Politológ Cirner: Fica nebudem hádzať do starého železa. PS dosiahlo takmer strop

Pred dvomi rokmi sa udiali predčasné parlamentné voľby. Aké to boli roky?

Boli ťažké. Už pred voľbami sa vedelo, že Slovensko nie je na tom ekonomicky dobre. Politici niečo pokazili aj v predchádzajúcich volebných obdobiach. Do vývoja zasiahla geopolitika s krízami od covidu až po vojnu na Ukrajine. Prichádza tretia vlna konsolidácie a to do veľkej miery ovplyvnilo vládnu politiku a prispôsobuje sa tomu aj opozícia, ktorej to hrá do kariet. Spoločnosť je polarizovaná, tak ako aj všade vo svete, čo sa prenáša do politiky. Politická kultúra na Slovensku nikdy nebola vysoká. Akoby sme stále prerážali nové dno, nielen v politickej komunikácii, ale aj v interakciách medzi koalíciou a opozíciou.

Ktoré udalosti sa výrazne podpísali na tom, v akom stave je slovenská politika?

Vláde Eduarda Hegera parlament vyslovil nedôveru. Následne sa predčasné voľby naťahovali až do septembra 2023. Víťazoslávne sa vrátil Robert Fico. Po roku 2020 som mu už nedával veľké nádeje. Myslel som si, že skončí ako Vladimír Mečiar, Smer bude mať desať percent a pôjde do zabudnutia. To sa úplne zvrátilo.

Čo teda malo zásadný vplyv na politické dianie?

Prvé veci, ktoré vláda urobila, boli zmeny trestných kódexov, zmeny v represívnych zložkách a zrušenie NAKA. Pozornosť sa venovala záležitostiam z predchádzajúceho obdobia, keď zložky štátu išli po predstaviteľoch spájaných so Smerom. Opozíciu to ovplyvnilo a hneď po parlamentných voľbách prišli veľké protesty. Tie sú na Slovensku neustále. Spoločnosť je polarizovaná a priepasť medzi dvomi veľkými skupinami je čím ďalej väčšia. Navyše, v roku 2024 bol premiér postrelený, čo spoločnosť ešte viac vyhrotilo.

Je dnes zrejmé, že súčasná koalícia nebude po ďalších voľbách pokračovať?

To sa absolútne nedá povedať. Relevantné prieskumy verejnej mienky ukazujú nejaké trendy. Do volieb je ďaleko, sme v polovici volebného obdobia. Koalícia má v parlamente krehkú väčšinu, čo sa odráža na práci parlamentu a na spôsoboch, aby koalícia mohla vládnuť. Videli sme odobranie ministerských kresiel dvom koaličným stranám. Vládna väčšina sa zachraňovala tým, že poslanci, ktorí boli v parlamente ‚voľní radikáli‘, sa dostali do vlády. To všetko vplýva na výkon vládnej politiky.

Čo odkláňa voličov od Hlasu a Smeru?

Preferencie Hlasu klesajú aj preto, že bývalý líder Peter Pellegrini sa stal prezidentom a nový predseda už nie je takou výraznou osobnosťou. Navyše, Hlas je veľmi podobný Smeru. Robí podobnú politiku, oni sa tam vyjedajú navzájom. Samozrejme, lepší je v tom Smer, ktorý pritiahol k sebe možno nejakú malú časť voličov Hlasu vrátane SNS.

Pozvoľný pokles Smeru súvisí aj s tým, že je zodpovedný za vládnutie. Neprišiel k plnej kase, musí robiť nepopulárne opatrenia. Robí však brutálne dobrý marketing, vie všetko predať, nepríjemné témy odsunúť a prekryť dymovou clonou. Každá najväčšia strana nie je populárna, nech vládla v hociktorom období. Aj keď sa niekto potkne na chodníku, tak si zanadáva na vládu a zosobňuje jej to.

Ak Smer po voľbách skončí v opozícii, skončí aj Robert Fico?

