Nemocnice budúcnosti? Čína spustila virtuálny špitál, Slovensko stavia na robotoch

Čínski vedci posunuli hranice medicíny, keď v máji tohto roka tím výskumníkov z univerzity Tsinghua odhalil projekt Agent Hospitals. Ide o prvú virtuálnu nemocnicu na svete, pacientov lieči 42 lekárov umelej inteligencie v 21 odboroch.

Okrem "lekárov" systém obsahuje aj virtuálne sestry a pacientov a všetky postavy medzi sebou vedú autonómnu komunikáciu. Dokážu spracovať chorobopisy, vykonať diagnostiku a poskytovať následnú starostlivosť bez ľudského zásahu.

Cieľom nemocnice riadenej umelou inteligenciou je skrátiť čakacie doby a uľahčiť prácu ľudským lekárom pri zložitejších prípadoch. 

Slovensko síce podobný scenár pravdepodobne nečaká, no robotika a umelá inteligencia sú čoraz väčšou súčasťou aj našich nemocníc.  

Robotický systém da Vinci

Nemocnica Bory v Bratislave pred dvoma rokmi začala realizovať roboticky asistované operácie na systéme da Vinci Xi v odboroch onkochirurgie, urológie a gynekológie.

Samostatná robotická operačná sála disponuje prístrojom v konfigurácii da Vinci Xi. Ide o viacramenný endoskopický operačný systém simulujúci pohyby ľudských rúk v tele pacienta.

„Operatér sedí pri ovládacej konzole. Operačné pole vidí pomocou stereoskopického zobrazovacieho kanála a pomocou joystickov ovláda robotické ramená, ktoré cez vpichy v koži pacienta precízne robia samotný výkon v tele pacienta,“ priblížila Bianka Krejčíová zo spoločnosti Penta Hospitals Slovensko, pod ktorú nemocnica patrí.

Súčasťou je aj špeciálny pohyblivý operačný stôl, ktorý dokáže vykonávať pohyby v súčinnosti s ramenami robota. Pomáha to napríklad pri programoch hepato-pankreato-biliárnej oblasti chirurgie, kde je potrebné meniť polohu pacienta v priebehu operačného výkonu.

„To klasické operačné stoly neumožňujú. Ide vôbec o prvú inštaláciu v takejto kombinácii technológií na Slovensku,“ dodala Krejčíová.

Robotika je v oblastiach chirurgie, gynekológie či urológie veľmi dôležitá. Jej hlavnou devízou je, že je presná. Operatér pracuje v 3D, vo zväčšenom obraze, vidí všetky detaily a má presnejšie nástroje.

„Roboticky vykonávané zákroky zároveň spôsobujú pacientom po operácii menej komplikácií, rýchlejšie zotavenie, menej bolesti aj krvných strát. Laparoskopia a robotika významne skracujú dobu hospitalizácie, a pacient sa tak rýchlejšie dostáva domov i k bežným činnostiam,“ informovala.

Ich skúsenosti ukazujú, že pacienti tejto technológii dôverujú a dokonca ju aktívne vyhľadávajú.

„Robotika však nie je riešením pre každú diagnózu. Pri mnohých ochoreniach dosahujeme porovnateľné výsledky aj laparoskopickými metódami, ktoré sú dostupnejšie a menej finančne náročné,“ upresnila Krejčíová.

Robotický systém da Vinci využíva od roku 2011 aj banskobystrická Fakultná nemocnica s poliklinikou F.D. Roosevelta. Prvú roboticky asistovanú operáciu vykonali presne 14. marca spomínaného roka a to s operačným robotom da Vinci Si HD. Išlo o odstránenie karcinómu prostaty u pacienta.

Keď v decembri 2024 zakúpili tretí robotický chirurgický systém da Vinci, stali sa prvým centrom robotickej chirurgie v strednej Európe disponujúcim takýmto počtom technológií.

So systémom da Vinci pracujú aj chirurgovia v Univerzitnej nemocnici Martin a od júna minulého roka aj špecialisti vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou J.A. Reimana v Prešove.

Robot pri operácii kolena

Okrem systému da Vinci Xi v Nemocnici Bory využívajú robotického asistenta ROSA (Robotic Orthopaedic Surgery Assistant), a to najmä pri operácii kolena. Vypočíta uloženie komponentov implantátu v 3D priestore na základe individuálnej anatómie pacienta.

Technológia zároveň zákrok naplánuje podľa individuálnej osi a uloženia končatiny, ktorá je jedinečná pre každého pacienta. „Dosiaľ sme takéto informácie nedokázali získať žiadnou zobrazovacou metódou,“ priblížila Krejčíová.

