Ukrajina ťahá NATO do vojny a Naď s tým nebezpečne súhlasí

Útoky dronov na rôzne ciele v ukrajinsko-ruskej vojne sa stali akýmsi míľnikom zmeny vedenia ozbrojeného konfliktu. Menšie a lacnejšie drony dokážu napáchať ťažké škody, ak sú použité na kritickú infraštruktúru či vojenské oporné body.

Štáty musia hľadať odpoveď pred novým typom bojových operácií, a preto postupne hľadajú odpovede na výzvy moderného vedenia vojny. Okrem Ukrajiny či Ruska bol narušený aj vzdušný priestor Poľska –krajiny NATO zo strany vojenských dronov.

Okrem Poľska malo problém s narušením svojho vzdušného priestoru aj Rumunsko, ktoré zaznamenalo dopady ruských dronov na svojom území. Pri nedávnom incidente vyslalo stíhačky F-16 po tom, čo do jeho vzdušného priestoru prenikol dron počas ruského útoku na ukrajinskú infraštruktúru blízko hraníc.

Problém hlásilo aj Estónsko po tom, ako tamojšia vláda tvrdila, že tri ruské stíhačky MiG-31 narušili bez povolenia vzdušný priestor krajiny a zotrvali nad jej územím 12 minút. Ruská Federácia však tvrdí, že stíhačky leteli nad neutrálnymi vodami Baltského mora. Prienik dronov na svoje územie hlásilo aj Dánsko.

Narušenie poľského vzdušného priestoru

Poľsko počas masívneho ruského útoku dronmi na západnú Ukrajinu muselo aktivovať systémy protivzdušnej obrany a bez odozvy neostala ani samotná obranná aliancia. NATO aktivovalo článok 4 Severoatlantickej zmluvy, podľa ktorého začnú prebiehať konzultácie so spojencami ohľadom ohrozenia územnej celistvosti a bezpečnosti spojeneckých krajín.

Generálny tajomník NATO Mark Rutte v nadväznosti na prekročenie vzdušnej hranice Poľska povedal, že „išlo o najväčšiu koncentráciu narušenia vzdušného priestoru NATO, akú sme videli, a to, čo sa stalo v stredu, nebol ojedinelý incident,“ a označil tieto kroky Ruska za nebezpečné a neprijateľné.

Rutte oznámil, že NATO spúšťa „Východnú stráž (Eastern Sentry)“, aby ešte viac posilnilo svoje pozície pozdĺž východného krídla.

Ukrajina žiada o zostreľovanie ruských dronov

Ukrajina, ktorá je dlhodobo pod náporom podobných útokov Ruska, žiada NATO o zostreľovanie dronov, ktoré evidentne smerujú do poľského vzdušného priestoru a predstavujú priamu hrozbu. Túto správu priniesol poľský minister zahraničných vecí Radosław Sikorski.

Minister Sikorski pritom zastáva názor, že obrana Ukrajiny pred útokmi ruských dronov by zároveň poskytla ochranu aj zvyšku Európy, a navrhol zavedenie bezletovej zóny nad Ukrajinou. Poľsko dokonca navrhlo zákon, podľa ktorého by ozbrojené sily mohli zostreľovať ruské objekty, nad Ukrajinou a Bieloruskom aj bez predchádzajúceho súhlasu NATO či EÚ.

Minister zahraničných vecí Ukrajiny Andrii Sybiha hovoril o „úmyselnom narušení poľského vzdušného priestoru zo strany Ruska, ktoré tak testuje západné reakcie“. Odpoveďou by podľa Sybihu malo byť „umožnenie využitia partnerskej protivzdušnej obrany spolu s ukrajinskou na spoločné zachytávanie ruských rakiet a dronov“.

Ukrajina kládla podobné žiadosti už na začiatku ruskej invázie. Prezident Volodymyr Zelensky vtedy apeloval na Západ, aby „zatvoril oblohu“ nad Ukrajinou, aby zastavil útoky na civilnú infraštruktúru. Tieto žiadosti boli Američanmi zamietnuté pre obavy z priamej konfrontácie s ruskými bojovými lietadlami.