On premiérom už nechcel byť. Minimálne dvakrát chcel odísť. Raz chcel byť prezident, potom aj predsedom Ústavného súdu. Po všelijakých peripetiách povedal, že chce byť do konca svojho pracovného života politicky činný. Je otcom zakladateľom strany Smer. Zo strany ho nikto nevyženie, stranu mu nikto nezoberie. Dokedy bude chcieť byť jej predsedom, tak dovtedy bude. Keď sa mu podarí uhrať dobrý výsledok vo voľbách a zostaviť koalíciu, nie je vylúčené, že by mohol byť aj predsedom vlády. Po roku 2018 a 2020 som poučený, že Roberta Fica nie je dobré z politologického hľadiska odpisovať. Otriasol sa z rôznych vecí. Je najúspešnejší slovenský politik po roku 1990. Parlamentné voľby vyhral päťkrát. Nebudem ho hádzať do starého železa.

Dokáže sa opäť vrátiť na post premiéra?

Ak bude zdravotne v poriadku a voliči sa mu hromadne neobrátia chrbtom, čo zatiaľ tak nevyzerá, zrejme áno. Ak urobí 15, 20 percent, stále bude relevantný hráč na politickej scéne. Vieme, že parlamentná matematika záleží na malých nuansách. Napríklad ktorá strana prekročí prah päť percent do parlamentu, či koľko hlasov prepadne. Takže vyskladať koalíciu je alchýmia a ukáže sa to až na základe výsledkov volieb. Ak bude mať Robert Fico partnerov, Hlas sa dostane do parlamentu a tiež aj nejaká strana ako SNS, tak nie je nemožné, aby znovu vládol. Zatiaľ to však vyzerá tak, že loptička bude na strane súčasných opozičných strán.

Zarobí Smer voličsky na tom, ak bude pokračovať v doterajšom postoji k rusko-ukrajinskému vojenskému konfliktu, zápasu s progresivizmom a poukazovaním na to, že PS by zobralo seniorom 13. dôchodok?

Určite. Robert Fico si vytvára voličské jadro z voličov, ktorí sú konzervatívni, považujú sa za národne orientovaných a sú možno proruskí. Je to viac skupín, ktoré sa prelínajú. Je to nové jadro, ktoré si bude udržiavať. Už pred voľbami v roku 2023 hovoril o politike na štyri svetové strany, čiže on sa geopoliticky posunul tam, kde vidí voličov. Smer dlhodobo podporuje aj konzervatívne témy, ale nebol na ne až tak naviazaný. V tom volebnom období sa na tieto témy naviazal.

Prieskumy naznačujú, že premiérskou stranou bude PS. Očakávate, že ak PS neurobí zásadnejšiu chybu, tak sa naň budú ako na snehovú guľu nabaľovať nespokojní voliči?

Myslím si, že PS strop takmer dosiahlo. Sú tam aj ďalšie strany ako SaS, KDH a Demokrati. Robia dobrú politiku v tom, že voličov nestrácajú, ale veľa ich ani nezískavajú.

Dá sa povedať, že okrem PS všetky opozičné strany môžu skončiť nad piatimi alebo aj pod piatim percentami. Ak máte v prieskumoch okolo sedem, osem percent, je to štatistická odchýlka a môže to byť päť percent alebo aj 4,9 percenta. Toto si bude musieť PS ustrážiť. Ak budú pred voľbami nejaké strany okolo hranice päť percent, tak sa budú musieť zlučovať alebo urobiť niečo iné.

PS jednoducho potrebuje stabilných partnerov.

Z minulosti poznáme, že vládnutie takzvanej neficovskej časti strán si vyžadovalo stabilitu. Keď sa to nepodarilo, došlo k spájaniu sa s Ficom. Po roku 2016 padol mýtus, že s Ficom sa do vlády nejde, Most-Híd a Sieť do nej išli.

Tvrdo však za to zaplatili. Sieť sa rozpadla, Most-Híd nie je v parlamente.

Smer si je istý, že ho ohrozuje, ak bude ďalej padať Hlas a SNS má dlhodobo preferencie tri či štyri percentá. Môže k sebe privábiť buď KDH alebo iné strany. Do volieb sú dva roky, chce sa vrátiť Sme rodina a do politiky chce vstúpiť Zoroslav Kollár. Každý rozmýšľa, že potrebuje koaličných partnerov.