Ako Ukrajina ťahá NATO do vojny s Ruskom

Priamy stret Severoatlantickej aliancie s Ruskom by mal katastrofálne následky. Napriek tomu sa k tejto hrozbe väčšina verejných činiteľov stavia dosť ľahkovážne. Alebo to tak aspoň pôsobí.

Nápady, ako je zostreľovanie ruských dronov a stíhačiek, ktoré smerujú do vzdušného priestoru NATO, sú vážnymi eskalačnými krokmi, ktoré majú veľký potenciál spustiť domino.

Ukrajine by však takýto scenár vyhovoval.

John Mearsheimer sa nedávno vyjadril, že jedinou možnosťou Kyjeva, ako zvrátiť nepriaznivý vývoj tejto vojny, je zatiahnuť do nej Severoatlantickú alianciu. Citujme: „Ak majú Ukrajinci nejakú nádej na záchranu situácie, je to zapojenie NATO do boja.“

Svetoznámy politológ to prirovnal k snahám Izraelčanov zatiahnuť Spojené štáty do inak lokálnej vojny na Blízkom východe. Pretože „chápu, že sami Irán poraziť nedokážu“. Sčasti sa im to nakoniec podarilo (bombardovanie zariadení, kde sa obohacoval urán).

Ukrajinci si tento scenár žiadajú, o čom svedčí séria eskalačných krokov, ako aj požiadaviek na (nezmluvných) západných spojencov, ktorí by sa ich splnením mohli dostať do priamej konfrontácie s Ruskom. To hrá s tisíckami jadrových hlavíc podstatne vyššiu ligu ako Irán.

Zostreľujte Rusov nad Ukrajinou. Alebo aspoň nad vlastným územím

Tieto snahy podporovať členov NATO, aby spravili niečo, čo ich priblíži ku konfrontácii s Kremľom, sa ukázali aj počas vyhrotených udalostí posledných týždňov.

Prečo sa ruské drony ocitli v Poľsku, dosiaľ nie je jasné. Existuje viacero možných scenárov – od provokácie cez dôsledok rušenia signálu až po nasmerovanie či dokonca vypustenie dronov Ukrajincami. Rovnako nevedno, prečo Moskva podniká nebezpečné manévre so stíhačkami.

Nateraz však dajme tieto otázky bokom. Rovnako aj polemiku o tom, či má Rusko motiváciu konflikt rozšíriť. A zamerajme pozornosť na ukrajinskú reakciu na tieto udalosti.

Kyjev napríklad požiadal Severoatlantickú alianciu, aby jej členovia zostreľovali nad jej územím tie drony, ktoré evidentne smerujú do poľského vzdušného priestoru. To by však prakticky znamenalo, že sa NATO dostane do ozbrojeného stretu s Ruskom. A vlastnou iniciatívou.

Kto má dobrú pamäť, iste si spomenie, že o ešte radikálnejší krok žiadali Ukrajinci krátko po začatí vojny. Zelenskyj vtedy apeloval na západných lídrov, aby uzavreli ukrajinský vzdušný priestor a chránili ho pred ruským letectvom.

USA to vtedy odmietli. Salámová taktika však môže byť úspešnejšia.

Reakcia na ruské stíhačky vo vzdušnom priestore Estónska bola podobná. Zelenskyj by ich na mieste Aliancie okamžite zostrelil. Veď túto myšlienku jasne podporil aj americký prezident Donald Trump.

Iste, krajina, ktorej vzdušný priestor je narušený, na to má právo. Automaticky to však neznamená, že ide o rozumný krok. Sám Zelenskyj tvrdí, že krajiny NATO sa obávajú zasiahnuť proti Rusku oprávnene: „Boja sa a myslím si, že majú pravdu, pretože Rusko je šialené.“

Napriek tomu chce ich zapojenie do vojny, ktorá sa môže skončiť jadrovou katastrofou.

Aj Taiwan už roky čelí provokáciám a ukážkam sily zo strany Pekingu. Zostreliť čínsku stíhačku či potopiť torpédoborec sa však napriek tomu, že má za chrbtom Spojené štáty, neodváži. Vie, čo je v stávke. Hrozil by stret jadrových veľmocí. Preto Tchaj-pej tieto incidenty, hoci pripravený zasiahnuť v prípade nebezpečenstva, ignoruje.

Viacero strategických expertov sa v ankete Carnegieho centra pre medzinárodný mier zhodlo, že ak nejde o agresívny akt, zostrelenie stíhačiek s pilotom v kokpite je nebezpečným krokom, ktorý riskuje „vyvolanie rozporov, ktorým by sa malo predísť“.

Až na Moskvu!

Druhou témou, ktorá sa v posledných dňoch otvorila, je ukrajinská požiadavka na dodanie amerických rakiet dlhého doletu Tomahawk. A na možnosť ich použitia na ruskom území.

Do hry tu vstupuje Donald Trump a jeho politika cukru a biča voči Rusku. Momentálne je skôr na svojej agresívnejšej vlne, keď koncom septembra vyhlásil, že Rusko je „papierový tiger“ a Ukrajina by mohla získať späť všetky územia. Ešte v auguste sa posťažoval na Bidena, že Kyjev nedostal už skôr povolenie používať americké zbrane proti cieľom v Rusku.

Ukrajinské vedenie sa to evidentne snaží využiť. Nateraz sa zdá, že úspešne.

Trump už stihol Zelenskému povedať, že je otvorený zrušiť zákaz použitia amerických zbraní dlhého doletu na ciele v Rusku, hoci sa k tomu nezaviazal. Neskôr sa však špeciálny vyslanec na Ukrajine Keith Kellogg vyjadril, že prezident na to už dal Kyjevu zelenú.

Americký viceprezident JD Vance v nedeľu 28. septembra dokonca avizoval, že americká administratíva zvažuje žiadosť Kyjeva o dodanie tomahawkov, pričom konečné rozhodnutie má vykonať Trump.

Hoci riadené strely Tomahawk nemajú potenciál stať sa rozdielovou zbraňou (najmä pre ich obmedzený počet a malé výrobné kapacity), ktorá zvráti súčasný stav na bojisku, s doletom okolo 1 500 kilometrov (niektoré typy aj viac) môžu ohroziť viaceré ruské veľkomestá vrátane Moskvy.

Vďaka tomuto nástroju v rukách môže Kyjev ešte viac eskalovať napätie a podniknúť akcie, za ktoré bude Kremeľ viniť aj Západ. Mier by sa tak ešte viac vzdialil, zatiaľ čo vidina konfliktu dvoch mocenských blokov podstatne priblížila.

Autor: Samuel Kolesár