Ochranári žiadajú zastaviť odstrel medveďa. Najskôr chcú výsledky sčítania jeho populácie

„Ide o skúmavku s liehom, jednorazové rukavice, štítok na označovanie vzoriek a papierové obálky, ktoré budú používané hlavne na zber srsti. Sme pripravení na to, že odoberieme aspoň sedemtisíc vzoriek,“ priblížil generálny riaditeľ ŠOP SR Roman Fajth. Koľko to bude stáť, zatiaľ rezort nespresnil.

Presná analýza

Podľa Kuffu je v ostatných rokoch veľká diskusia o počte a výskyte medveďa na Slovensku, a preto sa vynára otázka, čo s tým ďalej.

"Po niekoľkých rokoch sme opäť začali vydávať rozhodnutia na odstrel aj pre poľovníkov, aby nám boli nápomocní. Vlani sa odlovilo 94 medveďov, celkový úbytok bol viac ako 140 kusov,“ vysvetlil Kuffa s tým, že tento rok sú čísla takmer totožné.

Štátny tajomník ďalej uviedol, že spoločnosť je polarizovaná. Väčšia časť je za reguláciu medveďov, "lebo ich je na Slovensku veľa". Ostatní argumentujú, že ich početnosť je nízka a chýbajú presné dáta.

„Preto sme pristúpili k tomu, že spúšťame monitoring založený na genetickej analýze. Tá je najpresnejšia, no aby bola úspešná, je potrebné vyzbierať dostatočné množstvo vzoriek,“ dodal Kuffa.

Projekt Karlovej univerzity

V minulosti už sčítanie medveďov na Slovensku uskutočnili. Genetický výskum sa začal v septembri 2019 a realizovala ho ŠOP SR prostredníctvom Národného lesníckeho centra (NLC).

Vzorky zbierali v dvoch fázach – od septembra 2019 do konca apríla 2020 a od septembra toho istého roku do apríla 2021 – čím vylúčili prírastok mláďat.

Populáciu medveďa tak uzatvorili, čo znamená, že od začiatku zbierali vzorky všetkých vekových kategórií – tohoročné medvieďatá v jeseni, dospievajúce a dospelé jedince.

Na spracovaní 2 179 vzoriek v roku 2022 sa podieľali odborníci z Prírodovedeckej fakulty Karlovej univerzity v Prahe.

Podľa záverečnej správy odborníci odhadovali početnosť západokarpatskej populácie na 1 056 jedincov. Vzhľadom na možnú štatistickú odchýlku sa tak skutočná početnosť najväčšej slovenskej šelmy mala pohybovať v intervale od 1 012 do 1 275 jedincov.

Vedci z Karlovej univerzity použili k modelovaniu rovnaký prístup ako pri publikovanom odhade početnosti medveďov v Slovinsku.

„Výsledok porovnania tejto štúdie s predchádzajúcim genetickým sčítaním možno zhrnúť tak, že na Slovensku v poslednej dekáde pravdepodobne nedochádza k výrazným zmenám veľkosti populácie medveďa hnedého,“ uviedol v roku 2022 Pavel Hulva z Katedry zoológie Prírodovedeckej fakulty Karlovej univerzity v Prahe.

Vo vyjadrení hovoril o výsledkoch predchádzajúceho genetického sčítania z rokov 2013 a 2014, ktoré realizoval tím Ladislava Pauleho z Technickej univerzity vo Zvolene. Tie stanovili odhad početnosti západokarpatskej populácie medveďov na 1 214 jedincov.

Nedostatky výskumu

Sčítavanie medveďov pod vedením Pavla Hulvu mala podľa riaditeľa kancelárie Slovenskej poľovníckej komory (SPK) Imricha Šubu svoje nedostatky.

Za poslednú úspešnú podľa neho považujú spomínanú genetickú analýzu Ladislava Pauleho, ktorý svoj výskum ukončil v roku 2014.

Je vďačný, že sa štátni ochranári a envirorezort aktuálne púšťajú do precíznej analýzy zisťovania stavu medvedej populácie. „Tých metód je na Slovensku niekoľko, no často boli tie, ktoré u nás prebiehali, spochybňované,“ uviedol na tlačovej konferencii Šuba.

Pritom sú však podľa jeho vyjadrenia podložené odbornými analýzami a metodikami relevantných inštitúcií, univerzít a vedeckých autorít. „Genetická analýza je ale najpresnejšia a najdôveryhodnejšia, volali sme po nej dlho,“ povedal.

Vo finále použili málo vzoriek

Šuba reagoval aj na to, v čom je aktuálny výskum iný od toho predchádzajúceho. Podľa neho bude tentoraz relevantnejší, a to z dvoch dôvodov.

„Jednak metodika pražského docenta Pavla Hulva nebola odborne prezentovaná a zistili sme, že bolo použitých málo vzoriek, a to okolo dvetisíc. Na to sme vtedy aj upozornili,“ spresnil Šuba s tým, že oni majú v pláne analyzovať až sedemtisíc vzoriek, pričom do projektu sa zapojí približne desaťtisíc ľudí.

„Predpokladáme, že málo vzoriek bolo hlavne preto, lebo neboli zapojení užívatelia poľovných revírov, a to nielen bežní poľovníci, ale aj štátni lesníci. Zbierali to v tom čase len špeciálne skupiny zo ŠOP SR,“ spresnil Šuba.

Podľa jeho vyjadrenia je na Slovensku 1 800 poľovných revírov a areál výskytu medveďa hnedého prekrýva zhruba 1 200.

Envirominister Tomáš Taraba na sociálnej sieti vyjadril spokojnosť so spustením doteraz najväčšieho sčítania populácie medveďa na Slovensku.

