K Moskve alebo k Bruselu: Moldavci stoja pred zásadným rozhodnutím

Moldavsko je kandidátskou krajinou na vstup do EÚ od roku 2022 a jeho obyvatelia v nedeľu hlasujú o zložení nového parlamentu.

Vládnuca proeurópska Strana akcie a solidarity (PAS) prezidentky Maie Sanduovej má parlamentnú väčšinu od roku 2021.

Rusko podľa vlády v Kišiňove ovplyvňuje voľby šírením dezinformácií, prípravou masových nepokojov a kupovaním hlasov. Moskva tieto tvrdenia odmieta a podľa ministerstva zahraničných vecí sú neopodstatnené.

Prieskumy ukazujú, že PAS by mohla stratiť väčšinu, keďže opozičné strany sa zameriavajú na voličov, ktorí sú znepokojení vysokými životnými nákladmi, rastúcou chudobou a stagnujúcou ekonomikou.

Podľa prieskumov je jediným skutočným súperom prezidentkinej strany ľavicová aliancia pod názvom Vlastenecký volebný blok (BEP) na čele s bývalým prezidentom Igorom Dodonom. Logom aliancie je sovietska päťramenná hviezda so srdcom uprostred - to obsahuje prekrížený kosák a kladivo.

Prieskum agentúry Idata zverejnený 24. septembra ukázal, že proeurópsku PAS by volilo 24,9 percenta opýtaných, zatiaľ čo proruský BEP získal 24,7.

Dňa 8. septembra BEP v rámci svojho predvolebného programu sľúbil zrušiť sankcie proti Rusku, "obnoviť strategické vzťahy" s Moskvou a nadviazať ich s Pekingom.

Analytici celkovo uvádzajú, že vládnutie prezidentkinej strany v koalícii by mohlo skomplikovať jej snahy dostať Moldavsko do EÚ do roku 2030. ”Žiaľ, nateraz je PAS skutočne jediná vplyvná proeurópska sila, takže väčšina tých, ktorí sú za EÚ, volia práve ich,” hovorí pre Štandard na ulici Kišiňova Vlad.

Neprítomnosť ďalších proeurópskych strán kritizuje preto, že takýto stav hrá do karát tým, ktorí “chcú pod Moskvu”. V moldavskej spoločnosti tento stav podľa neho viedol k tomu, že PAS a európsku cestu ľudia chápu ako jedno a to isté.

"A keď PAS chybuje - a robí to nezriedka -, neodnáša si to iba povesť strany, ale aj samotná myšlienka eurointegrácie,” uzatvára Vlad.

Predvolebné incidenty

V meste Hînceşti polícia 27. septembra zadržala vyše 11-tisíc kusov proruského samizdatu Sare și Lumină (Soľ a svetlo), ktoré miestny kňaz rozdával krátko po bohoslužbe.

Rovnako v čase moratória hlásia viacerí občania SMS správy z indonézskych, ruských a iných zahraničných telefónnych čísel. Správy vyzývajú na účasť vo voľbách, aby "vláda neukradla hlas ľudu".

Ruka Moskvy?

BEP sa pôvodne skladal zo štyroch politických strán: Strana socialistov Moldavskej republiky, Strana komunistov Moldavskej republiky, Srdce Moldavska a Budúcnosť Moldavska.

Ústredná volebná komisia 26. septembra, zakázala strane Srdce Moldavska kandidovať pre obvinenia z finančných podvodov.

To isté urobila aj strane Veľké Moldavsko - tá podľa vyšetrovateľov použila nenahlásené finančné zdroje a bola tiež podozrivá z poskytovania peňazí voličom v snahe ovplyvniť výsledok volieb. Tamojší predstavitelia majú podozrenie, že strana konala ako nástupca zakázanej strany vedenej proruským podnikateľským magnátom v exile Ilanom Šorom.

