Nová kafiléria je v čase konsolidácie zrejme nereálna. Výstavba by stála štát milióny eur

Na Slovensku je jediná kafiléria v Mojšovej Lúčke v Žiline, v ktorej majú povolenie na likvidáciu nakazených zvierat. Práve do nej prevážali uhynutý dobytok počas tohtoročnej nákazy slintačky a krívačky.

Konateľka spoločnosti Veterinárna asanačná spoločnosť (VAS) Žilina Alexandra Orčíková, ktorá prevádzkuje žilinskú kafilériu, pre Štandard potvrdila, že k nim priviezli stovky ton utratených zvierat. Jednotlivé kusy vážili od 400 do 750 kilogramov.

„Za marec a apríl sme zrecyklovali viac ako 1 300 ton zvierat z nakazených fariem. Do nášho areálu prišlo 65 kamiónov. Jeden nákladiak má na korbe dva kontajnery, v nich bolo 20 až 25 ton utrateného dobytka,“ hovorí Orčíková.

Aj napriek tomu, že kafiléria počas utrácania zvierat z nakazených chovoch z kapacitných dôvodov nestíhala a štát musel vybrať lokality na zakopávanie kadáverov, Orčíková je presvedčená, že jedno takéto zariadenie na Slovensku postačuje.

Podľa nej by bolo viac kafilérií na Slovensku zbytočných a neboli by využité. „Pre slovenský trh jedna kafiléria stačí. Neviem, čo by robili tie ostatné počas bežného obdobia,“ argumentuje.

Na spresnenie doplnila, že po rozpade a zániku družstiev aj im chýba surovina. Preto ju dovážajú počas roka zo zahraničia. Je preto podľa nej otázne, či by aj s ďalšou kafilériou zvládlo Slovensko nápor počas likvidácie tisícov kusov utrateného dobytka a nebolo by potrebné telá opäť zakopávať do zeme.

Jedna kafiléria v bežnom stave postačuje

Výstavba novej kafilérie na zelenej lúke by bola podľa konateľky VAS zbytočná, neefektívna a nerentabilná investícia, keďže takéto zariadenie nemôže fungovať ako napríklad hasiči, ktorí majú pohotovosť a čakajú, kedy vyrazia k požiaru či dopravnej nehode.

Navyše jej zriadenie neznamená iba vybudovanie linky. Problémom je podľa Orčíkovej aj získanie kvalifikovaného obslužného personálu či potreba čističky odpadových vôd i inej infraštruktúry a takisto ďalších dôležitých povolení. Ide tak o komplikovaný, náročný a zdĺhavý proces.

Riešením by podľa nej mohlo byť rozšírenie ich kafilérie, lebo majú s týmto druhom likvidácie zvierat dlhoročné skúsenosti a prax. „Išlo by o rozšírenie kapacity u nás a bolo by to k dispozícii pre takéto prípady. Záleží na dohode, či to bude vo vlastníctve štátu alebo to bude kofinancované štátom a nami,“  dopĺňa.

Naopak, bývalý riaditeľ Štátnej veterinárnej a potravinovej správy (ŠVPS) SR a exminister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Jozef Bíreš si myslí, že vo výnimočných prípadoch jediná kafiléria na Slovensku nestačí.

„Pokiaľ ideme v ‚mierovom‘ režime a nie sú nákazy, ako napríklad africký mor ošípaných, vtáčia chrípka či spomínaná slintačka a krívačka, tak monopol v Mojšovej Lúčke to zvládne,“ vysvetľuje pre Štandard.

Keď však príde katastrofálna situácia ako počas prepuknutia slintačky a krívačky na jar tohto roka, tak jedna je podľa neho málo. „Nestačí kapacitne, lebo zariadenie nedokáže likvidovať také množstvo uhynutých zvierat. Takisto nevie zabezpečiť pri takýchto vysokých počtoch dopravu,“ hovorí Bíreš.

Existujú pritom dva varianty jej zabezpečenia. Jedným z nich je ten, že štát vstúpi do existujúcej súkromnej kafilérie v Žiline. „Ďalším riešením je vybudovanie novej. Ja som to presadzoval. Výška investície sa však každému ministrovi zdala vysoká,“ zdôrazňuje exminister.

Pri výstavbe novej kafilérie je podľa neho prvým krokom kúpa pozemku, ak štát nevlastní vhodné miesto. „Tu je problémom aj to, že mestá a obce, pokiaľ je to aj v extraviláne, čo musí byť, na takéto projekty reagujú negatívne. Vyjadrujú nesúhlas a spisujú sa petície,“ približuje.

Takáto nová prevádzka by podľa neho mala vyrásť v lokalite západného či južného Slovenska. „Dá sa povedať, že Žilina je zhruba v strede krajiny. Ďalšia by bola preto potrebná v dolnej časti, kde je chovaných aj najviac zvierat,“ dodáva exšéf ŠVPS.

Sumu na kúpu potrebného pozemku odhaduje na milión eur. Projekty samotnej stavby sú na malé, stredné a veľké kafilérie, pričom výstavba kapacitne strednej predstavuje približne šesť až sedem miliónov eur.

„Môžeme hovoriť spolu o sume 10 miliónov eur. To sú približne základné investície na výstavbu štátnej kafilérie. V súčasnosti, keď je na dennom programe konsolidácia, je jej realizácia skôr nereálna, aj keď je potrebná,“ dopĺňa Bíreš s dôvetkom, že sa v prípade vypuknutia nákazy museli zvieratá zakopávať, čo náklady niekoľkonásobne navýšilo.

V Česku majú niekoľko asanačných podnikov

Bývalý agrominister zároveň dodáva, že okolité štáty majú viacero kafilérií. Týka sa to napríklad aj nášho západného suseda. Tam je takýchto zariadení niekoľko, ale ani jedno nie je štátne. Pre Štandard to potvrdil hovorca tamojšieho agrorezortu Vojtěch Bílý.

„V Českej republike je na takéto účely k dispozícii šesť asanačných podnikov. Všetko sú to súkromné subjekty. Ani jeden nie je štátny, respektíve s podielom štátu,“ hovorí s tým, že za štandardných podmienok je takýto počet kafilérií v krajine dostatočný.

Počas nákazy slintačky a krívačky na Slovensku i po jej skončení o probléme hovoril aj prezident Peter Pellegrini. „Jedna kafiléria nie je schopná a nikdy ani nebude schopná si poradiť s takýmto množstvom zlikvidovaných zvierat,“ povedal začiatkom júla na tlačovej konferencii.

K tejto téme sa vyjadril aj minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Richard Takáč, ktorý sľuboval nápravu, no presné termíny či konkrétne detaily nešpecifikoval.

„Už od minulého roka riešime túto otázku. Samozrejme, môžete ich mať neviem koľko, aj tak by ste nezvládali tieto počty. Hovädzí dobytok je niečo iné ako napríklad hydina,“ povedal na stretnutí s hlavou štátu Takáč.

Podľa neho agrorezort rieši možnosť rozširovania jestvujúcej kafilérie v Mojšovej Lúčke, v rámci ktorého by išlo o určitú spoluprácu. Tá by spočívala v prípadnom vstupe štátu do nej a dobudovanie väčších kapacít.

Štandard oslovil aj ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka. Na otázky rezort do uzávierky neodpovedal.