V súčasnosti podľa jej slov pribúdajú klinické dôkazy o tom, že technika artroplastiky kolena zlepšuje funkčnosť kĺbu, je po nej nižšia miera pooperačnej bolestivosti a užívania analgetík a nižšia miera poškodenia kostí a mäkkých tkanív, práve vďaka presnosti rezov.

Presnejšie umiestnenie implantátu sa môže prejaviť aj v lepšej životnosti implantátu a skrátenej pooperačnej hospitalizácii. 

Využiť robotického asistenta môže operatér pri každej výmene kolenného kĺbu, prioritne je však vhodný pre komplikovanejšie prípady a aktívnych pacientov, ktorí majú vysoké nároky na pohyblivosť kolena.

V Košiciach začali robotickou operáciou maternice

Nemocnica AGEL Košice-Šaca dosiahla svoj historický míľnik, keď jej zamestnanci v marci 2025 úspešne vykonali už stú roboticky asistovanú operáciu. Robiť ich začali už v jeseni 2024, konkrétne zákrokom s názvom totálna robotická hysterektómia [chirurgické odstránenie maternice, pozn. red.].

Po zavedení robotickej chirurgie v gynekológii spektrum asistovaných operácií pomocou systému da Vinci rozšírili aj na chirurgické a urologické zákroky.

V Kardiocentre AGEL Košice-Šaca tiež vykonali desiatky roboticky asistovaných operácií najdôležitejšieho ľudského svalu v dôsledku ischemickej choroby srdca. Predseda predstavenstva kardiocentra František Sabol vidí budúcnosť chirurgických odborov najmä v rozvoji miniinvazívnej chirurgie vrátane roboticky asistovaných operácií.

Automatizovaná prípravovňa liekov

V michalovskej nemocnici zriadila pred pár rokmi sieť Penta Hospitals Slovensko plne automatizovanú centrálnu prípravovňu liekov. Ide o robotické zariadenie, ktoré na základe elektronického predpisu od lekára pripraví pre každého pacienta individuálny balíček liekov označený jedinečným čiarovým kódom.

Proces podlieha viacerým stupňom kontroly a dokáže zabaliť približne 3 600 tabliet za hodinu. Zároveň odľahčuje sestry od manuálnej prípravy liekov a umožňuje im venovať viac času pacientom.

„Dávkovanie liekov bolo desiatky rokov vyslovene manuálnou prácou, ktorú robili lekári, sestry, lekárnici. Keď sme vymysleli a aplikovali do života robota na dávkovanie liekov, vzbudzovalo to v mnohých zdravotníkoch pochybnosti. Dnes by si už návrat k tradičnému ,ručnému‘ procesu nevedeli predstaviť,“ uviedol kardiológ a tvorca robota Vladimír Dvorový.

Telemedicína už aj v slovenských nemocniciach a ambulanciách

Súčasťou slovenského zdravotníctva sa stáva aj telemedicína. Ide o monitorovanie pacienta prostredníctvom technológií v domácom prostredí, čo pomáha najmä chronicky chorým. Pacient môže z pohodlia domova konzultovať s lekárom, vybaviť si recept či sledovať fyziologické funkcie.

Vybraní pacienti dostanú telemedicínsky kufrík so základnými prístrojmi a smartfónom s aplikáciou. Počas niekoľkých týždňov si merajú parametre, údaje sa prenášajú do systému a lekár podľa nich určuje liečbu.

Ministerstvo má v oblasti digitalizácie zdravotníctva víziu

Ministerstvo zdravotníctva SR má v oblasti digitalizácie zdravotníctva stanovenú víziu. V súčasnosti prebiehajú viaceré projekty zamerané najmä na zlepšenie kvality dát.

„To je základný predpoklad na to, aby sa dali efektívne využívať a vymieňať medzi jednotlivými informačnými systémami. Dôležitým cieľom je preto najmä na národnej úrovni dosiahnuť interoperabilitu systémov, ktorá podporí diagnostiku a liečbu,“ uviedol rezort s dôvetkom, že následne sa chce aktívne zapájať aj do širších európskych iniciatív, ako je napríklad European Health Data Space (EHDS).

Umelá inteligencia má podľa ministerstva rastúci potenciál a niektoré projekty ju už využívajú. Používať však môžu iba overené a certifikované nástroje.

Plánuje aj podporu chirurgickej robotiky, investície do robotických systémov da Vinci a rozvoj robotickej rehabilitácie. Prioritou do budúcnosti zostáva automatizácia laboratórnych procesov vrátane robotických systémov pre vyšetrenia.