Ten akékoľvek priestupky popiera, žije však v Moskve. ”Šor, Dodon, tie ľavicové pomätenkyne - všetko na jedno kopyto. Ak prídu k moci, budeme tancovať, ako bude Moskva hrať. Mám ženu, dve krásne deti a nechcem, aby sme boli ako Podnestersko - na hanbu predkom aj potomkom,” hovorí pre Štandard neďaleko volebnej miestnosti Ion.

Pouličná predajkyňa suvenírov gagauzskej národnosti chce, “aby sa životná úroveň v Moldavsku priblížila tej v EÚ”. Keďže Sanduovej sa to podľa nej nedarí spraviť, volila aj s manželom Dodonovu alianciu.

”Ani som však nemusela ísť voliť - Sanduová si určite nakreslí výsledok, aký bude chcieť,” hovorí pre Štandard Gagauzanka. Rovnako ako voliči prezidentkinej strany si však neželá byť fotografovaná - súhlasila však s fotografovaním SMS správ na jej mobile.

”Ľudia sa boja hovoriť a ja sa obávam výsledkov volieb. Chodili sme do desiatok obcí, vysvetľovali ľuďom, čo je v stávke… Zostáva nám len nádej, že naše okno do Európy sa po dnešku nezavrie,” povedala pre Štandard Carolina Bogatiucová, bývalá šéfka kancelárie ministra zahraničných vecí a európskej integrácie Nicu Popesca.

V čase reportáže rozdávala spolu s ďalšími aktivistami súbor nálepiek s moldavskými motívmi súvisiacimi s eurointegráciou. “Proruskí predstavitelia, ktorých pre stále platné moratórium nebudem menovať, šíria ruskú propagandu o tom, že kto chce do EÚ, je proti všetkému moldavskému, ale to je lož,” hovorí.

Na jednej z nálepiek vidieť text “Vstup do EÚ sa načítava - 70 % - prosím, nezatvárajte okno,” čo nepriamo vyzýva ľudí nehlasovať za Dodonov blok.

Školení demonštranti

Moldavské orgány vykonali 22. septembra razie u viac ako sto osôb v súvislosti so snahami Ruska o destabilizáciu Moldavska ich prostredníctvom, oznámila tamojšia polícia.

Výsledkom bolo zadržanie 74 ľudí - podozriví sú z toho, že pod dohľadom Kremľa boli v Srbsku cvičení na vyvolávanie násilných nepokojov počas moldavských volieb a po ohlásení ich výsledkov.

Ak strana Sanduovej prehrá, podľa moldavských vyšetrovateľov budú protestujúci požadovať, aby prezidentka odstúpila. Ak jej strana zvíťazí, účastníci protestov vyhlásia, že výsledky volieb boli sfalšované.

O štyri dni neskôr, 26. septembra, zatkla srbská polícia dve osoby, ktoré sa na výcviku 150 až 170 demonštrantov podieľali od 16. júla do 12. septembra. Ich totožnosť ani štátnu príslušnosť Belehrad neprezradil.

Kišiňov a Tiraspol

Vláda v Kišiňove nekontroluje celé územie krajiny. Pás územia medzi riekou Dnester na západe a moldavsko-ukrajinskou hranicou na východe je od 90. rokov, keď separatistov podporilo Rusko, neuznaným štátom s väzbami na Moskvu.

Ide o Podnestersko s hlavným mestom v Tiraspole, o ktorom pre Štandard hovoril Ion.

Nateraz tam Kremeľ drží asi 500-člennú posádku "mierotvorcov". Moldavský premiér Dorin Recean ešte v júni varoval, že Moskva sa snaží ovplyvniť nadchádzajúce parlamentné voľby v Moldavsku s cieľom nastoliť vládu, ktorá by umožnila posilniť vojenský kontingent na Ruskom okupovanom území Moldavska o 10-tisíc vojakov.

Sanduová tvrdí, že Moskva vynakladá „stovky miliónov eur na financovanie politických strán, podplácanie voličov a trénovanie mladých ľudí na destabilizačnú činnosť“. Podľa moldavskej prezidentky je preto v ohrození územná celistvosť i nezávislosť krajiny.