Bolsonaro si vypočul verdikt. Jeho popularita zatiaľ rastie

Najvyšší federálny súd vo štvrtok rozhodol v jednom z najsledovanejších prípadov v súčasnej Brazílii. Bývalého prezidenta Jaira Bolsonara a sedem jeho spolupracovníkov z radov ministrov a armády uznal vinnými z organizovania sprisahania s cieľom zvrhnúť legitímne zvolenú vládu a prezidenta Luiza Inácia Lulu da Silvu.

Pravicový exprezident a jeho podporovatelia vyzývali na prehodnotenie výsledkov elektronického hlasovania a vyjadrili obavy z možného podvodu. Podnet na Najvyšší federálny súd (STF) však začiatkom roka 2023 zamietol jeho predseda Alexandre de Moraes, ktorý súdil aj Bolsonara.

Okrem neho za odsúdenie hlasovali ďalší traja sudcovia päťčlenného senátu. De Moraes v piatok potvrdil trest odňatia slobody na 27 rokov a tri mesiace.

Spolitizovaný proces s politikom

Práve na de Moraesa sa však viažu kontroverzie v súvislosti s porušovaním zásady nestrannosti a z údajného politického prenasledovania. Najmenej jedného amerického novinára dal zadržať do predbežnej väzby na celý jeden rok bez stanovenia dátumu samotného procesu. Aj v ďalších prípadoch nariaďoval „excesívne“ dlhé väzby.

Sudcovia STF majú titul „minister“ a je ich jedenásť. Pre potreby zloženia tribunálu, ktorý rozhodol o Bolsonarovi, ich vyžrebovali päť, ich mená však okamžite vzbudili obavy z ohrozenia nestrannosti.

Flávio Dino bol počas predošlého funkčného obdobia prezidenta Lulu ministrom spravodlivosti. Cristiano Zanin je Lulovým dlhoročným osobným právnikom, a tiež predsedá päťčlennému senátu. Nadpolovičnú väčšinu uzatvára práve de Moraes.

Bolsonarovi odporcovia varovali, že bývalý armádny kapitán spolu s veliteľmi námorníctva, pozemných síl a niekoľkými ďalšími ministrami údajne plánoval ovládnuť brazílske inštitúcie a „obnoviť vládu junty“. Tá držala v najväčšej juhoamerickej krajine moc v rokoch 1964 až 1985.

Sudca De Moraes podľa podporovateľov Lulu „prevzal vedúcu úlohu“ v snahe „potrestať zločiny proti demokracii“, ako vyhlásila ľavicová senátorka Eliziane Gamová.

Pre Bolsonara navrhol de Moraes na utorkovom zasadnutí trest odňatia slobody na 43 rokov, sudca Dino mu sekundoval. Vzápätí proces prerušili a odročili na stredu, dva z piatich hlasov za odsúdenie sa však už vyslovili.

Na obnovenom konaní vyhlásil sudca Luiz Fux, že súd „nemá dostatočnú jurisdikciu“ a navrhol oslobodiť exprezidenta spod všetkých obvinení. O deň neskôr – vo štvrtok – však trojpätinovú väčšinu dotvorila sudkyňa Carmen Luciová.

„Tento trestný prípad je takmer ako stretnutie Brazílie s jej minulosťou, prítomnosťou a budúcnosťou,“ vyhlásila predtým, ako zahlasovala za odsúdenie.

Tým sa Bolsonaro stal prvým bývalým prezidentom Brazílie odsúdeným za „útok na demokraciu“.

Bolsonarova podpora rastie

Cez víkend sa v Brazílii konali oslavy dňa nezávislosti. Zároveň s nimi sa v štátoch Rio de Janeiro, São Paulo či Minas Gerais rozpútali masívne protesty na podporu bývalého prezidenta, ktoré svojou účasťou predčili oficiálne slávnosti.

Lula sa 7. septembra zúčastnil na oficiálnych oslavách, ktorých témou bola „Suverénna Brazília proti zradcom národa“, čo pozorovatelia zhodnotili ako nepriamy odkaz na Bolsonarov proces.

Účasť na oficiálnych oslavách bola nižšia aj v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi – do hlavného mesta Brasília prišlo asi len 500 civilistov. Okrem toho nastali najmenej dva incidenty, pri ktorých bojové vozidlá prešli ľudí. Prvý bol fotograf námorníctva, druhé vozidlo prešlo niekoľkých nevojakov.

Vo federálnom parlamente na pozadí procesu chystajú centristické a pravicové strany návrh amnestie pre obvinených vrátane exprezidenta. „História už nám ukázala, že amnestia a odpustenie sú najlepšími liekmi na upokojenie krajiny,“ povedal guvernér štátu São Paulo Tarcisio de Freitas.

Zamieri americká armáda aj do Brazílie?

Spojené štáty sa neboja použiť ekonomickú a vojenskú silu proti Lulovej vláde a Najvyššiemu federálnemu súdu, vyhlásil v utorok Biely dom v reakcii na „prenasledovanie bývalého prezidenta Jaira Bolsonara“ skrze „weaponizáciu“ súdnictva.

„Sloboda prejavu je absolútna a budeme ju brániť svojím vlastným spôsobom,“ povedala hovorkyňa administratívy Karoline Leavittová.

.@PressSec: "Freedom of speech is arguably the most important issue of our time. It is enshrined in our Constitution and @POTUS believes in it strongly... we have take significant action with regards to Brazil in the form of both sanctions, and also leveraging the use of tariffs… pic.twitter.com/mkWz3eA7tR

— Rapid Response 47 (@RapidResponse47) September 9, 2025

Pripomeňme, že začiatkom septembra vyslal Pentagón pod novým názvom Ministerstvo vojny Spojených štátov flotilu bojových plavidiel a 4,5 tisíca vojakov vrátane dvoch tisícov príslušníkov námornej pechoty. Ich cieľom je bojovať proti „narko-teroristickým“ organizáciám s podporou Caracasu, pričom podľa Bieleho domu už zastavili jeden pašerácky čln a zabili 11 členov posádky.

Venezuelský vodca Nicolás Maduro podľa americkej vlády podporuje organizácie ako Kartel sĺnk či Tren de Aragua, ktoré vo veľkom pašujú drogy do USA. Keďže ich Trump po inaugurácii kategorizoval ako „narko-teroristické“, umožnil armáde zasahovať proti nim.

Zároveň však platí, že minister Pete Hegseth schválil vyslanie námorníctva do regiónu Karibského mora, ktoré obmýva pobrežia niekoľkých štátov – Brazílie však nie. V prípade Trumpovho rozkazu (ako najvyššieho veliteľa) by sa však teoreticky mohli presunúť ďalej na juh.