Z nemocnice do obývačky: Slovensko rozbieha projekty telemedicíny

V telemedicíne ide predovšetkým o poskytovanie zdravotnej starostlivosti prostredníctvom moderných technológií na diaľku. Pacient môže priamo z pohodlia domova využiť video alebo audiokonzultáciu s lekárom, možnosť doplnenia receptu, dokáže si monitorovať fyziologické funkcie a zdieľať diagnostické údaje v reálnom čase.

V praxi to funguje tak, že vybraný pacient si po návšteve ambulancie odnesie domov telemedicínsky kufrík, ktorý obsahuje spravidla tlakomer, glukomer, váhu, pulzný oxymeter a smartfón s aplikáciou.

Počas obdobia štyroch až šiestich týždňov si v pravidelných intervaloch meria tlak a ďalšie parametre. Dáta sa prenášajú do systému, v ktorom ich lekár vyhodnocuje a následne môže určiť efektívny postup liečby.

Viac interakcie, časová efektívnosť

Prezident Slovenskej spoločnosti pre telemedicínu a digitálne zdravie Vladimír Dvorový pre Štandard hovorí, že digitálne technológie a ich využitie v diagnostike a liečbe sa vyvíjajú mimoriadne rýchlo.

Spolu s ďalšími odborníkmi a lekármi preto pred piatimi rokmi založili iniciatívu, ktorá začala kreovať rámec pre telemedicínu na Slovensku.

„Jej rozmach začal počas pandémie COVID-19. V tom čase sa masívne rozšírili elektronické recepty a telefonické konzultácie. Telemedicína vie však významne viac. Umožňuje monitorovať pacienta na diaľku a dáva lekárovi podrobný pohľad na stav organizmu pacienta v jeho prirodzenom domácom alebo pracovnom prostredí,“ upresňuje kardiológ.

Každé dieťa v nemocnici bude mať od septembra zákonné právo na sprievod

Mohlo by Vás zaujímať Každé dieťa v nemocnici bude mať od septembra zákonné právo na sprievod

Dopĺňa, že výsledkom je spresnenie diagnostiky a lepšie nastavenie liečby. Jej použitie vidí najmä pri manažmente chronických neinfekčných ochorení, ako sú diabetes mellitus, chronické srdcové zlyhávanie či bronchiálna astma.

Telemedicína dovoľuje sprístupniť lekárske ošetrenie aj človeku, ktorý má obmedzenú dostupnosť starostlivosti – napríklad v dôsledku svojej imobility.

„Typickým príkladom je starostlivosť o pacientov, ktorí sú dlhodobo chorí a pripútaní na lôžko, alebo klienti domovov sociálnych služieb. V týchto prípadoch im môže pomôcť zdieľať parametre svojich fyziologických funkcií so zdravotníkom a následne upraviť liečbu alebo zvoliť ďalší postup,“ vysvetľuje Dvorový.

Pokračuje, že telemedicína je často vnímaná ako dehumanizácia a odstránenie kontaktu človeka s človekom.

„V skutočnosti jej dobré uplatnenie prehlbuje kontakt zdravotníka s pacientom a poskytuje lekárovi významne viac informácií. Pacientovi dáva väčší priestor na interakciu, ktorá je časovo efektívnejšia, takže zdravotnícky systém dokáže vybaviť viac pacientov,“ konštatuje s dôvetkom, že práve to je aktuálne veľká slabina nášho, ale aj iných vyspelých zdravotníckych systémov v Európskej únii.

V banskobystrickej nemocnici ju vyskúšalo už 250 pacientov

V banskobystrickej Fakultnej nemocnici s poliklinikou F. D. Roosevelta doposiaľ do viacerých projektov telemedicíny zapojili celkovo 250 pacientov. Prvé projekty začali implementovať už v roku 2020.

Hovorkyňa nemocnice Ružena Maťašeje približuje, že monitorujú najmä zdravotný stav pacienta po prepustení z nemocnice do domácej liečby, ale aj pri návšteve ambulancie.

V nemocniciach chýba 14-tisíc sestier. Kto bude pracovať v tých nových?

Mohlo by Vás zaujímať V nemocniciach chýba 14-tisíc sestier. Kto bude pracovať v tých nových?

„Ak lekár vyhodnotí pacienta ako vhodného na vzdialený monitoring – predstaví mu set telemedicínskych prístrojov, vysvetlí používanie a zahrnie ho do programu. V systéme má k dispozícii namerané hodnoty, taktiež upozornenia na zmeny zdravotného stavu. Dosiahneme tým efektívnejší manažment pacienta,“ vysvetľuje pre Štandard.

