Virtuálny autizmus a odumieranie mozgu. Odborníci hovoria o potrebe nastaviť deťom digitálne hranice

Na tohtotýždňovej tlačovej konferencii Úradu komisára pre deti v pondelok prvýkrát predstavili slovenské odporúčania na zdravé používanie obrazovkových médií u detí a adolescentov. Konsenzuálny materiál je výsledkom štrnástich odborných spoločností, ktoré sa starajú o celkové zdravie a blaho detí. 

Komisár pre deti Jozef Mikloško upriamil pozornosť na výsledky výskumu ich úradu, v ktorom až 91 percent slovenských detí uviedlo, že sa cítia najviac ohrozené psychickými problémami, ako sú depresie, strach a úzkosť, ktoré pramenia a súvisia s častým pozeraním mobilných, počítačových či obrazoviek tabletov.

„Digitálne technológie sú jedným zo štyroch najvážnejších príčin, prečo deti vnímajú, cítia a myslia si, že duševné zdravie sa im vymyká spod kontroly,“ spresňuje komisár s dôvetkom, že čím viac času trávia deti online, tým majú väčšie depresie, keďže prílišné trávenie času v tomto prostredí spôsobuje odumieranie častí mozgu. 

Dokopy 47,9 percenta mladistvých trávi na sociálnych sieťach viac ako štyri hodiny denne. „Odhadujeme, že zhruba štvrtina slovenských mladých už má problém so závislosťou. Deti, ktoré nemajú hranice, majú viac psychických problémov,“ apeluje detský ombudsman.

Až 85 percent detí podľa prieskumu chce, aby s nimi dospelí trávili viac času. Dieťa, ktoré dôveruje dospelému, je lepšie chránené pred závislosťami. Naopak, deti z problematického rodinného prostredia častejšie hľadajú únik v online svete. A tam sa stávajú výrazne závislými. 

Situácia sa niekedy natoľko vymkne spod kontroly, že vstávajú unavené, lebo do skorého rána pozerali mobil. Za najsmutnejšie Mikloško považuje, keď dieťa za svojho najlepšieho kamaráta označí Chat GPT.

Detský ombudsman sa zasadzuje za reguláciu online priestoru a zákaz sociálnych sietí v nižšom veku.

Víta vytvorenie odborného dokumentu v podobe praktickej príručky, ktorá bude oporou pre rodičov, učiteľov aj samotných mladých ľudí. Zároveň kladie dôraz najmä na rodičov a ich prístup k výchove, pričom im adresuje jasný odkaz: „Od narodenia do troch rokov by malo byť dieťa vystavené monitorom nulový čas“.

Slovensko má návod, ako pomôcť rodičom

Slovenskú príručku vytvorila šestica autorov. Na tlačovej besede ju verejnosti spomedzi nich priblížili Beáta Kartousová, primárna pediatrička a členka výboru Slovenskej spoločnosti primárnej pediatrickej starostlivosti, Zuzana Matzová, predsedníčka sekcie detskej a dorastovej psychiatrie Slovenskej psychiatrickej spoločnosti, a Marcela Šoltýsová, detská psychiatrička. 

Výsledky ich zistení sú alarmujúce. V ambulanciách sa stretávajú s polročnými deťmi, ktoré vedia, ako majú pohybovať prstom na obrazovke mobilu. Deti do dvoch rokov trávia online hodinu denne a vlastný smartfón alebo tablet vlastní takmer polovica z nich.

Päť až osemročné deti pozerajú do monitoru viac ako tri hodiny denne a šesť až jedenásťroční maloletí viac ako štyri hodiny denne. Najčastejším médiom, ktoré sledujú vo veku do štyroch rokov, je televízia a hneď po nej smartfón a tablet.

Toto všetko má vážne dôsledky na zdravie detí. Medzi najčastejšie patria poruchy spánku, krátkozrakosť, problémy s chrbticou a spojivovými tkanivami, nesprávne stravovacie návyky, nedostatok pohybu, ako aj psychické ťažkosti – od úzkostných a depresívnych porúch až po sebapoškodzovanie.

