Európsky dohovor na zabránenie mučeniu a neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu bol prijatý v roku 1987 a je jednou z kľúčových zmlúv RE.

Umožňuje členom výboru proti mučeniu kontrolovať väzenské zariadenia v členských krajinách. Výbor sa zameriava najmä na preplnenosť väzníc a zlepšenie podmienok pre väzňov.

Šéf ruskej vlády Michail Mišustin v dekréte ešte 26. augusta Putinovi navrhol, aby predložil odstúpenie od dohovoru Štátnej dume. Formálny dátum vystúpenia vtedy nebol stanovený.

Iba formalita

Magazín Politico ešte v auguste napísal, že vystúpenie Ruska je najmä symbolickým krokom, keďže v krajine dochádza k rozsiahlemu porušovaniu ľudských práv. Zlá situácia v ľudskoprávnej oblasti sa podľa správy zhoršila po invázii Ruska na Ukrajinu vo februári 2022.

Politico pripomenul, že Kremeľ vo väzniciach mučí najmä politických väzňov. 16. februára 2024 zomrel v trestaneckej kolónii v mestečku Charp ležiacom za polárnym kruhom opozičný líder Alexej Navaľnyj. Jeho manželka Julija 17. septembra tohto roku vyhlásila, že jej manžel bol vo väzení otrávený.

Podľa nej sa ľuďom okolo Navaľného podarilo prepašovať biologické vzorky do zahraničia, kde ich nezávisle analyzovali dve laboratóriá. Obe dospeli k rovnakému záveru: Navaľného otrávili.

Výsledky testov však zatiaľ dané ustanovizne nezverejnili. Navaľná obvinila západných lídrov a vedenia laboratórií, že zverejneniu bránia z politických dôvodov.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov uviedol, že si nie je vedomý toho, že by bol Navaľnyj vo väzení otrávený. Mestský súd v ruskom meste Salechard odmietol začať trestné konanie pre podozrenie z vraždy deň predtým 16. septembra.

O začatie konania žiadala Navaľného matka Ľudmila, a to už deň po Navaľného smrti 17. februára 2024. Bolo jej to však opakovane zamietnuté. Matka politika sa proti zamietnutiu odvolala na súde. Súd v Salecharde napokon jej odvolanie odmietol.

V posledných rokoch za nejasných okolností v ruskej väzbe a väzení zomreli aj ruský nacionalista Maxim "Tesák" Marcinkevič, ukrajinská novinárka Viktorija Roščynová a tucet ďalších.

Rozsah a úroveň policajnej brutality vzrástli v súvislosti s potláčaním protivojnových nálad. Ruskí občania boli vystavovaní násiliu pri zadržiavaní či neskôr vo väzbe: ide o prípady bitia či znásilňovania mužov i žien.

Brutalita vo väzení však nebola výnimkou ani v nultých rokoch 21. storočia. Názorným príkladom je smrť ruského právnika Sergeja Magnitského počas prezidentovania súčasného zástupcu predsedu Rady bezpečnosti Ruskej federácie Dmitrija Medvedeva v roku 2009.

Magnitskij bol obvinený z daňových únikov po tom, ako zverejnil svoje zistenia o skupine vysokých štátnych úradníkov, ktorá sa dopúšťala machinácií na úkor štátneho rozpočtu a fondu Hermitage Capital, čím došlo k odcudzeniu niekoľkých miliárd ruských rubľov.

Odsudzujúceho ani oslobodzujúceho výroku sa však právnik nedočkal: po roku vo väzbe zomrel za nevyjasnených okolností.

Americký prezident Barack Obama podpísal 14. decembra 2012 takzvaný Magnitského zákon, ktorý legitimizoval proces uvaľovania peňažných a vízových sankcií na ruských činiteľov zodpovedných za porušovanie ľudských práv.

Ruskou odpoveďou na prijatie amerického zákona bolo stiahnutie obvinenia zo strany ruskej štátnej prokuratúry 24. decembra toho istého roku – obvinenie bolo predtým vznesené voči jedinému podozrivému z vraždy Magnitského.

Vojnové mučenie

Odborníci poverení Radou OSN pre ľudské práva tvrdia, že Rusko používa sexuálne mučenie proti civilistom – ženám aj mužom – ako súčasť úmyselného a systematického zastrašovania v obsadených oblastiach Ukrajiny.

Moskve zaslali spis s podrobnosťami o desiatich prípadoch mučenia ukrajinských civilistov počas ruskej okupácie.

Všetkých desať civilistov Rusi vystavovali „opakovaným elektrickým šokom“, a to aj v oblasti genitálií, bili a kopali do nich, uvádza sa vo vyhlásení odborníkov.

Rusi tiež podľa nich zajatcom zaviazali oči a vystavovali ich situáciám, keď si mali myslieť, že sa topia alebo im hrozí poprava.

„Tieto jednotlivé obvinenia zachytávajúce skúsenosti štyroch žien a šiestich mužov sú naozaj desivé,“ uviedla osobitná spravodajkyňa OSN pre mučenie Alice Jill Edwardsová.

Varovala však, že ide len o „malý výsek širšieho, dobre zdokumentovaného vzorca“ a že v spomínaných prípadoch išlo o útoky, ktoré mali výrazne sexuálny charakter a zahŕňali znásilnenia či vyhrážky znásilnením.

„Je čoraz jasnejšie, že zámerná a systematická politika mučenia Ruskej federácie na Ukrajine zahŕňa sexuálne mučenie a iné prejavy sexuálnej krutosti, a to aj voči civilnému obyvateľstvu,“ povedala spravodajkyňa.

Rusko podľa nej používa „mučenie na zastrašovanie, vyvolávanie strachu a ovládanie civilistov na okupovanom území Ukrajiny“.

Ruskú vládu vyzvali, aby vysvetlila konkrétne obvinenia uvedené v spise a predstavila opatrenia, ktoré prijala na prevenciu sexuálneho mučenia vojakmi. Súčasne vyzvali na okamžité prepustenie jednej z obetí, ktorá je podľa nich stále zadržiavaná v Rusku.

Edwardsová, osobitná spravodajkyňa pre mučenie a iné kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trestanie, sa venovala aj obdobným zločinom bezpečnostných zložiek Izraela, ktoré sa ich dopúšťali vo vzťahu k palestínskym Arabom.

Rusko je okrem dohovoru, od ktorého odstúpilo, viazané viacerými medzinárodnými dohovormi, ktorých cieľom je zabrániť mučeniu.

Ide o Dohovor proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu (CAT); Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (ICCPR); Európsky dohovor o ľudských právach (EDĽP) a iné.

Otázkou zostáva miera uplatňovania daných predpisov v praxi – a to tak v Rusku, ako aj v ďalších krajinách, ktoré porušujú Dohovor proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu prijatý Organizáciou Spojených národov v roku 1984.