Charta OSN túto možnosť pripúšťa

Aj táto požiadavka Ukrajiny, pri ktorej by NATO začalo zostreľovať ruské drony či rakety nad ukrajinským územím, otvára vážne bezpečnostné a právne otázky z pohľadu medzinárodného práva.

Charta OSN zakazuje použitie sily v medzinárodných vzťahoch podľa článku 2 ods. 4. Článok 51 Charty však umožňuje v prípade ozbrojeného útoku prirodzené právo na individuálnu alebo kolektívnu sebaobranu.

Ukrajina je členom OSN, a preto má právo na kolektívnu sebaobranu prostredníctvom alebo za pomoci iných členov OSN. Teoreticky vzaté, podľa tohto článku by ostatné členské krajiny mali prísť Ukrajine na pomoc, ak by o to požiadala. Pod tento stav možno zaradiť aj žiadosť Poľska zostreľovať drony nad svojím územím.

Svet pozná viaceré precedensy, keď krajiny vojensky zasahovali na území iných štátov v prípade ozbrojeného konfliktu, napríklad v Mali, Vietname či Sýrii.

Zostreľovanie ruských dronov útočiacich na Ukrajine zo strany Poľska by teda mohlo mať základ v medzinárodnom práve, no prakticky by to znamenalo zatiahnutie členského štátu EÚ do vojny. Tento stav by mal nielen nedozierne praktické dopady, ale otázne by bolo zasahovanie Poľska aj z hľadiska jeho záväzkov ako člena NATO.

Zmluva NATO nepozná podobné zásahy

NATO je obranná aliancia štátov založená na Severoatlantickej zmluve z roku 1949, pričom Ukrajina nie je jej súčasťou, ale suverénny štát, ktorý je vo vojne s Ruskom.

Severoatlantická zmluva neustanovuje povinnosť zasiahnuť mimo územia členských štátov, ak to nie je reakcia na útok na členský štát. K útoku na Poľsko však nedošlo, a to je právne viazané aj touto zmluvou.

Článok 5 zmluvy NATO hovorí o možnosti obrany iba vtedy, ak je napadnutý člen NATO, a v takom prípade je napadnutá celá obranná aliancia. Ruské drony nad Ukrajinou však nepredstavujú útok na NATO, na čom sa uzniesli aj najvyšší predstavitelia Severoatlantickej aliancie.

Severoatlantická aliancia má podľa zakladateľskej zmluvy hlavne defenzívny charakter. Priame bojové zapojenie — vyhovenie požiadavke Ukrajiny zostreľovať ruské drony nad jej územím — právne nie je možné bez ohrozenia spojeneckých štátov. Akcia NATO (resp. Poľska) by totiž nebola obrannou reakciou podľa vlastnej zakladacej zmluvy, ale útočným aktom nad rámec jej primárneho mandátu.

Zostreľovanie dronov nad konkrétnym územím je kľúčové

V prípade narušenia vzdušného priestoru krajín NATO zo strany Ruskej Federácie, je adekvátna reakcia zo strany aliancie úplne legálna a na mieste. Kľúčové slovo je „adekvátna", nakoľko narušenie či prekročenie vzdušných hraníc ešte nemusí znamenať útok alebo ohrozenie zo strany Ruska.

Všetky tieto incidenty musia byť dôkladne vyhodnocované, a v praxi dáva „druhá strana" dotknutej krajine vždy informácie o takejto udalosti dopredu, aby sa predišlo zbytočnej eskalácii. Pri reálnom ohrození územia NATO je obrana nielen prípustná a legálna, ale aj nevyhnutná.

Ak však NATO začne zostreľovať ruské drony nad Ukrajinou bez priameho útoku na jedného z jej členov, právne sa stáva stranou vojny proti Rusku. Urobilo by to bez právneho základu, a celkom určite by to znamenalo stav ozbrojeného konfliktu medzi NATO a Ruskom, so všetkými dôsledkami podľa medzinárodného humanitárneho práva.

Priamy ozbrojený konflikt s Ruskom je však niečo, čomu sa od začiatku vypuknutia vojny na Ukrajine snaží západný svet zabrániť. Racionalita svetových lídrov ešte neskĺzla na úroveň vyhrocovania najväčšieho svetového konfliktu od druhej svetovej vojny.

