Vlani sa priznal k podpáleniu katedrály, ale na súd čakal na slobode. Kňaz poskytol migrantovi z Rwandy útočisko a bývanie. Podpaľač svojho dobrodinca napokon zabil a udal sa na polícii. Francúzsko zažíva štvrtý smrtiaci útok na katolíkov od roku 2016. Na politickej scéne to vrie.
Vo Francúzskom západnom okrese Vendée pri meste Nantes našli v pondelok mŕtveho kňaza Oliviera Maira. Vrah sa v pondelok sám prihlásil na polícii v Mortagne-sur-Sèvre. Naobed o tom informoval francúzsky minister vnútra Gérald Darmanin na Twitteri a vydal sa na miesto hrozivého činu.
Podľa zdrojov blízkych vyšetrovaniu je páchateľom 40-ročný rwandský migrant Emmanuel Abayisenga, ktorý prišiel do Francúzska v roku 2012. Vo svojich začiatkoch pracoval na farnosti, miništroval a cirkev mu poskytla ubytovanie. Vlani sa priznal k podpáleniu katedrály v Nantes, kde pracoval ako dobrovoľný kostolník.
Svoj čin oľutoval, ale prokurátor rozhodol, že bude vyhostený. Následne sa snažil o získanie občianstva, žiadal o pomoc diecézu a sťažoval sa na zdravotné problémy, ale nepomohlo mu to.
Niekoľko mesiacov trávil vo väzení a júni ho pustili na slobodu. Čakal ho súdny proces za podpaľačstvo. Hrozila mu pokuta 150-tisíc eur a desať rokov väzenia. Podľa časopisu Le Point bol mesiac hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení.
Biskup: Stal sa obeťou vlastnej šľachetnosti
Kým čakal na proces, poskytli mu útočisko misionári z náboženskej organizácie, ktorú viedol kňaz Olivier Maire. Ten bol podľa biskupa Françoisa Jacolina vo Vendée veľmi pracovitý a snažil sa pomôcť každému.
„Bol to šľachetný muž, ktorý s diecézou úzko spolupracoval. Všetci jeho prácu oceňovali. Stal sa obeťou vlastnej šľachetnosti,“ uviedol biskup. Na druhej strane doplnil, že kresťania sa musia snažiť pomáhať každému, najmä tým, čo majú problémy. Olivier Maire sa podľa neho v duchu Evanjelia snažil žiť pre iných, čo sa mu stalo paradoxne osudným.
Prečo ho nevyhostili?
Udalosť okamžite polarizovala francúzsku spoločnosť a politickú scénu. Mnohí sa začali pýtať, ako je možné, že podpaľač katedrály v Nantes ešte bol na francúzskom území. Jedným z nich bol Bruno Retailleau, senátor za okres Vendée a šéf strany Republikáni v hornej komore francúzskeho parlamentu.
„Hlboko sa ma dotkla hrozivá vražda kňaza vo Vendée, ktorý predtým u seba prichýlil svojho vraha. To je ten, čo sem prišiel nelegálne a podpálil katedrálu v Nantes. Čo ešte vôbec robil vo Francúzsku?“
Podobne sa vyjadrila líderka Národného zhromaždenie Marine Le Penová: „Takže vo Francúzsku môžete byť nelegálny imigrant, zapáliť katedrálu, aj tak vás nevyhostia a potom spáchať vraždu kňaza. Neslýchané, čo sa tu deje, toto je absolútne zlyhanie štátu.“
Minister vnútra na to obratom reagoval slovami, že Le Penová len zneužíva vraždu a nepozná fakty. „Napriek platnému rozhodnutiu o vyhostení sme tohto cudzinca zatiaľ vyhostiť nemohli, pretože bol pod súdnou ochranou,“ uviedol Darmanin.
Päť rokov, štyri útoky na katolíkov
Vražda zrejme ešte zvýši tlak na prezidenta Emmanuela Macrona, ktorý sa snaží sprísniť migračnú politiku a bezpečnostné opatrenia. Napriek tomu však k podobným útokom dochádza. Macron presadzuje tvrdý sekularizmus a nulovú toleranciu k radikálnemu islamu. Francúzsky elektorát je čoraz pravicovejší a bezpečnosť (spolu s pandémiou) sa stáva dôležitou témou pred aprílovými prezidentskými voľbami.
Naposledy sa stali francúzski katolíci terčom útoku vlani v Nice. Tuniský migrant s pokrikom „Alah je veľký!“ vtedy nožom zabil troch ľudí, jednej z obetí odrezal hlavu priamo v bazilike Notre-Dame. Rok predtým zas mladík zabil kňaza Rogera Matassoliho v Oise.
Azda najhrozivejší prípad otriasol Francúzskom pred piatimi rokmi, keď útočníci vtrhli do kostola v Saint-Etienne-du-Rouvray, kde podrezali hrdlo kňazovi Jacquesovi Hamelovi. Zneškodila ich polícia a k útoku sa prihlásil takzvaný Islamský štát. Viac sme o téme písali tu.