Rozpočtový schodok klesol, ale nie dosť. Vláda míňa menej, no vyberá málo

Napriek tomu zostáva hlavným problémom slabší výber daní. Rozpočtová rada odhaduje, že výdavky štátu podliehajúce limitu budú v roku 2025 na úrovni 60,8 miliardy eur – o 0,3 miliardy menej, ako je schválený strop (61,1 miliardy eur).

Limit sa teda neprekročí. Riziko neplnenia rozpočtu je najmä na strane príjmov.

Faktory zmeny oproti augustovej prognóze

Medzimesačne sa deficit zlepšil o 192 miliónov eur, ale v porovnaní s vládnym rozpočtom na tento rok zostáva horší o 422 miliónov eur.

Voči augustovej prognóze vlády je, naopak, priaznivejší o 107 miliónov eur. Aj saldo v medziročnom vyjadrení pookrialo, a to o 30 miliónov eur.

Pozitívny dosah na celkové čísla mali nižšie čerpanie kapitálových výdavkov (úspora 193 miliónov eur). Lepšej bilancii prispeli aj o 155 miliónov vyššie príjmy zo sociálnych a zdravotných odvodov. Až 146 miliónov však ukrojili nižšie príjmy z dane z príjmov právnických osôb a vyššie výdavky v zdravotníctve na nemocnice a zdravotné poisťovne zhltli 24 miliónov eur.

Slovenský rozpočet tak pre rok 2025 podľa RRZ osciluje medzi úsporami na výdavkoch a výpadkami príjmov. Deficit vo výške päť percent HDP naznačuje, že vláda dokázala spomaliť rast schodku, no stále nedosahuje rozpočtový cieľ.

Výdavkové limity sú síce dodržané, avšak slabšia daňová výkonnosť zostáva kľúčovým rizikom pre verejné financie.

Do obrazu vstupuje aj pripravovaný konsolidačný balík

Minulý týždeň sa vývoju v krajine venovala aj Národná banka Slovenska, keď zverejnila svoju jesennú správu. Odhaduje, že reálny účinok konsolidácie na budúci rok zlepší stav verejných financií o 1,6 miliardy eur (1,1 percenta HDP).

Bez týchto opatrení by deficit v roku 2026 podľa regulátora narástol na 5,4 percenta HDP. Vďaka balíku by sa mal znížiť na 4,3 percenta HDP. Splnenie vládnych cieľov tak centrálna banka považuje za realistické.

Rozdiel je však v hodnotení samotného objemu balíka. Kým vláda hovorí o 2,7 miliardy eur, NBS po konzervatívnom prepočte očakáva len 2,1 miliardy.

Vysvetľuje, že jej prístup bol konzervatívnejší. „Je to stále veľké číslo a treba povedať, že to bude mať zásadný vplyv na makroekonomiku, na vývoj rastu, vývoj spotreby, vývoj miezd. Vplyvom tohto balíčka je možné čakať, že aj príjmová stránka bude ovplyvnená, teda rátame s tým, že aspoň krátkodobo utlmí tento balíček ekonomickú aktivitu, a teda aj príjmy rozpočtu budú nižšie,“ vysvetľuje výkonný riaditeľ NBS Michal Horváth.

Konsolidácia bude mať nesporne spomaľujúci efekt na slovenskú ekonomiku. Pre rok 2026 očakáva regulátor rast len na úrovni 0,5 percenta. Očakáva sa utlmenie spotreby, nižšia dynamika miezd aj slabšie daňové príjmy.

Negatívne pôsobí aj medzinárodné prostredie

Slovenské hospodárstvo brzdí aj slabší zahraničný dopyt. Podľa NBS by bol v priaznivejších medzinárodných podmienkach rast ekonomiky vyšší o 0,4 percentuálneho bodu v tomto roku a až o 0,8 bodu v tom budúcom.

Centrálna banka je presvedčená, že to by vplývalo aj na dlh, ktorý by bol v roku 2025 nižší o 0,3 percenta HDP a v nasledujúcom roku dokonca až o 0,6 percenta HDP.

Inštitúcia zdôrazňuje, že konsolidácia sa budúcim rokom nekončí. Ak by vláda neprijala ďalšie opatrenia, deficit by aj po roku 2026 zostal na takej úrovni, že by tento stav znamenal jeden z najvyšších rastov zadlženia v eurozóne.

Regulátor ďalej predikuje, že hrubý verejný dlh presiahne hodnotu 60 percent už v tomto roku a za touto hranicou zotrvá napriek konsolidačným opatreniam až do konca horizontu predikcie (graf).

Zníženie schodku v budúcom roku by sa malo pretaviť do nižšej finančnej potreby, čo sa premietne aj do miernejšieho zadlžovania. V priebehu troch rokov by však podľa NBS dlh nemal presiahnuť 63 percent HDP.

Preto bude potrebné pokračovať v krokoch, ktoré situáciu stabilizujú. „Takže je ešte veľa práce pred nami, aby sme zastabilizovali vývoj zadlženia verejnej správy. A je to veľmi dôležité, aby sa zachovala stabilita ekonomiky a finančná stabilita na Slovensku,“ uzatvára Horváth.