Na jednej strane sa snaží priviesť obe strany konfliktu za rokovací stôl a je ochotný počúvať Putinove požiadavky a do nemalej miery im aj vyhovieť. No na druhej strane ho do rokovaní a kompromisného návrhu, ktorý by Kyjev dokázal prekusnúť, tlačí pod hrozbou ďalších sankcií či uvalenia ciel na štáty, ktoré s ním obchodujú.
Tento scenár sa opakuje pravidelne. V marci vyhlásil, že „vážne zvažuje“ rozsiahle bankové sankcie a clá.
Koncom augusta opäť hrozil, že ak šéf Kremľa nepristúpi na prímerie, bude s ním viesť „ekonomickú vojnu“, ktorá bude „zlá pre Rusko“.
A najnovšie v pondelok, pár dní pred incidentom v Poľsku, novinárom povedal, že je pripravený pristúpiť k druhej fáze sankcií voči Rusku, ktorej sa zatiaľ vyhýbal v záujme rokovaní.
Ruské drony vo vzdušnom priestore člena NATO (celá udalosť ešte stále nie je celkom objasnená) v tomto kontexte ešte zvyšujú tlak na Trumpa, aby svoje vyhrážky naplnil.
Na stôl sa však dostáva otázka, či USA ešte majú nejaké páky, ktorými vedia na Rusko zatlačiť. A či ich použitie nevyvolá globálny chaos.
Možnosti Trumpa sú obmedzené
Hoci sa republikánsky prezident opakovane vyhráža „ekonomickou vojnou“, nemá mnoho kariet, ktorými môže Kremľu významnejšie ublížiť.
Amerika totiž s Ruskom obchoduje minimálne. A ani pred vojnou nešlo o nejaké závratné objemy. Zatiaľ čo sa objem obchodu s Európskou úniou pohyboval vlani okolo bilióna dolárov, s Ruskom si USA vymenili tovary a služby za chabých 5 miliárd dolárov. Teda zhruba za toľko ako so Slovenskom. Pred vojnou bol americký obchod z Ruskom zhruba sedemnásobne väčší, čo tiež nie je veľa.
Zámorská veľmoc sa teda nemôže odstrihnúť od ruských energií či iných položiek, aby zabránila plneniu vojenskej pokladnice Kremľa. A ani tovarov, ktorých priamy vývoz do Ruska by mohla stopnúť, nie je mnoho.
Najsilnejšou zbraňou je pre Trumpa dolár. Spojené štáty zatiaľ odstavili len niektoré ruské banky [jedným z posledných významných peňažných domov bol Gazprombank, pozn. red.], čo stále umožňuje Rusku hromadiť dolárové devízy a financovať dovoz tovarov zo zahraničia (obchodníci chcú zväčša platby v dolároch).
Plné finančné embargo by podľa Rady pre zahraničné vzťahy, amerického think tanku, Moskve dovoz tovarov z tretích krajín výrazne sťažilo. Ak by USA odpojili celý ruský bankový sektor od amerického finančného systému, krajine by výrazne sťažili prístup k tvrdej mene. Trump môže ruka v ruke s tým uvaliť sankcie na najväčších ruských vývozcov vrátane štátnych energetických gigantov, čo prístup k dolárom či eurám ešte o niečo sťaží.
Rusko však už teraz vo veľkom obchoduje s Čínou v jüanoch a s Indiou v rupiách. A hoci spomenuté opatrenia majú potenciál narobiť škody pri obchode s ďalšími menšími krajinami, riešením sú platby v rubľoch, prípadne inej nezápadnej relatívne dôveryhodnej mene (čínskej). Tento trend je realitou už dnes, no pravdepodobne by došlo k jeho prehĺbeniu a opätovnému poštuchnutiu globálneho Juhu smerom od doláru k alternatívam.
Ďalšie možnosti, ktoré má Trump v talóne, sú len vágnejšie alebo podstatne rizikovejšie.
Môže napríklad sprísniť exportné kontroly a zúžiť možnosti, čo sa smie vyvážať do Ruska, či pritiahnuť skrutky americkým bankám a poisťovniam, aby podrobnejšie preverovali všetky transakcie spojené s Ruskom.
Najviac škody vie narobiť cez tretie krajiny
Výhodou Spojených štátov je však to, že je to svetová veľmoc. Vojenská aj ekonomická. Taká, ktorá nemusí sama osebe uvaľovať sankcie, ale pritlačí na zvyšok sveta, aby tak urobil. A od Ruska sa postupne odstrihol.
Washington by napríklad mohol žiadať, aby tí, čo nakupujú ropu z krajiny medveďa, platili Rusom za komoditu len na špeciálne bankové účty v miestnych bankách. Tieto peniaze by sa následne zmrazili a mohli použiť iba na povolený obchod.
Samozrejme, vyžadovalo by si to kooperáciu bankových sektorov v tretích krajinách. Američania by si ju však mohli vynútiť tým, že by peňažným domom pohrozili, že ich odstavia od amerického finančného systému.
Trump však nemusí ostať len pri jednotlivých spoločnostiach. Môže rovno vyvíjať tlak na zahraničné vlády, aby prestali od Kremľa nakupovať ropu či zastavili vývoz tovarov do Ruska.
Voči Indii už niečo také učinil. A to prostredníctvom svojho obľúbeného nástroja, (25-percentných) ciel, ktorými zaťažil indický dovoz do USA preto, že krajina naďalej nakupuje od Ruska čierne zlato.
Hoci sa do ekonomickej vojny so Spojenými štátmi jednotlivé krajiny nechcú dostať a preferujú ostať s Trumpom zadobre, mocnosti ako Čína a India už majú dostatočnú silu na to, aby sa za takéto kroky mstili. A aby ich spor s USA zničil medzinárodný obchod a svet vtiahol do chaosu.
Americký slon v porceláne pritom nie je pre svoju colnú politiku a nevyspytateľnú povahu a názory veľmi obľúbený ani u vlastných spojencov. Má väčší dar rozdeľovať, ako spájať.
Ak by sa rozhodol ísť na Putina s bičom, pritvrdil sankčnú politiku a začal tvrdo trestať Čínu, Indiu a ďalšie rozvojové krajiny, ktoré nemajú problém s Ruskom obchodovať, nemôže čakať nič iné než to, že sa tieto krajiny budú od Západu čoraz viac vzďaľovať. A že Američanov môžu odvetné kroky bolieť.
