Európske armády budú o pár dní okupovať Moldavsko, tvrdí ruská rozviedka

Dňa 23. septembra tlačové oddelenie Služby vonkajšej rozviedky (SVR) Ruskej federácie na webe ustanovizne uviedlo, že "podľa informácií, ktoré sa dostali k SVR, sú bruselskí eurobyrokrati plní odhodlania udržať Moldavsko".

Európa je podľa SVR ochotná podniknúť čokoľvek, "až po nasadenie vojsk a faktickú okupáciu krajiny". Podľa tlačovej správy ruskej rozviedky v danej chvíli "prebieha sústreďovanie jednotiek ozbrojených síl štátov NATO v Rumunsku v blízkosti moldavských hraníc".

NATO v Odese?

Ruská spravodajská služba zároveň tvrdí, že NATO pripravuje výsadok v ukrajinskej Odeskej oblasti - cieľom má byť "zastrašenie Podnesterska". SVR uvádza, že "prvá skupina profesionálnych vojakov z Francúzska a Veľkej Británie už dorazila do Odesy".

Podnestersko predstavuje pás územia medzi riekou Dnester na západe a moldavsko-ukrajinskou hranicou na východe. Hoci krajiny OSN považujú územie za súčasť Moldavska, od 90. rokov, keď separatistov podporilo Rusko, ide o neuznaný štát s väzbami na Moskvu, ktorá v oblasti drží asi 500-člennú posádku "mierotvorcov".

Bojov na strane separatistov sa vtedy zúčastnil okrem iných aj vojnový zločinec a neskorší minister obrany samozvanej Doneckej ľudovej republiky Igor Vsevolodovič Girkin známy ako Igor Ivanovič Strelkov.

Pripomeňme, že dňa 16. marca 2022 prijalo Parlamentné zhromaždenie Rady Európy rezolúciu, ktorou označilo územie samozvanej republiky za Ruskom "okupované územie" - dovtedy bolo vedené ako nachádzajúce sa "pod účinnou kontrolou Ruskej federácie".

„Vedenie Ruskej federácie svojím postojom a konaním predstavuje otvorenú hrozbu pre bezpečnosť v Európe a ide cestou, ktorá zahŕňa aj akt vojenskej agresie proti Moldavsku a okupáciu jeho podnesterského regiónu,“ uvádza sa v stanovisku Rady Európy.

Moldavské voľby

Scenár nasadenia síl NATO sa podľa SVR neraz precvičoval a "môže byť uplatnený po parlamentných voľbách v Moldavsku 28. septembra".

Ruská rozviedka uvádza, že "hrubá falzifikácia výsledkov hlasovania" z dielne Bruselu a moldavskej vlády vyženie občanov Moldavska do ulíc v rámci protestu a prezidentka Maia Sanduová proti nim povolá armády NATO.

Režim v Moldavsku označil ešte minulý rok šéf ruskej rozviedky Sergej Naryškin - s ktorým sa začiatkom marca v Moskve stretol europoslanec Ľuboš Blaha (Smer) - ako totalitný a dodal, že Moldavsko si vybralo cestu Ukrajiny.

Nasadenie európskych armád v Moldavsku bude mať podľa tlačovej správy SVR za cieľ "prinútiť Moldavčanov zmieriť sa s diktatúrou".

Ako ďalej ruská rozviedka uvádza, Brusel sa údajne "nemieni vzdať plánov na okupáciu Moldavska" ani v prípade, že si to výsledky volieb nevyžiadajú - akurát vraj počká na inú zámienku, a síce na voľby do podnesterského parlamentu 30. novembra.

Správa SVR končí citovo zafarbeným vyhlásením o tom, že „zľaknúc sa priameho stretu s veľkým Ruskom sa Európania rozhodli vybiť si to na malom Moldavsku. Utvrdzovanie sa na úkor slabých bolo vždy neoddeliteľnou súčasťou európskeho kolonializmu".

Kišiňov varoval dávnejšie

Moldavský premiér Dorin Recean ešte v júni varoval, že Rusko sa snaží ovplyvniť nadchádzajúce parlamentné voľby v Moldavsku s cieľom nastoliť vládu, ktorá by umožnila nasadenie 10-tisíc ruských vojakov. Tí by mali obsadiť región Podnestersko.

Recean pre Financial Times povedal, že Moskva vynakladá značné prostriedky na propagandu, online dezinformácie a nelegálne financovanie politických strán.

"Ich propaganda, komunikačné mechanizmy sú veľmi silné. Míňajú veľa peňazí," spresnil.

Podľa neho len vlani ruský režim minul na vplyvové operácie v Moldavsku sumu zodpovedajúcu jednému percentu HDP krajiny.

Premiér neskrýval ani obavy z vojenskej hrozby pre NATO. Nasadenie tisícov ruských vojakov by podľa neho predstavovalo riziko tak pre Ukrajinu, ako aj pre člena Aliancie - Rumunsko.

Pripomeňme, že v roku 2023 sa v Moldavsku úradný jazyk premenoval z moldavčiny na rumunčinu, ktorá v moldavskom variante obsahuje menšie množstvo slov prevzatých z ruštiny.

"Proruské sily v Moldavsku a Kremeľ… vždy spochybňovali názor, že väčšinové obyvateľstvo je etnicky rumunské a hovorí po rumunsky," poznamenal po prijatí zákona Cristian Cantir, moldavský docent medzinárodných vzťahov na Oaklandskej univerzite.

Západná časť niekdajšieho Moldavského kniežatstva je dnes vedno s Valašskom a Sedmohradskom súčasťou Rumunska.