„Sčítanie nebudú robiť mimovládky ani inštitúcie zo zahraničia, nebude to stáť nekresťanské milióny, nebude sa realizovať ako to predchádzajúce, v zime, keď medvede spia a kedy všetko podstatné mali ‚experti‘ prikryté pod snehom,“ vyjadril kritiku na sčítavanie medveďov v minulosti Taraba.

Spresnil, že rezort má záujem o reálne dáta, a preto ŠOP SR do sčítania zazmluvnila slovenské univerzity, slovenské vedecké kapacity a zúčastnia sa na ňom aj široká verejnosť, ochranári a poľovníci.

Žiadajú o zastavenie odstrelu medveďov

Iniciatíva My sme les, Aevis a WWF Slovensko vyzývajú Tarabu, aby jeho rezort prestal povoľovať strieľanie medveďov bez presných dát o ich populácii.

Ochranári na sociálnej sieti reagujú aj na spustenie veľkého monitoringu populácie medveďa. Poukazujú na to, že nie sú známe podrobnosti o metodike ani inštitúcia, ktorá bude analýzu vzoriek vykonávať.

Závažnejšia je podľa nich skutočnosť, že ministerstvo povolilo odstrel takmer 240 jedincov chráneného živočícha bez relevantných údajov o jeho populácii.

„Bez odborne podloženého monitoringu nie je možné preukázať, že takýto masívny zásah nespôsobí ohrozenie priaznivého stavu populácie,“ vyhlásila Katarína Butkovská z WWF Slovensko s tým, že ide o zásadnú podmienku, ktorú musia splniť pred vydaním výnimky na odstrel chráneného živočícha.

Nedávne útoky na Liptove

Ochranári v spoločnom stanovisku na sociálnej sieti spomínajú aj útoky medveďov neďaleko Stanišovskej jaskyne pri Liptovskom Jáne a neďaleko obce Hybe, pričom vyjadrujú ľútosť a podporu zraneným.

Zaráža ich vraj ale to, že kompetentní z MŽP SR o týchto udalostiach mlčia, hoci ešte nedávno sa štátny tajomník Filip Kuffa vyjadroval ku každému útoku a zodpovednosť hádzal na ochranárov.

Tí totiž dlhodobo upozorňujú, že odstrel medveďov útokom nezabráni a vyzývajú na realizáciu preventívnych opatrení a systematické vzdelávaniu verejnosti. „Kuffa dnes zjavne mlčí práve preto, že odstrel nepomáha a útokov pribúda,“ vyjadrili sa ochranári.

Po spracovaní údajov o usmrtených medveďoch iniciatíva My sme les zistila, že od roku 2024 zabili v širšom okolí miesta oboch útokov na Liptove najmenej 48 medveďov.

Z nich 28 zastrelil zásahový tím a miestni poľovníci. Ďalších 20 medveďov uhynulo v dôsledku dopravných kolízií a z iných príčin.

„Z uvedeného je zrejmé, že ani usmrtenie takmer 50 medveďov na ploche približne 200 štvorcových kilometrov nedokázalo zabrániť útokom medveďov, ktoré si vyžiadali lekárske ošetrenie dvoch mužov,” zdôraznil Michal Haring z iniciatívy My sme les.

„Vyzývame ministra Tomáša Tarabu, aby bezodkladne zastavil vydávanie povolení na odstrel medveďov. Je to nesystémové a zlé riešenie. Bezhlavým zabíjaním medveďov sa situácia evidentne nezlepšuje, naopak, zhoršuje. Je nevyhnutné s tým prestať. Vedenie ministerstva by malo rozhodovať odborne a na základe dát, nie na základe emócií a pocitov,” povedal Rastislav Mičaník z organizácie Aevis.

Štandard oslovil aj ŠOP SR s tým, koľko zaznamenali počas uplynulých troch mesiacov hlásení o pohybe šelmy a koľko stretov či útokov na človeka. Takisto aby poskytli štatistické údaje za toto obdobie počas minulého roka. Do uzávierky však aj napriek urgencii neodpovedali.

Medveď a turizmus

Tému medveďov často skloňujú aj s turistickou sezónou. Objavujú sa informácie, že turisti nechodia do hôr či dokonca na Slovensku rušia pobyty zo strachu pred medveďmi.

Zástupcovia hotelov, reštaurácií, ako aj ľudia z cestovného ruchu však hovoria, že problémom nie sú ani tak šelmy, ako skôr masívna medializácia hlavne na sociálnych sieťach po strete človeka s medveďom.

„Evidujeme, že si ľudia na tému medveď zvykajú, skôr ich edukujeme, ako sa chovať v prirodzenom prostredí medveďa hnedého, na to sa aj najčastejšie pýtajú,“ povedala pre Štandard výkonná riaditeľka Regiónu Vysoké Tatry Lucia Blašková.

Podľa nej situáciu s medveďmi najcitlivejšie vnímajú Slováci a Česi. „Medializácia každého medveďa, ktorý sa mihne popri ceste, škodí nielen cestovnému ruchu, ale aj medveďom samotným,“ spresnila Blašková.

Podľa jej slov kritickejšie je jarné obdobie, pre ktoré sú typické ruja, párenie a koniec hibernácie, čiže vyššia frekvencia medveďa na rôznych miestach.

„S príchodom leta a horúčav sa situácia vždy upokojí. Téma, že medvede ohrozujú turistov, je určite veľkým negatívom v rozvoji turistických destinácií. Škody spôsobuje aj Vysokým Tatrám, ale najviac menším horským destináciám navôkol,“ dodala Blašková.