Ako konkrétny príklad uvádza pacienta, ktorý bol pripravený na transplantáciu pečene. Spočiatku mu zákrok odložili pre zvýšenú telesnú teplotu, ktorá sa považovala za možnú kontraindikáciu.

„Vďaka diaľkovému monitoringu sa však ukázalo, že išlo len o jednorazové zvýšenie teploty. Lekári preto vyhodnotili, že nejde o prekážku, a pacient mohol podstúpiť život zachraňujúcu transplantáciu,“ približuje s dôvetkom, že vzdialený monitoring umožňuje skrátiť aj hospitalizáciu pacienta po tomto výkone.  

Výšku nákladov na implementáciu telemedicíny zdravotnícke zariadenie nešpecifikovalo, hradili ju prostredníctvom grantov.

„Vo všeobecnosti sa zavádzanie telemedicíny spája s nákladmi na telemedicínske zariadenia, ktorými sú glukomer, tlakomer, teplomer, váha, oxymeter, EKG či holter, ďalej prenosné zariadenie, takzvaný HUB slúžiaci na prenos dát, informačný systém na zber, analýzu, úschovu dát a jeho správa, personálne a ďalšie režijné náklady,“ dodáva.

Prehľad o pacientovi nielen v ambulancii

Viac ako pätnásť poskytovateľov zdravotnej starostlivosti sa do tohto moderného postupu monitorovania zapojilo v Trnavskom samosprávnom kraji.

Ako informuje jeho predseda Jozef Viskupič, stovka moderných sád telemedicínskych zariadení pomôže pacientom s prevenciou kardiovaskulárnych ochorení.

„Všeobecných lekárov je nedostatok a ich priemerný vek sa zvyšuje. Jednou z ciest na riešenie tohto nepriaznivého trendu je práve telemedicína, ktorá je certifikovanou zdravotníckou pomôckou. Vďaka digitálnemu zdraviu dokážeme ušetriť čas lekárom a zlepšiť diagnostiku pacientom, čím sme užitoční pre celý zdravotnícky systém,“ hovorí.

Šaško cúvol, hoci trvá na potrebe šetriť. O obmedzení nových liekov bude rokovať

Mohlo by Vás zaujímať Šaško cúvol, hoci trvá na potrebe šetriť. O obmedzení nových liekov bude rokovať

Za najväčší prínos považuje to, že lekári budú mať k dispozícii komplexný obraz o stave pacienta v jeho reálnom živote, nielen v jednom momente počas návštevy nemocnice.

„Vďaka tomu vieme odhaliť aj skryté výkyvy tlaku alebo iných zdravotných ťažkostí, ktoré by sme inak nemuseli zachytiť. Nie je to len seniorská záležitosť, týka sa všetkých vekových skupín,“ vysvetľuje Mariana Čapeľová, všeobecná lekárka pre dospelých zo župného zdravotníckeho zariadenia Zdravá župa, ktoré sa do projektu taktiež zapojilo.

Aj najväčšia zdravotná poisťovňa vníma telemedicínu ako evolučný krok v monitorovaní zdravia. Pre svojich poistencov nedávno spustila benefit Preventívne+, v rámci ktorého majú nárok na monitorovanie životne dôležitých funkcií prostredníctvom certifikovaných zariadení vo svojom domácom prostredí.

„Cieľom je, aby mali naši poistenci prístup nielen k liečbe, ale aj k moderným nástrojom, ktoré im pomáhajú mať svoj zdravotný stav pod kontrolou,” uvádza predseda predstavenstva a generálny riaditeľ Všeobecnej zdravotnej poisťovne Matúš Jurových.

Benefit je určený pre pacientov s vysokým krvným tlakom, diabetom, obezitou, ďalej pacientov, ktorí prekonali alebo žijú so zlyhávaním srdca. Ale aj pre tých, ktorí majú chronické respiračné ochorenia, prešli onkologickou liečbou či pacientom po operáciách vyžadujúcich doliečenie.

Kto je Slovenská spoločnosť pre telemedicínu a digitálne zdravie?

Iniciatíva vznikla pred piatimi rokmi, jej prezidentom je kardiológ a internista Vladimír Dvorový, ktorý je tiež riaditeľom úseku ústavnej zdravotnej starostlivosti v spoločnosti Agel.

Ten spolu s kolegami pripravil a zaviedol mnoho inovatívnych postupov v slovenskom zdravotníctve. Medzi inými plávajúce lôžka, triage, robotické dávkovanie liekov či systém pre vyššiu bezpečnosť pacientov.

Spoločnosť okrem neho tvoria odborníci z oblasti medicíny, zdravotných poisťovní, akademických inštitúcií, regulátora a priemyslu. Spoločne pripravujú štandardy, postupy a legislatívy pre uplatnenie telemedicíny a organizujú aj odborné konferencie na túto tému.