklady vyplývajúce z tejto povinnosti sú pritom čoraz vyššie.
Pekári pripomenuli, že členské štáty NATO sa koncom júna dohodli, že zvýšia svoje výdavky na obranu na päť percent HDP. Z toho 3,5 percenta pôjde priamo na obranu a 1,5 percenta na duálne a infraštruktúrne projekty, ako sú mosty, železnice či nemocnice využiteľné na vojenské účely.
Namiesto zbraní chlieb
V tomto kontexte však netreba zabúdať na kritickú infraštruktúru krajiny, kde potravinársky priemysel jednoznačne patrí. Zväz preto navrhuje, aby štát využil pre potravinárstvo prostriedky z navýšenia rozpočtu na zbrojenie, ktoré sú určené na duálne využitie. „Naša krajina na rozdiel od iných krajín EÚ prakticky úplne ignoruje postavenie potravinárskeho sektora,“ upozorňuje Lapšanský.
Podľa neho podniky vyrábajúce základné potraviny, ako sú mlyny a pekárne, sa boria nielen s čoraz väčším daňovým a odvodovým zaťažením, ale aj s nákladmi na plnenie povinností vyplývajúcich zo špeciálnych úloh určených štátom.
Za mimoriadne nákladné a náročné Lapšanský označuje zabezpečovanie kybernetickej bezpečnosti, ktoré zahŕňa vypracovanie bezpečnostnej dokumentácie, zavádzanie technických a organizačných opatrení, šifrovanie a zamestnávanie kybernetických expertov, pričom nesmú byť pracovníkmi IT firiem.
Lapšanský konštatuje, že namiesto podpory tak vznikajú potravinárskym podnikom nové náklady. „Väčšina podnikov sa stala poskytovateľom služby v rámci kybernetickej bezpečnosti. Náklady na túto službu sa však môžu vyšplhať až do stoviek tisíc eur ročne,“ hovorí predseda zväzu z dôvetkom, že takéto výdavky prekračujú finančné možnosti potravinárov.
„Ak financiami na ich kompenzovanie nedisponuje agrorezort, je potrebné ich nájsť vo zvýšených výdavkoch na zbrojenie,“ upozorňuje predseda. Dodáva, že bez potravín nebude vedieť fungovať ani obyvateľstvo, ale ani armáda.
Štátna podpora je nedostatočná
Napriek existujúcim schémam mnohí predstavitelia potravinárskeho sektora kritizujú, že štátna podpora je nedostatočná. Potravinári dnes zápasia s tým, aby ich vplyv konsolidačných opatrení nedostal do existenčných problémov.
„Keď počujeme, ako masívne podporujú potravinársku produkciu naši susedia v Maďarsku a Poľsku, je pre nás súčasná situácia ešte frustrujúcejšia,“ približuje situáciu aj Daniel Poturnay, prezident Potravinárskej komory Slovenska.
Podľa Lapšanského pri súčasnej situácii nemusíme vymýšľať koleso. Na príklade hovorí, že štáty ako Fínsko či Nemecko majú zavedené národné podporné schémy, ktoré by sme vedeli aplikovať v rámci plánu domácej obrany našej potravinovej bezpečnosti. „A to aj v kontexte navýšenia výdavkov na obranu,“ konštatuje.
Ako dodáva, štát by sa mal v záujme potravinovej bezpečnosti vlastných občanov touto témou zaoberať, pretože vybudovať odolný potravinársky sektor potrvá niekoľko rokov.
Podpora pre potravinárov bude ešte horšia
Agrorezort v súčasnosti zabezpečuje pre potravinárov oproti poľnohospodárom veľmi malú pomoc. A výhľadovo to pre nich nevyzerá dobre ani v najbližších rokoch. Pre roky 2023 až 2027 predchádzajúce vlády Igora Matoviča a Eduarda Hegera vyrokovali pre potravinárov iba 75 miliónov eur oproti 240 miliónom z predchádzajúceho obdobia.
Minister pôdohospodárstva Richard Takáč (Smer) pre Štandard vysvetlil, že aj keby chcel urobiť nejaké zmeny v prospech potravinárov, tak nemôže. Limituje ho už schválený strategický plán. Ako hovorí, nerozumie, prečo v tom čase potravinári nekričali, keď sa pripravoval tento plán.
Prípravu Strategického plánu pre agrosektor pre roky 2023 až 2027 začal robiť minister Ján Mičovský (bývalé OľaNO) a dokončil ho jeho nástupca Samuel Vlčan.
"Pri príprave nového plánu sme pôvodne pre potravinárov na Slovensku uvažovali o sume 300 miliónov eur," hovorí pre Štandard bývalý minister pôdohospodárstva Mičovský. Ako dodáva, jeho ambícia bola podporiť podvyživený potravinársky sektor sumou vo výške jednej miliardy eur z Plánu obnovy a odolnosti SR.
„Nakoniec z toho bola nula a toto vnímam ako svoje zlyhanie, že som nepresvedčil ani premiéra (Igora Matoviča, pozn. red.), ani ministra financií,“ objasňuje Mičovský. Podľa neho boli kolegovia presvedčení, že v pôdohospodárstve je dosť peňazí.