OSN medzi bezmocnosťou a pokrytectvom. Keď porušovatelia práv strážia spravodlivosť

Odborníci poverení Radou Organizácie Spojených národov (OSN) pre ľudské práva koncom augusta vyhlásili, že vyzvali ruskú vládu, aby vysvetlila konkrétne obvinenia zo sexuálneho násilia a predstavila opatrenia, ktoré prijala na prevenciu sexuálneho mučenia Ukrajincov ruskými vojakmi.

Išlo o prípady sexuálneho mučenia civilistov – žien aj mužov – v rámci úmyselného a systematického zastrašovania na okupovanom území Ukrajiny.

Osobitná spravodajkyňa OSN pre mučenie Alice Jill Edwardsová sa venovala aj obdobným zločinom bezpečnostných zložiek Izraela, ktoré sa ich dopúšťali voči palestínskym Arabom.

V druhej polovici septembra Nezávislá medzinárodná vyšetrovacia komisia OSN pre okupované palestínske územia vrátane Východného Jeruzalema a Izraela už otvorene vyhlásila, že Tel Aviv sa v pásme Gazy dopustil genocídy voči tamojším Arabom.

Treba podotknúť, že ani odborníci poverení Radou OSN pre ľudské práva, ani Edwardsová nepredstavujú oficiálne stanovisko OSN.

Stohy papiera

Európsky dohovor na zabránenie mučeniu a neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu (ECPT), od ktorého 17. septembra odstúpila Ruská federácia, nie je jediným medzinárodným dohovorom, ktorý zaväzuje viaceré krajiny nedopúšťať sa mučenia.

Ide aj o Dohovor proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu (CAT), Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (ICCPR), Európsky dohovor o ľudských právach (EDĽP) a iné.

Vyššie spomenutý Dohovor proti mučeniu (CAT), prijatý Valným zhromaždením OSN 10. decembra 1984, podľa správy z konca vlaňajšieho roka ignoruje, a teda sa mučenia dopúšťa šestica krajín: africký Kamerun a Namíbia, blízkovýchodné Jordánsko a Kuvajt, ako aj Mongolsko a Thajsko.

Cap záhradníkom

OSN je však v takýchto prípadoch rovnako bezzubá ako v prípade Ruska či Izraela – zmôže sa iba na takzvané pomenovanie a zahanbovanie, teda naming and shaming.

Nevraviac o tom, že členmi Rady OSN pre ľudské práva bývajú aj štáty ako Čína, Saudská Arábia či Eritrea, v ktorých sú ľudské práva nezriedka výrazne narúšané, napríklad v rámci čínskych reedukačných táborov.

Ľudskoprávne organizácie dlhodobo kritizujú tiež existenciu väznice na vojenskej základni USA v zálive Guantánamo. Väznica sa totiž nenachádza na území USA, a väzni tak nepodliehajú plnej ochrannej pôsobnosti americkej ústavy ani medzinárodných zmlúv, ako je napríklad CAT.

Zločinov proti ľudskosti sa však neraz dopúšťali aj predstavitelia OSN, ktorí mali podobnému konaniu zabraňovať.

Bezprávie v Kosove

„V 6 z 12 štúdií o sexuálnom vykorisťovaní detí v situáciách ozbrojeného konfliktu, ktoré boli pripravené pre túto správu, bol príchod mierových jednotiek spájaný s rýchlym nárastom detskej prostitúcie,“ stálo v správe Oddelenia OSN pre koordináciu politík a trvalo udržateľný rozvoj (DPCSD) v roku 1996.

Amnesty International v roku 2006 v správe OSN v Kosove – dedičstvo beztrestnosti obvinila Misiu Spojených národov v Kosove (UNMIK) zo zločinov proti ľudskosti, ako aj z nevyšetrovania známych prípadov.

Pripomeňme, že UNMIK vznikla 10. júna 1999 na základe rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN ako nástroj civilnej správy vojnou zničenej srbskej provincie Kosovo a pôsobí v Kosove dodnes.

Amnesty International kritizuje v správe OSN za to, že navrhla právny rámec misie UNMIK tak, aby mal medzinárodný personál takmer absolútnu právnu imunitu, a mohol sa tak dopúšťať znásilňovania a inej násilnej činnosti vo väčšine prípadov úplne beztrestne.

Doteraz OSN nevyšetrovala vlastných policajtov či úradníkov, ktorí boli obvinení z týrania alebo neprimeraného použitia sily voči kosovským civilistom.

OSN podľa správy Amnesty International takisto ignorovala alebo minimalizovala sťažnosti obetí, nedokázala vyšetriť stovky prípadov únosov, zmiznutí a vrážd po roku 1999, zlyhala pri ochrane Srbov, tolerovala znásilňovanie a obchodovanie so ženami a dievčatami, ktoré sa počas prítomnosti medzinárodných jednotiek iba rozšírilo.

„Misia OSN v Kosove sa stala symbolom zlyhania medzinárodného spoločenstva pri zabezpečovaní zodpovednosti za vlastné konanie,“ zhŕňa Amnesty International. Výčitky boli vznesené aj voči Silám pre Kosovo (KFOR), teda vojenskej mierovej misii NATO.

KFOR ako sily NATO nepodliehali priamo OSN, ale činnosť misie bola súčasťou medzinárodnej správy, takže zodpovednosť za nedostatočný dohľad nad konaním vojakov leží aj na OSN.

Niekoľko mesiacov pred zverejnením správy Amnesty International kritizujúcej konanie OSN v Kosove zriadila UNMIK „Poradný panel pre ľudské práva“, ktorého cieľom je napomáhať pri preskúmavaní sťažností zo strany osôb, ktoré tvrdia, že UNMIK porušila ich ľudské práva.

Kritika dnes

Keď počas všeobecnej rozpravy pred plénom Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov (VZ OSN) ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj kritizoval slabosť medzinárodných ustanovizní, spomenul aj OSN.

„Čo môžu Sudán, Somálsko, Palestína alebo akýkoľvek iný štát trpiaci vojnou skutočne očakávať od OSN alebo globálneho systému? Po desaťročia len vyhlásenia a vyhlásenia. A dokonca ani to všetko, čo sa deje v Gaze, nemá žiadne riešenie,“ zhrnul Zelenskyj.

Otázka uplatniteľnosti a predovšetkým vymožiteľnosti medzinárodného práva býva z času na čas na pretrase, a to aj dnes, keď už pracovníci OSN síce sami medzinárodné právo neporušujú, no organizácia zároveň pôsobí bezzubo a voči narušiteľom práva nemá žiadne účinné prostriedky.

Bezzubosť OSN pramení zo samotnej štruktúry organizácie a zo skutočnosti, že medzinárodné právo často porušujú práve tie štáty, ktoré majú na jeho dodržiavanie dohliadať.