Snímka po dvoch rokoch: koalícia klesla, vpred sa tlačí Republika a progresívci

Popularitu strán ovplyvnia politické udalosti, o ktorých teraz nemožno chyrovať. Viac naznačia prieskumy v posledných mesiacoch pred voľbami. Potom aj samotná volebná kampaň, ktorá bude cieliť najmä na nerozhodnutých voličov, a napokon i skutočnosť, koľko ľudí nepôjde k volebným urnám.

Pred parlamentnými voľbami v septembri 2023 sa očakával tesný súboj Smeru a PS. Optimisti tvrdili, že PS by mohlo voľby vyhrať. Výsledky však ukázali jasné víťazstvo Smeru Roberta Fica. Rozdiel bol medzi nimi takmer päť percent.

Odídenci zo Smeru združení v Hlase okolo Petra Pellegriniho napokon dosiahli uspokojivý volebný výsledok 14,7 percenta. Predpovede boli skôr pesimistickejšie. Pôvodne sa Hlas javil ako najsilnejšia strana. Napríklad v júni 2022 v prieskume Focusu získal niečo vyše 20 percent, kým Smer sa pohyboval na úrovni približne 14 percent.

Do riskantného podniku sa pustil Igor Matovič. Jeho OĽaNO vytvorilo koalíciu so stranami Za ľudí a Kresťanskou úniou. Na vstup do parlamentu potrebovali aspoň sedem percent. Prieskumy naznačovali, že takáto koalícia môže mať problém. Napokon vo voľbách dosiahla 8,89 percenta.

Do parlamentu sa vrátili KDH aj SNS. Do poslaneckých lavíc sa znovu nedostali Sme rodina a Kotlebovci – ĽSNS.

Koalícia stráca, najmä Hlas

Ak ide o vládny Smer, v aktuálnom septembrovom prieskume Focusu pre portál 360tka stratil oproti voľbám štyri percentá. Pokles Smeru zaznamenávajú istý čas aj iné agentúry. Napríklad v poslednom prieskume agentúry AKO pre televíziu JOJ 24 progresívci predbehli Smer o takmer šesť percent.

Úbytok preferencií možno pozorovať v prípade Hlasu. Podľa prieskumu Focusu prišiel v porovnaní s voľbami o päť percent, SNS klesla o 1,3 percenta. Preferencie strany sa pohybujú okolo hranice päť percent, čo jej nezaručuje parlamentnú účasť.

Parlamentná opozícia s výnimkou PS preferenčne ustrnula

Z opozície si vo viacerých prieskumoch polepšilo PS. V porovnaní s voľbami podľa septembrového prieskumu Focusu o štyri percentá. Po tom, akej kritike čelí teraz koalícia a ako sa dostala vlastnými chybami do krízy na prelome tohto a minulého roka, je prekvapením, že opozícia z toho nevyťažila viac.

Naopak, dobré čísla sa ukazujú pre mimoparlamentnú Republiku. Podľa Focusu by ju na rozdiel od volieb volilo až o päť percent ľudí viac, konkrétne 9,7 percenta. Spolu s PS tieto dva politické subjekty poskočili najviac.

Ostatné strany opozície sú podľa septembrového merania Focusu na tom so ziskami približne rovnako ako vo voľbách. Vyzerá to tak, že by mali inovovať svoju opozičnú politiku a témy, ktorými oslovujú ľudí.

Vážny pokles preferencií zažilo pred časom Hnutie Slovensko Igora Matoviča. Vlani v novembri mu Focus nameral len 3,6 percenta. Tento rok sa vrátilo späť a je zhruba na pozícii, akú malo aj vo voľbách.

Na úroveň piatich percent sa prepracovali mimoparlamentní Demokrati Jaroslava Naďa. Aj to sú však neisté percentá pre jasné prekročenie parlamentného prahu, čo ukázalo posledné zisťovanie agentúry AKO. Namerala im 4,9 percenta. Ak sa im podpora výraznejšie nezvýši, budú musieť pomýšľať nad spojenectvom s inou opozičnou stranou. Nie je vylúčené, že by pred voľbami dostali ponuku od PS.

