Premiér potvrdil, že energopomoc vo výške 435 miliónov eur budú „hradiť na úkor eurofondov“. Myslí si, že je to už logisticky pripravené tak, aby to vedeli dať ľuďom na stôl. V rámci prijatých opatrení šéf slovenského kabinetu ocenil zmrazenie platov pre politikov. „Plus sme spadli do vyššej sadzby z dane z príjmu fyzických osôb,“ dodal.
„Je mi ľúto, že nás niekedy reprezentovali debili a blázni,“ uzavrel predseda vlády. Oznámil, že hlasovať o energopomoci budú vo štvrtok o 17. hodine.
Kamenický sa poďakoval za podporu konsolidácie. „Veľa sa tu klamalo, obrovské množstvo klamstiev sa tu šíri, mnohí preberajú Matovičov manuál,“ konštatoval šéf rezortu financií s tým, že takmer čelil fyzickým atakom.
Konsolidačný balík schválili – čo prináša a aké sú reakcie
Poslanci Národnej rady SR v stredu večer definitívne odobrili tretí balík konsolidačných opatrení. Návrh zákona, ktorý mení a dopĺňa viaceré právne normy v súvislosti so stabilizáciou verejných financií, prerokovali v skrátenom legislatívnom konaní. Zo 79 prítomných zákonodarcov hlasovalo za návrh 78.
Tým zároveň uzavreli desiaty rokovací deň prebiehajúcej 39. schôdze, pričom už vo štvrtok ráno je na programe práve spomínaná energopomoc z dielne ministerstva hospodárstva.
Rozprava k balíku sa začala v utorok ráno a do debaty sa ústne prihlásili desiatky poslancov. V stredu večer však plénum hlasovaním ukončilo diskusiu skôr, než sa všetci rečníci dostali k slovu. Podobne bola predčasne ukončená aj rozprava v treťom čítaní, do ktorej bolo prihlásených 50 zákonodarcov.
Minister financií Ladislav Kamenický pred časom predstavil súbor 22 opatrení, ktorých cieľom je ušetriť verejné zdroje a zvýšiť príjmy štátu. Celkový efekt má v horizonte troch rokov dosiahnuť 2,7 miliardy eur. Schválený zákon zahŕňa iba časť týchto opatrení, a to najmä tie, ktoré sa dotýkajú občanov, podnikateľov a samospráv.
Samotné šetrenie na ministerstvách a úradoch bude predmetom ďalších krokov. Odhadované prínosy balíka pre rozpočet predstavujú 1,44 miliardy eur v prvom roku, 1,59 miliardy eur v druhom a 1,72 miliardy eur v treťom.
Balík zahŕňa viaceré zmeny:
- zrušenie pracovného pokoja počas troch štátnych sviatkov,
- skrátenie odvodových prázdnin pre začínajúcich živnostníkov,
- zavedenie progresívneho zdaňovania príjmov zamestnancov,
- zvýšenie zdravotných odvodov.
Dodatočné príjmy má štátu priniesť aj zvýšenie zdanenia vybraných tovarov a činností. Sadzba DPH na potraviny s vyšším obsahom cukru a soli stúpne z 19 percent na 23. Viac sa bude platiť aj za hazardné hry či využívanie primárnych stavebných materiálov, ako sú štrk, piesok a kameň.
Od nového roka sa obmedzí aj výška podpory v nezamestnanosti od štvrtého mesiaca poberania dávky. Pre firmy s nízkym alebo nulovým daňovým základom sa zavádzajú povinné daňové licencie a odpočet DPH na služobné autá používané aj na súkromné účely sa obmedzí na 50 percent.
Súčasťou záverečného hlasovania boli aj koaličné pozmeňujúce návrhy. Týkali sa napríklad zmrazenia platov poslancov, zníženia počtu sviatkov s povinným zatvorením obchodov a spresnenia potravín, na ktoré sa vzťahujú rozdielne sadzby DPH.
Ozývali sa kritické hlasy opozície
Predčasné ukončenie rozpravy vyvolalo ostrú reakciu opozície. Podľa Mariána Viskupiča (SaS) ide o zásah do základných princípov parlamentnej demokracie a prejav arogancie vládnej väčšiny. Michal Šipoš (Slovensko, Za ľudí, KÚ) označil tento postup za „maniere diktátorov a totalít“.
Líder Progresívneho Slovenska Michal Šimečka pripomenul, že konsolidačný balík bol predložený neskoro a ukončenie diskusie je aj podľa neho porušením parlamentných pravidiel.
Podobne sa vyjadrili aj predstavitelia KDH, ktorí upozornili, že opatrenia sa opäť sústreďujú najmä na občanov, živnostníkov a samosprávy, kým výraznejšie šetrenie na strane štátu chýba.
Vláda a rezort financií argumentujú
Ministerstvo financií vo svojom stanovisku zdôraznilo, že lex konsolidácia je nevyhnutným predpokladom na predloženie návrhu rozpočtu verejnej správy na rok 2026. Podľa rezortu ide o reakciu na stav verejných financií, ktorý Slovensko zdedilo koncom roka 2023 – najhorší v rámci Európskej únie.
Cieľom vlády je podľa ministerstva zvrátiť negatívne trendy a do roku 2027 odovzdať verejné financie v čo najlepšej kondícii. Aktuálna konsolidácia má mať objem 2,7 miliardy eur, pričom prioritou je šetrenie na štáte v rozsahu 1,3 miliardy eur.
Rezort zároveň ubezpečil, že opatrenia zohľadňujú princípy sociálnej spravodlivosti a medzigeneračnej solidarity. Garantované zostávajú 13. dôchodky a významnou súčasťou balíka je aj pomoc s cenami energií, ktorá má 90 percent domácností priniesť ročnú úsporu od 300 do 500 eur.
Ministerstvo dodalo, že zmeny v daňovo-odvodovej oblasti sa dotknú nielen zamestnancov a živnostníkov, ale aj najvyšších ústavných činiteľov. Na úsporných opatreniach sa budú popri ústredných orgánoch štátnej správy podieľať aj samosprávy.
(tasr, pmi)
