Čo dostanú za vyššie zdravotné odvody bežní ľudia

V rámci konsolidácie sa odvody zo mzdy zamestnancov zvýšia z 15 na 16 percent. Tento krok by mal priniesť do systému približne 358 miliónov eur ročne.

Analytik INESS Martin Vlachynský pripomína, že nejde o prvé zvýšenie – už minulý rok sa zvyšovali odvody zamestnávateľom, a to zo 14 na 15 percent.

Zatiaľ čo minuloročné zvýšenie postihlo náklady firiem, tohtoročné sa účtovne prenáša na plecia zamestnancov. „To znamená, že výsledkom bude nižšia čistá mzda,“ vysvetľuje Vlachynský.

Podľa neho majú obe opatrenia spoločný dôsledok – zvyšujú celkové náklady na zamestnávanie, čím sa znižuje konkurencieschopnosť slovenského trhu práce a zároveň kúpyschopnosť zamestnancov.

Aj štát by mal zaplatiť viac

Zvýši sa aj príspevok štátu za ľudí, ktorí si neplatia odvody sami – napríklad dôchodcov, deti, žien na materskej alebo nezamestnaných. Okrem toho sa mení aj spôsob výpočtu, z ktorého sa táto platba za poistencov štátu určuje – po novom sa bude brať do úvahy priemerná mzda za rok 2024.

Nejde o súčasť konsolidácie, súvisí to ešte s predchádzajúcou zmenou zákona. Podľa Vlachynského by tieto úpravy mali priniesť do systému ďalších približne 400 miliónov eur.

Či sa tak stane, závisí od rozpočtu. Podľa vyjadrenia ministra financií by mali zvýšené zdravotné odvody slúžiť na sanovanie štátneho rozpočtu. "To znamená, že platba za poistencov štátu by sa mala o túto sumu ponížiť. Potrebujeme vidieť rozpočet, aby sme vedeli, čo presne sa z finančného hľadiska v zdravotníctve stane," konštatuje odborník.

Nárok pacienta

Čo však dostane bežný občan za zvýšené odvody? Existujú nejaké záruky alebo kontrolné mechanizmy, že dodatočné stámilióny budú použité efektívne?

"V tomto momente nie je oficiálne nič, pretože podľa vyjadrenia ministra je cieľom zmenšenie diery v štátnom rozpočte," vraví Vlachynský.

Zdravotníctvo tento rok minie 9,6 miliardy eur. Na porovnanie, v roku 2019 to bolo 5,2 miliardy eur. "To je nárast o 65 percent. Rýchlejšie ako inflácia, hospodársky rast, rast miezd či verejné príjmy. Neviem však povedať, či za tieto zvýšené platby má pacient niečo naviac," hodnotí analytik INESS.

Štát v nevýhode oproti súkromníkom

Šéf Lekárskeho odborového združenia (LOZ) Peter Visolajský tvrdí, že po zvýšení odvodov si prilepšia len súkromníci podnikajúci v zdravotníctve.

"Zdravotné odvody idú do poisťovní, nie do štátneho rozpočtu. Podľa vyjadrení vlastníkov súkromných poisťovní, hneď ako pristanú peniaze na účte zdravotnej poisťovne, už nejde o verejné financie, ale o ich majetok," hovorí Visolajský s dôvetkom, že nemáme žiadne záruky, že peniaze pôjdu na lieky či liečbu pacientov.

Ak štát potrebuje šetriť, odborár mu odporúča iné oblasti. Konkrétne dokument Aktualizácia revízie výdavkov na zdravotníctvo z dielne Útvaru hodnoty za peniaze a Inštitútu zdravotných analýz, ktorý inštitúcie publikovali v septembri 2022.

Podľa ich analýzy by sa vo verejnom zdravotníctve dalo ušetriť 425 miliónov eur. Až 175 miliónov by sa dalo získať lepším nastavením výdavkov na lieky - napríklad používaním lacnejších, ale rovnako účinných liekov. Ďalších 86 miliónov eur by sme si pripísali, keby ľudia zbytočne nechodili k špecialistom a uprednostnili svojich všeobecných lekárov. Dokopy 39 miliónov by sa dalo získať, ak by sa odstránila dualita vyšetrení a nastavili by sa férovejšie ceny za niektoré výkony.

A najväčší potenciál na úspory – až 260 miliónov eur – má najväčšia štátna poisťovňa VšZP. Stačilo by jej centrálne nakupovať lieky a zmeniť spôsob, ako platí nemocniciam.

Kontrolóri varujú, že štát nemá prehľad

Že štát ťahá za kratší koniec, potvrdzuje aj správa Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ), podľa ktorej každá poisťovňa platí každej nemocnici inak. Štátna VšZP preplatila v rokoch 2019 až 2023 súkromné zdravotné poisťovne v oblasti ústavnej zdravotnej starostlivosti o 333 miliónov eur.

NKÚ konštatuje, že po sociálnej oblasti je zdravotníctvo druhý najväčší rezort, do ktorého ide najviac verejných zdrojov. Štát však nevie, čo za to majú dostať pacienti a ako sa z týchto peňazí napĺňajú jednotlivé stratégie a ciele verejnej politiky.

Aj Vlachynský kritizuje, že nemáme dobre zadefinované, čo má systém verejného zdravotníctva dodávať z pohľadu pacienta.

"Ak odpovieme populistickým ,viac zdravia‘, peňazí tam nebude nikdy dosť, pretože naše potreby sú nekonečné. Preto je dôležité definovať si hmatateľné parametre zdravotníctva – nárok pacienta z pohľadu nielen medicínskeho, ale aj z pohľadu geografie, času, administratívy, komfortu, inovácií či následnej starostlivosti," uzatvára.