Podľa inšpekcie dvaja operatívci nenašli vo Vargových záznamoch žiadne podozrenie z trestnej činnosti prokurátorov, no napriek tomu ich nechal preverovať.

Operatívnym rozpracovaním bez konkrétnych dôkazov mal Varga podľa vyšetrovateľov ÚIS účelovo oslabiť ústavné zriadenie SR a „mariť výkon právomoci Generálnej prokuratúry SR“.

Obvinenie zo sabotáže bez opory v zákone

Prvý problém nastal hneď v právnej kvalifikácii konania bývalého riaditeľa NAKA Východ. Spôsob, akým chcel Varga rozpracovať Žilinku a Kanderu, bol minimálne sporný, pretože sa k jeho podozreniu nenašli žiadne dôkazy o protiprávnej činnosti prokurátorov, a to ani v operatívnej rovine.

Za relevantný a zákonný postup nemožno považovať to, ak policajt na základe akýchkoľvek informácií z „terénu“ nechá sledovať generálneho prokurátora alebo kohokoľvek bez toho, aby tieto poznatky mali aspoň minimálnu výpovednú hodnotu.

Napriek spornej legalite konanie Vargu rozhodne nemožno považovať za trestný čin sabotáže.
Chýba totiž jeden zo základných prvkov skutkovej podstaty: hoci môže byť prítomný úmysel Vargu poškodiť práva Žilinku či Kanderu, absentuje prvok poškodzovania ústavného zriadenia SR.

Skutok kladený Vargovi za vinu bol zle kvalifikovaný, hoci spočiatku bol obvinený pre zneužívanie právomoci verejného činiteľa. Pokus o nadkvalifikáciu na prísnejší paragraf sabotáže bez prítomnosti ohrozenia ústavného zriadenia SR je spôsobený buď neznalosťou, alebo snahou uškodiť obvinenému nad zákonný rámec.

Krajská prokuratúra zrušila obvinenie

S nedostatkom zákonného podkladu pre dané trestné stíhanie sa stotožnil aj prokurátor Krajskej prokuratúry v Košiciach, ktorý u Mateja Vargu nevidel dôvod nielen na väzobné stíhanie, ale ani na trestné stíhanie, a preto ho prepustil zo zadržania.

Krajská prokuratúra v Košiciach neskôr vyhovela sťažnosti Vargu voči vznesenému obvineniu, uznesenie zrušila a prikázala ÚIS, aby vo veci znovu konal a rozhodol. Prokurátor Branislav Reday nevidel v konaní obvineného spôsobilosť poškodiť ústavné zriadenie SR tým, že by maril alebo sťažil plnenie dôležitej úlohy v zmysle skutkovej podstaty trestného činu sabotáže.

Prokurátor Reday sa vyjadril aj k možnosti kvalifikácie Vargovho konania ako trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa. Tento bod bol z hľadiska právneho posúdenia konania obvineného policajta skutočne zaujímavý, pretože prokurátor Reday spochybnil, aby operatívne rozpracovanie patrilo pod výkon právomoci policajta.

Operatívne rozpracovanie nepotrebuje relevantný základ

Podľa prokurátora operatívne rozpracovanie automaticky nemusí znamenať rozhodovanie o právach a povinnostiach osôb, ktoré patrí pod právomoci verejného činiteľa. Podľa Redaya, keďže Varga pri Kanderovi a Žilinkovi nič nezistil, nedošlo k iniciovaniu trestného stíhania. A keď nedošlo k začatiu trestného stíhania, nebolo rozhodované o právach rozpracovaných prokurátorov – to je nosný argument prokurátora.

Podľa názoru Branislava Redaya nebolo preukázané, že podklady na operatívne rozpracovanie boli vymyslené alebo nepravdivé, a preto nešlo zo strany policajta Vargu o svojvôľu pri ich preverovaní.

Rovnako zaujímavý je záver prokurátora Redaya, že na operatívne rozpracovanie „nejaké podklady existovali“, hoci svedkovia inšpekcie ich popreli – operatívci, ktorí tvrdili, že žiadne podozrenia nenašli.
V závere uznesenia o zrušení vzneseného obvinenia prokurátor Reday tvrdí, že právno-aplikačný omyl pri hodnotení dôkazov nemôže byť riešený trestnoprávnym postihom.

Právna prax tak obsahuje uznesenie prokurátora, podľa ktorého môže policajt pokojne preverovať kohokoľvek v republike na základe akýchkoľvek informácií. Ak sa policajt rozhodne preverovať prezidenta SR, pretože mu náhodný okoloidúci na ulici povie, že je mafián a korupčník, je to vlastne v poriadku.

