Začal sa odstrel vlka dravého. Slovensku hrozia žaloby a stámiliónové finančné straty

Kvótu rozdelili na kraje

Agrorezort pre Banskobystrický kraj povolil odstrel 21 jedincov, v Žilinskom 25. Prešovský kraj má kvótu na odlov 17 jedincov, Košický kraj sedem a Trenčiansky kraj môže zabiť štyroch vlkov. „Ministerstvo určilo kótu lovu vlka dravého pre túto poľovnícku sezónu vo výške 74 jedincov, pričom ju prerozdelilo medzi jednotlivé kraje,“ informuje v tlačovej správe hovorca ministerstva pôdohospodárstva Lukáš Januv.

Kvótu určili vo výške 25 percent z čistého ročného prírastku. Tým je podľa neho zabezpečené, že vplyvom lovu v stanovenom rozsahu nedôjde k ohrozeniu populácie vlka dravého na Slovensku.

„Lov nebude povolený v územiach s piatym stupňom ochrany, v územiach európskeho významu, v ktorých je vlk dravý predmetom ochrany, v prihraničných územiach s Poľskom, Českom a Maďarskom, v panónskom biogeografickom regióne a v územiach v okolí ekoduktov,“ uvádza agrorezort.

Mapa s vyznačením území, na ktorých lov vlka nie je povolený, bude zverejnená v informačnom systéme poľovníctva. Dáta o realizácii lovu vlka dravého tam budú pre verejnosť prístupné taktiež.

Chýba monitoring i analýzy

Pracovná skupina, respektíve komisia, ktorá sa zaoberala určením kvóty počas najbližšej poľovnej sezóny, zasadla na agrorezorte v utorok 19. augusta 2025.

Zúčastnili sa jej zástupcovia viacerých ministerstiev, chovateľov hovädzieho dobytka, štátni ochranári či štátne lesy. Mimovládny sektor zastupoval náčelník Lesoochranárskeho zoskupenia VLK Juraj Lukáč.  

Každý z členov komisie uviedol, koľko si predstavuje, že by sa v sezóne 2025/2026 mohlo odstreliť vlkov. Čísla sa tam údajne pohybovali od 50 do 150 kusov.

Ochranárske organizácie žiadali, aby štát namiesto lovu vlkov podporil farmárov v efektívnej ochrane ich stád – napríklad pri zavádzaní elektrických oplotení či nasadení strážnych psov.

„Lov vlkov problémy chovateľov nevyrieši, naopak, môže ich zhoršiť. Požadujeme preto stanovenie nulovej kvóty na lov a zodpovedný prístup k ochrane vlkov na Slovensku,“ uviedla pred zasadnutím komisie Katarína Butkovská z WWF Slovensko.

Ochranári zdôraznili, že vlk prirodzene reguluje početnosť jeleňov, diviakov či srnčej zveri, ktorá spôsobuje každoročne miliónové škody na poľnohospodárskych kultúrach a v lesoch.

Neboli splnené podmienky

Komisii ochranári predložili deväť strán argumentov s podmienkami, ktoré by sa mali splniť, aby bolo možné stanoviť kvótu na odstrel vlka dravého na Slovensku. Preto sú presvedčení, že v súčasnosti nie je možné určiť žiadnu. „My sme argumentovali, že určovanie kvóty musí byť na základe Programu starostlivosti o vlka,“ hovorí pre Štandard Juraj Lukáč.

V dokumente sa podľa neho uvádza, že sa vlk síce môže strieľať, ale za splnenia viacerých podmienok. Tie však podľa neho neboli splnené. „Náš hlavný argument bol, že kvóta sa stanoviť nedá žiadna, teda ani nulová,“ myslí si.

Podľa jeho slov sa totiž vôbec nedá presne povedať, či treba vlkov strieľať alebo nie. K dispozícii totiž nemajú dostatočné relevantné vedecké informácie. „Nebol urobený letný a ani zimný monitoring. Chýbajú genetické analýzy,“ zdôrazňuje Lukáč.

Dodáva, že nie sú matematicko-štatistické modely. "Nebol analyzovaný prírastok vlkov vedeckými metódami a v evidencii škôd je chaos. Teda veľa z podmienok Programu starostlivosti o vlka. Preto sme to napadli," vysvetľuje.

Dopĺňa, že všetko vyzeralo tak, že sa týmto budú kompetentní zaoberať. Najskôr sa hovorilo, že v septembri bude kvóta nulová, aby sa dali do poriadku všetky nezrovnalosti. Po pár dňoch, a to vo štvrtok 28. augusta, sa situácia zmenila. „Z nejakých príčin bola stanovená kvóta na 74 jedincov,“ vraví.