Opozícia by podľa septembrového zisťovania Focusu získala v parlamente väčšinu, komplikuje ju však práve neistá pozícia Demokratov.

Slosiarik: Koalícia má odliv

Sociológ Martin Slosiarik z agentúry Focus pri otázke Štandardu, ako je na tom koalícia a opozícia z hľadiska trendov rastu a poklesu, uviedol, že koalícia Smer, Hlas, SNS klesla od volieb z približne 43 na 32 percent. „Ak započítame aj Republiku, tak sa dostávame na zhruba 42 percent. Vo voľbách však mali tieto štyri strany dokopy až takmer 50 percent. Čiže odliv voličov tu je,“ zhodnotil.

V prípade parlamentnej opozície povedal, že PS, Slovensko, KDH, SaS narástli z volebných približne 38 na 43 percent. „Ak započítame aj Demokratov, tak aktuálne je to takmer 48 percent (vo voľbách mali dokopy 41 percent) – čiže nárast tu je,“ priblížil sociológ.

Na otázku, či bude zostavovať vládu súčasná opozícia, odvetil, že „podľa čísel má dnes väčší potenciál“. „Je tam, samozrejme, ,ale‘. Rozhodujúce bude, či všetky strany pohybujúce sa okolo piatich percent (Demokrati, SaS, KDH) prelezú päť percent. I keď ani v prípade, že by jedna z nich nepreliezla a zisky koaličných strán plus Republiky by sa zásadne oproti prieskumu nezmenili, tak opozičné strany by stále mali väčšinu. To však predpokladá spoluprácu s Hnutím Slovensko,“ vysvetlil Slosiarik.

Podľa neho to teda zatiaľ vyzerá tak, že bez matovičovcov sa nebude dať vyskladať nová vláda zo strán opozície. „Podľa nášho posledného prieskumu majú strany PS, KDH, SaS, Demokrati spolu len 69 kresiel (a to Demokrati prekonali päťpercentnú hranicu). Bez hnutia Slovensko by sa dala vláda ostatných opozičných strán postaviť jedine s niektorou koaličnou stranou (Hlas?),“ zhodnotil sociológ.

Politik, ktorý sa vracia

Nedá sa jednoznačne povedať, že Fico by už v ďalšom volebnom období nemohol byť predsedom koaličnej vlády. Navyše, karty môžu miešať aj nové strany, ktoré by sa teoreticky mohli dostať do parlamentu.

Fico sa ako jediný z premiérov dokázal trikrát vrátiť na čelo vlády. Prvý raz sa stal premiérom v roku 2006 v zostave s HZDS a SNS. Návrat do premiérskej funkcie zažil po dvoch rokoch predčasného konca vlády Ivety Radičovej. Od roku 2012 viedol jednofarebnú vládu Smeru.

O štyri roky neskôr sa stal znovu šéfom koaličnej vlády s partnermi z Mostu-Híd, SNS a Siete. Z postu premiéra predčasne odišiel po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice. Z tej doby je známa aj Ficova veta, ako prezidentovi Andrejovi Kiskovi hovorí, aby bol pokojný. „Nikam neodchádzam,“ odkázal mu s úsmevom. Štvrtý raz sa vrátil po voľbách v roku 2023.

Témou teda je, či Fico môže znovu pokračovať ako premiér. Slosiarik poukázal na to, že Smer aj Hlas klesajú a SNS balansuje na hranici zvoliteľnosti.

„Reálne to vyzerá, že bez Republiky sa Fico už nezaobíde. Potrebuje ešte jednu päťpercentnú stranu do takejto koalície. Na hranici však balansuje aj Maďarská aliancia, ktorá k povolebným vyjednávaniam môže pristúpiť veľmi pragmaticky a ísť do ktorejkoľvek z koalícií,“ uzavrel Slosiarik.