Rozpočet trpí. Hospodárenie verejnej správy je horšie, ako sa čakalo

Hospodárenie verejnej správy sa slovenskej vláde nedarí dostať na plánovanú úroveň 4,7 percenta HDP. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) podľa údajov z augusta aktuálne odhaduje, že ak sa neprijmú dodatočné opatrenia, deficit dosiahne úroveň až 5,2 percenta HDP, teda 7,1 miliardy eur.

Táto negatívna odchýlka od rozpočtového cieľa vlády predstavuje prekročenie výdavkov o sumu 623 miliónov eur. "Aktuálny nárast schodku vo verejnej správe o 50 miliónov eur oproti júlovej prognóze ukazuje, že saldo je spôsobené najmä horším očakávaným hospodárením ostatných subjektov verejnej správy a nižšími odhadovanými daňovými príjmami," odôvodňujú analytici.

Príjmy nestíhajú výdavkom

V porovnaní s odhadom vlády zverejneným 15. augusta 2025 v Správe o očakávanej skutočnosti je úroveň deficitu prognózovaná Radou vyššia o 0,1 percenta HDP. Najvýraznejšiu negatívnu odchýlku v odhade jej analytikov voči rozpočtu naďalej predstavuje výpadok výnosu z daní a odvodov, najmä nižší očakávaný príjem z DPH a dane z príjmov právnických osôb.

Štát pri plnení rozpočtových cieľov vo veľkej miere brzdia takzvané mandátové výdavky. Sem patria tie, ktoré kabinet nemôže jednoducho ovplyvniť, pretože vyplývajú zo zákonov. Ide napríklad o valorizáciu dôchodkov, výdavky na zdravotníctvo alebo mzdy v štátnej správe. Tieto stúpajú automaticky a ich rast je podľa Rady vyšší, než sa pôvodne očakávalo.

Inštitúcia upozorňuje, že hoci vláda zaviedla konsolidačné opatrenia a vytvorila rezervu, existuje riziko, že ju použije na nové výdavky, a nie na pokrytie nepredvídaných problémov. Takéto míňanie brzdí pokles deficitu. Rizikom sú aj sľuby, ktoré si vo svojom programovom vyhlásení stanovila.

Vládne prognózy príjmov z daní sú podľa RRZ príliš optimistické

Ak sa príjmy nebudú vyvíjať podľa plánu, rozdiel bude musieť byť kompenzovaný dodatočnými opatreniami. Aj keď sa situácia na trhu práce zlepšuje a inflácia klesá, celkový ekonomický rast nemusí byť dostatočne silný na to, aby generoval príjmy potrebné na splnenie cieľa deficitu.

Ekonómovia preto odporúčajú, aby sa táto rezerva použila len na kompenzáciu existujúcich rizík (napríklad v oblasti daní či zdravotníctva), a nie na financovanie nových výdavkov.

Aby bolo Slovensko úspešné v plnení rozpočtových cieľov, je podľa nej potrebné sa zamerať na zlepšenie výberu a správy daní. Tým by sa mohol zvýšiť príjem do rozpočtu až o 0,5 percenta HDP. "Tento potenciál sa zatiaľ nevyužíva, čo negatívne vplýva na fiškálnu pozíciu," konštatujú experti.

Rada odhaduje, že limit verejných výdavkov schválený parlamentom v roku 2025 na úrovni 61,1 miliardy eur, by nemal byť prekročený. Riziko nesplnenia rozpočtových cieľov tak v prevažnej miere vyplýva z výpadku na príjmovej strane rozpočtu.

Doterajšie opatrenia štátnu kasu neplnia

Vláda zaviedla alebo ešte plánuje zaviesť viaceré zmeny v daniach, avšak nie je jasné, ako sa to prejaví na príjmoch. Príkladom je daň z finančných transakcií, ktorej dosahy sú zatiaľ nejasné a oslabujú konkurencieschopnosť.

Hoci kabinet prijal konsolidačný balíček, ten nie je zatiaľ dostatočne robustný na zabezpečenie cieľov pre nasledujúce roky (2026 a 2027). RRZ preto upozorňuje, že ďalšia konsolidácia je nevyhnutná, inak by odchýlka od výdavkových limitov mohla dosiahnuť až dve miliardy eur v nasledujúcich rokoch.

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť preto odporúča prijať dodatočné úspory skôr, ideálne v roku 2026, a neodkladať ich na volebný rok 2027.

Reálnejšie kontúry, ako si kabinet predstavuje ďalšie opatrenia v súvislosti so zlepšením stavu verejných financií, má minister financií Ladislav Kamenický predstaviť už čoskoro. Po predstavení návrhu má nasledovať rokovanie tripartity, teda stretnutie vlády so zástupcami odborov, zamestnávateľov a samospráv.

To by sa mohlo uskutočniť v pondelok 8. septembra, pričom 10. septembra by už o balíku mohla rokovať vláda.