Agrorezort v tlačovej správe informoval, že pri určení kvóty postupovali v súlade so smernicou Rady o ochrane biotopov, voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín.

„Ministerstvo vychádzalo z Programu starostlivosti o vlka dravého na Slovensku, zohľadňujúc škody spôsobené vlkom dravým na hospodárskych zvieratách a majúc na zreteli, aby populácia vlka dravého na Slovensku zostala naďalej v priaznivom stave,“ hovorí Januv.

Ignorovanie Programu starostlivosti o vlka

Lesoochranárske zoskupenie VLK v súčasnosti podáva na súd žalobu, keďže podľa nich štát porušil Program starostlivosti o vlka, keď povolil odlov. Druhým krokom podľa Lukáča je, že ochranári podajú sťažnosť Európskej komisii a budú žiadať konanie voči Slovenskej republike a zastavenie dotácií do agrorezortu.

„Pôjde o sumu niekoľko sto miliónov eur, keďže porušili nie európske, ale slovenské zákony. Tie hovoria, že stanoviť kvótu sa dá len vtedy, ak sa splnia konkrétne podmienky,“ dodáva.

Dopĺňa, že zhruba pred 10 rokmi už takéto rozhodnutie týkajúce sa vlka dosiahli. Tam vtedy okrem iného vznikla aj podmienka, aby bol napísaný Program starostlivosti o vlka. „To sa vtedy vykonalo a Európska komisia zastavila konanie a teraz sa ten dokument úplne ignoruje. Myslím si, že teraz začnú tvrdé konanie voči Slovensku,“ konštatuje Lukáč.  

Neadresný odstrel nie je riešením. Podľa ochranárov posledné odhady veľkosti populácie vlka na Slovensku hovoria o 300 až 600 jedincoch. Plánovaný lov vlkov môže podľa nich spôsobiť nenapraviteľné škody.

Nebezpečné to vraj nie je len pre populáciu na Slovensku, ale aj pre tieto dravce v iných krajinách, za čo už v minulosti bolo Slovensko kritizované Európskou komisiou.

Ochranárske organizácie zároveň upozorňujú, že žiadna vedecká štúdia nepreukazuje účinnosť lovu vlka pri znižovaní škôd na hospodárskych zvieratách. Dáta podľa nich ukazujú, že ani masívne strieľanie v rokoch 2010 až 2013, keď každoročne usmrtili vyše 130 vlkov, nezabránilo nárastu škôd.

Podľa ochranárov plošný a neadresný odstrel môže spôsobiť vo svorke po likvidácii niektorých jedincov chaos a šelmy budú na domáce zvieratá útočiť ešte častejšie. „Najväčšie škody na hospodárskych zvieratách robia totiž svorky, ktoré prišli o alfa pár alebo vodiaceho jedinca,“ hovorí pre Štandard Branislav Tám z WWF Slovensko.

Podľa jeho slov sú riešením elektrické oplôtky, ale aj pastierske strážne psy, ktoré dokážu ochrániť stáda pred útokmi nielen vlkov, ale aj medveďov. „Akýkoľvek zásah do populácie vlka by mal byť založený na dôkladnom monitorovaní populácie a vedeckých analýzach, nie na emocionálnych alebo politických rozhodnutiach,“ dodáva.

Stotisícové škody na zvieratách

Slovenská poľnohospodárska a potravinová komora na sociálnej sieti informovala, že podľa údajov Národného lesníckeho centra bolo v roku 2024 identifikovaných 96 svoriek. V roku 2023 to malo byť 74 svoriek.

„Celkový počet párov sa pritom odhaduje na 106. Prírastok predstavoval približne 424 vĺčat, čo viedlo k celkovej odhadovanej početnosti okolo 594 jedincov vrátane samotárov,“ informovala komora.

Štátna ochrana prírody SR vlani vyčíslila, že celkové škody spôsobené vlkmi na hospodárskych zvieratách a poľovnej zveri presiahli sumu 600-tisíc eur. Týmto chovateľom nahradí ujmu štát.

Štátni ochranári priblížili aj detailnejšie údaje o škodách spôsobených vlkom v roku 2024. Išlo o 909 oviec a kôz s finančnou hodnotou 374 025 eur, 74 kusov hovädzieho dobytka v hodnote 69 586 eur a 613 kusov poľovnej zveri v hodnote 162 315 eur.