Efekt vojnového keynesiánstva slabne. Mier už nie je pre ruskú ekonomiku hrozbou

Ruské hospodárstvo z vojny v istom zmysle ťažilo. Ekonómovia mu okamžite po začiatku agresie voči Ukrajine veštili kolaps, ktorý mal prísť po uvalení sankcií západnými krajinami. Ten sa nedostavil. V roku 2022 sa nakrátko ocitlo v recesii, z ktorej v ďalších dvoch rokoch vystrelilo do zelených čísel.

Tie boli mimoriadne slušné. Rusko rástlo v ostatných dvoch rokoch rýchlejšie než všetky veľké západné ekonomiky. Medzinárodný menový fond odhaduje, že medziročne o 4,1 percenta. Najmä vďaka veľkému fiškálnemu stimulu, ktorý prišiel s radikálnym zvýšením vojenských výdavkov.

Hoci rast nebol rovnomerný a z výdavkov ťažil najmä zbrojný priemysel a pridružené odvetvia, peniaze sa do istej miery prelievali aj do zvyšku ruskej ekonomiky. Vojaci či robotníci v továrňach začali zarábať výrazne viac a reálna mzda v Rusku v priemere rástla napriek vysokej inflácii. Mnohí si tak mohli dovoliť viac. A aj si dovolili, keďže spotreba prudko rástla.

Už v júli 2023 preto nezávislý ruský ekonóm Vladislav Inozemcev konštatoval, že náhle ukončenie horúceho konfliktu môže byť pre ekonomiku, ktorá začala čerstvo šliapať vďaka vojenským výdavkom, problémom. Odpálil by sa hlavný motor rastu.

Po návrate Donalda Trumpa do Bieleho domu a jeho prvých snahách o prímerie sa tak otázka, či si Putin môže dovoliť mier, začala objavovať čoraz častejšie.

Ešte v marci Štandard publikoval analýzu popisujúcu problémy, ktorým môže Rusko v prípade ukončenia vojny čeliť. Zároveň však načrtla, že situácia sa vyvíja a existujú faktory, ktoré môžu Rusko k mieru motivovať.

Po tri a pol roku vojny je totiž situácia v ruskej ekonomike iná. A odlišná je aj rétorika Vladislava Inozemceva.

Keynesiánsky efekt vojenských výdavkov je zákonite dočasný. Už v tomto roku vidieť, že postupne vyprcháva. Napríklad na tom, že rast priemyselnej produkcie v prvom štvrťroku 2025 výrazne spomalil na 1,1 percenta z takmer piatich percent v roku 2024.

Šéfka ruskej centrálnej banky Elvira Nabiullinová to povedala jasne: „Mnohé zdroje, ktoré umožnili ruskej ekonomike rásť v posledných dvoch rokoch pomerne vysokým tempom, sa vyčerpali.“

Ďalší rast si jednoducho vyžaduje nové zdroje a impulzy.

Ruskú ekonomiku pritom sužuje pokračujúci inflačný problém (leví podiel na tom mali sankcie, ale aj fiškálny stimul), pre ktorý tamojšia centrálna banka nemôže uvoľňovať menovú politiku a popchnúť spomaľujúcu ekonomiku.

A kombinácia silnejšieho rubľa a anemických cien ropy znamená nižšie rozpočtové príjmy a tlak na štátnu pokladnicu. Aktuálne vysoké vojenské výdavky sú preto bez zvýšenia daní len ťažko udržateľné, čo si Putin evidentne uvedomuje, keďže hovorí o ich znižovaní.

Mier tak v súčasnosti pre ruskú ekonomiku vyzerá čoraz vábnejšie než pokračovanie vojny.

Rusko sa pritom podľa Inozemceva nemilitarizovalo natoľko, aby koniec bojov a zníženie vojenských výdavkov priniesli hlbokú recesiu. Pripomína, že tvoria približne šesť až osem percent HDP, teda zhruba polovicu toho, čo USA míňali počas vojny v Kórei, a výrazne menej, než míňali Sovieti počas studenej vojny.

Navyše, Rusko nemusí zo dňa na deň prestať zbrojiť. Vojna na Ukrajine Moskve vyčerpala vojenské sklady a kým sa plne obnovia, môže to trvať aj niekoľko rokov.

„Aj keby Rusko chcelo ukončiť vojnu, stále by si mohlo vybrať, že chce naďalej financovať (zbrojenie),“ konštatuje na margo problematiky nemecký ekonóm Janis Kluge.

Uzavretie mieru by pritom na oplátku prinieslo množstvo benefitov.

Dá sa očakávať, že by šlo ruka v ruke so zrušením mnohých sankcií, čo by oživilo cezhraničný obchod. Inozemcev predpokladá, že by rástol najmä dovoz zo západných krajín, s čím by sa voči doláru oslaboval rubeľ. To by znamenalo vyššie príjmy do štátnej pokladnice z exportu ropy a plynu.

Uvoľnenie sankcií a šetrenie verejnými financiami by tiež ochladilo rast cien, vďaka čomu by mohla centrálna banka postupne znižovať úrokové sadzby. A s tým by sa obnovil dopyt po hypotékach, spotrebných úveroch a investíciách.

Ruský ekonóm napríklad upriamuje pozornosť na zaujímavý fakt – vklady ruských firiem a spotrebiteľov v bankách sú pre vysoké sadzby na rekordných úrovniach, keďže sa odkladali investície a vo veľkom sa sporilo. Tieto peniaze by podľa neho začali odtekať „na akciový a realitný trh“ a „vytvorili silný investičný stimul“.

Rozmrazenie ruských aktív v zahraničí by bolo pre Moskvu už len pomyselnou čerešničkou na torte.

Inozemcev v závere svojej analýzy brzdí nadšenie a vraví, že mier nebude znamenať okamžitú prosperitu a raketový rast. Konštatuje však, že ak by v týchto dňoch skončila vojna, ruskej ekonomike by sa „určite darilo lepšie než počas jej pokračovania“.

Ekonomická situácia v Rusku totiž v súčasnosti praje mieru podstatne viac než pred rokom či dvoma. A hoci na politickej úrovni zatiaľ neboli dosiahnuté žiadne oslnivé výsledky, rozmrazenie vzťahov a diskusia o stretnutí lídrov dvoch znepriatelených krajín vlieva do žíl istú nádej.