Informácie na začatie operatívneho rozpracovania môžu mať podľa Krajskej prokuratúry akúkoľvek úroveň vierohodnosti – ak policajt nezačne trestné stíhanie, môže sledovať kohokoľvek. Ak by politik označil inú politickú stranu za „mafiu“, zrejme by bolo v poriadku nechať operatívne rozpracovať všetkých jej členov a príbuzných, pretože existuje „prvotné podozrenie“, ktoré treba preveriť.

Pokiaľ sa nezačne trestné stíhanie, je to vraj v poriadku. Ak sa niečo protiprávne nájde a začne sa preto trestné konanie vo veci, bude to zrejme rovnako v poriadku, pretože už existujú konkrétne dôkazy.

Ak sa policajt zmýli, nemôže byť braný na zodpovednosť

Hoci judikatúra ESĽP zakazuje postup, keď orgány činné v trestnom konaní bez konkrétneho (opodstatneného) dôvodu alebo podozrenia plošne prehľadávajú, monitorujú či zhromažďujú dôkazy v nádeji, že „niečo nájdu“, v podmienkach Slovenskej republiky je táto zrejme „zastaralá“ ochrana práv občanov prekonaná tým, že stačí akékoľvek podozrenie.

Vskutku unikátny prístup k právam občanov je podčiarknutý tým, že policajt ani nemôže byť braný na zodpovednosť, ak na základe aj očividných nezmyslov nechá sledovať osoby na úrovni operatívy. Stačí, ak povie, že jednoducho tieto informácie „zle vyhodnotil“.

Napriek výkladu Krajskej prokuratúry v Košiciach je to rozhodnutie, voči ktorému nie je možné podať opravný prostriedok, a preto je právoplatné. Právoplatné rozhodnutia orgánov je potrebné rešpektovať, aj keď s nimi niekto nemusí súhlasiť.

Minister Šutaj Eštok svojvoľne odmietol vrátiť Vargu do služby

Vzhľadom na zrušené obvinenie policajta Vargu, ktorý bol pre túto okolnosť postavený mimo službu zo strany ministra vnútra Šutaja Eštoka, by bolo potrebné zrušiť aj jeho postavenie mimo služby. Policajt bez obvinenia má plné právo pôsobiť v policajnom zbore.

Minister vnútra Šutaj Eštok však odmietol ukončiť postavenie policajta mimo službu s tým, že „trestné konanie trvá aj naďalej a stále existuje dôvodné podozrenie, že ukončenie dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby príslušníka PZ by ohrozilo výkon štátnej služby“.

Zákon však v prípade postavenia policajta mimo službu nevyžaduje iba všeobecne vedené trestné stíhanie vo veci, ale konkrétne obvinenie policajta. To sa v prípade Vargu zrušilo.

Postup ministra vnútra, ktorý si svojvoľne vykladá zákon, je preto ďaleko za čiarou legality a jeho konanie nemožno oprieť o žiaden právny základ. Takéto konanie sa v trestnom práve tradične nazýva „zneužívanie právomoci verejného činiteľa“.

Policajta Mateja Vargu nakoniec do služby vrátil rozkazom riaditeľ Krajského riaditeľstva PZ v Prešove Dušan Sabol. Sabol svojím rozkazom ukončil nezákonné konanie ministra Šutaja Eštoka.

Odškodné zaplatia občania namiesto zodpovedných

Advokát Peter Kubina, ktorý zastupuje policajta Vargu, už avizoval právne kroky, ktorými budú žiadať náhradu škody za nezákonné obvinenie a s tým súvisiace okolnosti. Ak sa skutočne preukáže, že trestné konanie bude zastavené, prípadne že v prípade obvinenia Vargu išlo o nezákonné rozhodnutie a nezákonné zadržanie a pozbavenie osobnej slobody, vysúdi aj odškodné.

Problém však je, že napriek zjavne nesprávnej kvalifikácii sabotáže vyšetrovateľa ÚIS a ešte zjavnejšiemu porušovaniu zákona zo strany ministra Šutaja Eštoka, nikto z týchto ľudí nebude niesť za svoje chybné rozhodnutia zodpovednosť.

Ak Vargovi niekto zaplatí vzniknuté škody po úspešnej žalobe na súde, budú to všetci občania. Zaplatia to zo svojich peňazí a táto suma nebude nijako zosobnená osobám, ktoré sa pričinili o jej vznik svojím nezákonným postupom.

Podobných konaní, kde predstavitelia štátnej moci nezákonne poškodili občanov a súdy im priznávajú odškodné, je mnoho.

Tento prípad je však výnimočný tým, že zo strany štátnych orgánov ide už na prvý pohľad o protiprávne konanie. Ak to nie je odborné babráctvo, musí to byť účelové zneužívanie trestného práva na dosahovanie vlastných cieľov.