Ako upozorňuje Kartousová, práve rané detstvo – najmä obdobie do piatich rokov – je rozhodujúce pre psychický a fyzický vývin dieťaťa. Technológie, ak sa používajú nesprávne a nadmerne, môžu mať v tomto veku obzvlášť deštruktívny vplyv. Za jednu z najzávažnejších dôsledkov považuje narastajúcu obezitu u detí – fenomén, ktorý nazýva epidémiou dnešnej doby.

„Dĺžka a spôsob používania obrazoviek priamo súvisí s nárastom obezity,“ zdôrazňuje Kartousová a pripomína, že tento problém sa začal výraznejšie prejavovať už pred dvadsiatimi rokmi – práve s nástupom smartfónov.

Vplyv monitorov na deti

Detská psychiatrička Marcela Šoltýsová podotýka, že u detí do šiesteho roku je vývoj mozgu najrýchlejší a najväčší. „Napríklad mozgová kôra sa vyvíja najintenzívnejšie do dvoch rokov života,“ spresňuje Šoltýsová.

Práve v kôre sídlia kognitívne funkcie, učenie, myslenie, pamäť, pozornosť, vnímanie prostredia a času.

„Toto je čas, do ktorého ak zasiahneme nadmerným časom tráveným pred obrazovkami, tak dokážeme dieťaťu veľmi uškodiť,“ vraví a dodáva, že existujú štúdie ročných detí, ktoré po vystavení monitorom vykazovali mozgovú aktivitu podobnú deťom s ADHD.  

Odborníci sa v praxi stretávajú aj s takzvaným virtuálnym autizmom. Ide o prípady, keď po nadmernom bytí online začali deti vykazovať znaky porúch autistického spektra.

„Máme v ambulancii deti, ktoré do druhej-tretej v noci sledujú rozprávky,“ hovorí Šoltýsová o následnej neschopnosti rodiča dieťaťu mobil či tablet vypnúť, keďže v afekte kričí, plače, hádže sa o zem alebo sa správa agresívne. 

Psychiatrička podporuje prísnejšie registrácie aj zákaz sociálnych sietí pre deti. V období adolescencie sa podľa nej rozvíjajú a mali by vedieť nadväzovať a udržať si vzťahy vo fyzickom svete.

„Vidíme aj u našich pacientov, že na prvom stupni základných škôl majú deti prístup na sociálne siete a rodičia to vôbec neriešia,“ spresňuje pre Štandard Šoltýsová. Podľa jej poznatkov si deti posielajú správy aj v nočných hodinách a rodičia to nevedia riešiť. „Príručkou sme im chceli poskytnúť radu,“ dodáva. 

Rodičia sú vzor

Zuzana Matzová, predsedníčka sekcie detskej a dorastovej psychiatrie Slovenskej psychiatrickej spoločnosti poznamenáva, že rodičia by mali byť pre dieťa vzor. „Je ideálne, keď má rodina svoj digitálny plán,“ vraví s dôvetkom, že ak nechceme, aby deti robili určité veci, nemáme ich robiť ani my. 

Ako príklad uvádza, aby sme si k jedlu nesadali s mobilným telefónom, nesiahali po ňom hneď ráno po prebudení a zároveň zdôrazňuje význam priamej komunikácie medzi deťmi a dospelými.

Ako Matzová spresňuje, v dokumente sú zahrnuté rady a odporúčania pre jednotlivé vekové kategórie. V nich je uvedený bezpečný čas pre konkrétny vek dieťaťa, jasné pravidlá pri používaní smartfónov a internetu či návod pre rodičov, ako nastaviť hranice pri sociálnych sieťach a herných aktivitách.

Príručka pre rodičov a učiteľov je k dispozícii na webovom sídle Rady vlády SR pre duševné zdravie či na stránkach Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie.