Rozumná zmena ústavy

Opozičná „debata“ o tom, či sa smie alebo nesmie hlasovať so Smerom, bola od začiatku pokrivená a trpela na tradičný problém slovenskej opozície: dezinformačné a manipulačné kampane – spravidla z progresívneho smeru. Tentoraz nenechali chladnými ani „kresťanských konzervatívcov“ v Hnutí Slovensko, ktorý do poslednej chvíle nemali jasno, či sa treba postaviť za hodnoty, alebo bojovať ľúty boj s politickým nepriateľom.

Aj preto treba oceniť postoj poslancov Mareka Krajčího a Rastislava Krátkeho, že si právo hlasovať v súlade so svojím svedomím napokon vydobyli. V tomto hnutí nejde o žiadnu samozrejmosť. Aj vďaka ním novela ústavy prešla.

V tomto momente sa však treba pristaviť pri niektorých aspektoch politickej „debaty“ o novele ústavy.

Aj progresívci hlasovali s Ficom

Najčastejšie zo všetkých strán opozície hlasuje so Smerom práve Progresívne Slovensko, naposledy napríklad pri zrušení sviatku Sedembolestnej.  

Dôležitejší ako politika je mytologický boj Dobra proti Zlu. Boj falošnými metódami a v pokrivenom zrkadle. Práve novela ústavy bola významnou šancou, kde mohli naše domáce rozhašterené strany deklarovať nadstraníckosť.

Často počúvame, ako je potrebné hľadať v dnešnej pohnutej a konfliktnej dobe spoločenský a politický zmier. Aktuálne návrhy na zmenu ústavy boli presne takouto príležitosťou. Ochrana ľudskej dôstojnosti a zakotvenie národnej suverenity mali podporu naprieč politickým spektrom.

Napriek tomu sme museli o takúto samozrejmosť bojovať. Výpovedný je práve postoj progresívcov.

Zákaz surogátneho materstva, teda novodobého otroctva v podobe obchodovania s deťmi, by malo mať podporu aj v progresívnom prostredí. Vážny problém konštatuje aj nedávna správa OSN O násilí na ženách a dievčatách, ktorá opisuje dôsledky surogácie v podobe fyzického, psychického a reprodukčného násilia na ženách.

OSN navrhuje surogáciu úplne zrušiť. Obvykle ide o vlajkovú tému liberálov, aspoň slovne týmto spôsobom radi pokrikujú. Počuli ste však, ako pred surogáciou bijú na poplach? Počuli ste z progresívnych úst nejakú poznámku, že aspoň v tomto aspekte sú návrhy ústavných zmien dôležité?

Novela ústavy skomplikuje progresívne experimenty

Naopak, novela ústavy progresívcom v budúcnosti skomplikuje realizovať na Slovensku vlastný civilizačný program premeny spoločnosti podľa vlastných fanatických predstáv (transgenderizmus a pod.), v ktorom aj surogácia má svoje miesto ako najľahší spôsob, ako sa homosexuáli môžu dostať k deťom.

Národná suverenita v kultúrnych a identitárnych témach, ktorú nám kedysi sľúbila Európska únia, je pre protizápadných progresívcov červeným súknom, ktoré treba strhnúť.  

Aj v Hnutí Slovensko išlo dlho o viac ako o politiku.

Ich konzervatívni a kresťanskí poslanci do poslednej chvíle odmietli hlasovať, pretože sa so Smerom hlasovať vraj nesmie. Táto strana pritom hlasuje so Smerom pravidelne. Hoci išlo o nadstranícku tému a pre mnohých poslancov Matovičovho hnutia aj o otázku svedomia, samozrejmé zákonitosti však v tomto prostredí akoby nejestvovali.

Emancipácia od fanatického uvažovania vo vlastnom hnutí

Hodnoty, rozum a slušnosť mali ísť bokom, keď vidia nenávideného súpera. Opakujeme však, že o dôvod viac oceniť dvojicu, ktorá sa dokázala tomuto fanatickému uvažovaniu vo vlastnom hnutí vzoprieť, prípadne sa od "Vládcu" emancipovať pri hlasovaní v otázke svedomia. Ani podobné samozrejmosti už nie sú samozrejmé.

Najväčším ťažkostiam však po celý čas čelilo KDH.

Jeho dvaja poslanci, ktorí majú k progresívnemu uvažovaniu nad aktuálnymi opozičnými bojmi najbližšie, odmietli hlasovať za vlajkovú tému vlastného hnutia, pretože by to vraj rozdelilo stranu. Podľa tejto logiky zvyšných dvanásť poslancov KDH stranu rozdeľuje. A to tým, že hlasuje za vlastný program.  

Nejde o žiadnu drobnosť. Tentoraz to dopadlo nad očakávania dobre, ale predseda Milan Majerský musí rátať s tým, že pri akejkoľvek téme v budúcnosti postoje poslancov hnutia rozryje manipulatívna kampaň jeho progresívnych „partnerov“.

„Partneri“ KDH voči nemu viedli masívnu dezinfokampaň

Majerský sa pred pár dňami povedľa nich postavil na námestia, aby deklaroval neideologické spojenectvo v snahe bojovať proti vláde.

Dav jeho príspevok „ocenil“ pokrikom, aby „nehlasoval s Ficom“. Nič lepšie neilustruje, že na námestia chodia protestovať práve ľudia, ktorí sa nechajú najľahšie ovplyvňovať opozičnými manipuláciami.

Na progresívcov podobné pokriky nepoužívajú. Hlasovať s Ficom sa nesmie iba vtedy, keď to osvieteným progresívcom vyhovuje a presne v tomto duchu sú indoktrinované aj tie masy „plochozemcov“ na námestiach, ktoré sú schopné uveriť akémukoľvek hoaxu, ktorý zapadá do ich pokrivenej planetárnej reality.    

Ak však KDH pri realizácii základného hodnotového programu nedokázali rešpektovať jeho vlastní „partneri“ – ktorí voči nim spustili masívnu dezinfokampaň a popritom ovládlo aj uvažovanie niekoľkých jeho poslancov –, ako bude môcť KDH v budúcnosti realizovať svoju politiku v prípadnej vláde s progresívcami, ktorí už dnes voči jeho hodnotám vyjadrujú neskrývaný odpor?

Bude KDH rešpektované iba v polohe poslušného a vzaté na milosť iba vtedy, keď pomôže progresívcom v ich cieľoch?  

Na druhej strane, aj to je jeden z dôvodov, prečo sa kresťanským konzervatívcom po dnešnom hlasovaní bude dýchať trochu ľahšie.

KDH dlho rieši dilemu, čo by pre neho znamenalo vstup do vlády s dominantným progresívnym prvkom. Novela ústavy im pri tomto rozhodovaní zjednodušila situáciu. V kultúrnych témach im uvoľnila ruky a pre prípadné vnútrokoaličné konflikty vytvorila výhodnejší manévrovací priestor.

No stále platí, že ak sa vám spojenec snaží zviazať ruky za chrbtom a povie, že vás bude rešpektovať iba ak sa vzdáte sám seba a budete počúvať, mali by ste prehodnotiť, či sa takýto prístup ešte smie nazývať partnerstvom.