Prieskum: Progresívne Slovensko si udržuje náskok, Smer aj Hlas strácajú podporu

Najsilnejšia opozičná strana Progresívne Slovensko má dva roky po parlamentných voľbách náskok štyroch percentuálnych bodov pred vládnym Smerom. Vyplýva to z aktuálneho volebného modelu agentúry Ipsos pre Denník N, ktorý potvrdzuje trend zachytený aj inými prieskumnými agentúrami.

PS by v druhej polovici septembra podporilo 22,8 percenta voličov, zatiaľ čo Smer 18,4 percenta. V auguste bol rozdiel medzi obomi stranami len dvojpercentný, čo naznačuje, že opozičné hnutie svoj náskok upevnilo.

Podobný odstup zachytil aj nedávny prieskum Focusu pre portál 360tka. Na treťom mieste by skončila mimoparlamentná Republika so ziskom 10,9 percenta, čo je výrazný posun oproti volebnému výsledku spred dvoch rokov.

Smer padá

Smer dosiahol vo volebnom modeli Ipsosu zatiaľ najhorší výsledok od parlamentných volieb v roku 2023 a po prvý raz sa priblížil k hranici 18 percent. Podľa analytičky Pauly Ivankovej zo spoločnosti Ipsos sa strana Roberta Fica za posledný rok prepadla o sedem percentuálnych bodov.

Ešte výraznejší pokles zaznamenal koaličný Hlas, vedený ministrom vnútra Matúšom Šutajom Eštokom. Stranu by volilo iba 8,3 percenta opýtaných, čo je menej než v lete, keď sa pohybovala okolo desiatich percent.

Ipsos upozorňuje, že Hlas stráca nielen percentá, ale aj voličské jadro, teda skupinu lojálnych priaznivcov. Kým v prvej polovici roka sa pohybovalo okolo piatich percent, v septembri kleslo na dve percentá, čo je menej, ako majú preferenčne slabšie strany ako KDH či Hnutie Slovensko.

Od marca navyše Hlasu prudko padol aj volebný potenciál – z 30 percent na 20, pričom pred rokom dosahoval ešte 33 percent.

Naopak, Republika si udržala prakticky všetkých voličov z roku 2023 a ich počet ešte výrazne rozšírila. Podľa Ipsosu by jej v súčasnosti svoj hlas odovzdalo až 91,7 percenta tých, ktorí ju volili pred dvomi rokmi. Vtedy pritom získala len 4,75 percenta a tesne sa nedostala do parlamentu.

Ivanková pripisuje rastúcu podporu nielen ostrej kritike EÚ, ale aj odmietaniu vládnych konsolidačných opatrení.

Menšie strany a možné koalície

Pod hranicou zvoliteľnosti zostali Demokrati s výsledkom 4,4 percenta, Sme rodina (3,6 percenta) a rovnako Maďarská aliancia a SNS, ktoré získali po 3,5 percenta.

Ak by sa voľby konali teraz, PS by v parlamente obsadilo 42 kresiel, Smer 34, Republika 20, Hlas 15, SaS 14, Hnutie Slovensko 13 a KDH 12.

Vládne strany Smer a Hlas by ani s podporou Republiky nedokázali získať väčšinu, spolu by mali len 69 poslancov.

Naopak, PS by mohlo zostaviť vládu s opozičnými partnermi a s väčšinou 81 poslancov, no len v prípade, že by súčasťou koalície bolo aj Hnutie Slovensko.

Predseda PS Michal Šimečka však opakovane zdôrazňuje, že spolupráca s Igorom Matovičom preňho nie je preferovaná. „Strana Igora Matoviča od nášho vstupu do parlamentu sústavne útočí na Progresívne Slovensko aj na mňa osobne. Ťažko si potom predstaviť, že by taká spolupráca vydržala celé štyri roky,“ povedal v rozhovore pre Aktuality.sk.

Šimečkovým cieľom je zostaviť vládu, ktorá prečísli Roberta Fica a zároveň vydrží celé volebné obdobie. Najbližšími partnermi pre PS preto zostávajú SaS, Demokrati a KDH.