Jaroslav Naď chce priamy zásah NATO voči Rusku

Opačný názor zastáva bývalý minister obrany a dnes predseda Demokratov Jaroslav Naď. Podľa jeho názoru by zahlasoval za to, aby NATO zostreľovalo ruské drony nad Ukrajinou.

Naď tvrdí, že „nemôžete čakať na hranici, keď vidíte, že ten dron má trajektóriu, ktorá smeruje smerom k členskej krajine Severoatlantickej aliancie, no tak ho zostrelíte. Mohla by sa urobiť nejaká nárazníková zóna, povedzme 100 km od hranice Severoatlantickej aliancie, kde by už mohli byť nasadzované prostriedky jednotlivých členských krajín, či už z územia aliancie, ale strieľali by smerom nad Ukrajinu, alebo by pôsobili aj v tomto prostredí a bránili by územie aliancie. Ja v tom nevidím absolútne žiaden problém, pokiaľ samotná Ukrajina, ktorej sa to týka, lebo nad jej územím by to bolo, s tým súhlasí.“

Bývalý minister obrany nevidí problém ani v porušení princípu neúčasti NATO v konflikte, v ktorom nie je aliancia zapojená, pretože podľa jeho názoru „princíp neúčasti by bol porušený v tom momente, keby Severoatlantická aliancia zasahovala nad územím Ruska. Ale toto je územie Ukrajiny, kde zvolená demokratická ukrajinská vláda žiada svojich partnerov na úrovni bilaterálnej alebo multilaterálnej o pomoc.“

Nie je zrejmé, na základe čoho vyvodil Naď záver o prípustnosti zasahovania obrannej aliancie v konflikte dvoch cudzích štátov. Skutočnosť, či je nejaká vláda demokraticky zvolená, nehrá žiadnu rolu, ak vládne v štáte, ktorý nie je členom NATO.

Medzinárodné pravidlá sú len technikálie

Pri otázke, či by sa malo s Ukrajinou dohodnúť NATO, alebo konkrétne krajiny EÚ na základe bilaterálnych zmlúv, ako a kedy, prípadne kto bude zostreľovať ruské drony, Naď odpovedal, že to sú „technikálie“.

Takýto laxný postoj pri mimoriadne citlivej téme je skutočne pokračovaním odkazu bývalého ministra obrany, ktorý sa neunúval s nejakým dodržiavaním pravidiel, keď „ide o dobrú vec" z jeho výsostného subjektívneho pohľadu.

Naď ďalej tvrdí, že zostreľovanie dronov „nie je agresia, ale obrana Ukrajiny, a presne o tomto by euroatlantická aliancia mala byť“. Ani toto konštatovanie neprináša žiaden odkaz na relevantné právne normy, na ktorých stojí medzinárodné spoločenstvo.

Bývalý minister obrany, ktorý daroval protivzdušnú obranu Slovenskej republiky na Ukrajinu v rozpore so zákonom a ešte o tom opakovane klamal a ktorý je pre jeho nezákonné praktiky v tomto smere predmetom vyšetrovania aj zo strany Európskej prokuratúry, dnes nevidí problém v priamom zapojení sa do konfliktu dvoch cudzích štátov.

Ak by na to mal kompetencie, Slovenská republika by sa síce bez vzdušnej obrany pred útokmi dronov, ale za nadšenia predsedu Demokratov, ocitla ako cieľ Ruskej federácie. Nie je zrejmé, čím a ako by chcel Naď drony zostreľovať, keďže všetko rozdal.

Isté však je, že jeho postoj je nielen v rozpore so zmluvou NATO a jej účelom. Obranná aliancia nemôže útočiť na iné krajiny, a to ani za predpokladu, že tieto útočia na tretie krajiny.

Naď chce ísť silou-mocou bojovať, hoci Slovenská republika nemá na to, aj jeho vinou, prostriedky. Pri Naďovi nemožno predpokladať, že sa bude držať právnych rámcov medzinárodných zmlúv, pretože ten sa dodnes tvári, že nezákonné darovanie štátneho majetku bolo v poriadku na základe neexistujúcej právnej analýzy.

Aj pri Naďovi platí známe porekadlo: vojnu propagujú najmä tí, ktorí vedia, že v nej nebudú bojovať.