Putin na Valdaji: Na NATO nezaútočíme, ale odpovieme na provokácie

Podujatie Valdajský diskusný klub sa koná v Soči pod mottom „Polycentrický svet: návod na použitie“. Hovorca prezidenta Ruskej federácie Dmitrij Peskov vopred oznámil, že práve nosnej téme bude venovaný prejav hlavy štátu.

"Usporiadatelia valdajskej diskusie vychádzajú z predpokladu, že polycentrický – alebo multipolárny – svet nepredpokladá jestvovanie pevných princípov a pravidiel správania. V takomto svete pôsobí súčasne omnoho viac hráčov a určujúcich činiteľov, než v systémoch svetového riadenia, na ktoré sme si zvykli od polovice 20. storočia," píše na webe fóra.

Klub „Valdaj“ vznikol v roku 2004 a tento rok jeho hlavná konferencia spája 140 účastníkov zo 42 krajín Ázie, Afriky, Európy, Latinskej Ameriky a Blízkeho východu, ktorí sa venujú otázke nového svetového poriadku.

Rusko nebude útočiť na NATO, no odpovie na provokácie Európy

Vo štvrtok 2. októbra, v tretí a zároveň posledný deň, vystúpil na podujatí aj ruský prezident Vladimir Putin - jeho prejav vysielali naživo.

Putin vyhlásil, že Moskva pozorne sleduje vyhlásenia o posilňovaní nemeckej armády a rastúcej militarizácii Európy. Zdôraznil, že Rusko počas storočí ukázalo, že v prípade provokácie bude reagovať rýchlo.

Vyzdvihol, že Moskva neplánuje podnikať kroky voči Severoatlantickej aliancii, no v prípade provokácií zo strany Európy bude reagovať. „Všetky hrozby o agresívnom Rusku sú vycucané z prsta. Je nemožné uveriť, že Rusko zaútočí na NATO,“ citovali Putina ruské médiá.

Európske politické elity podľa neho „vyvolávajú hystériu“ tvrdeniami, že vojna s Ruskom je blízko. „Úprimne chcem povedať – upokojte sa, spite pokojne a starajte sa o vlastné problémy. Stačí sa pozrieť, čo sa deje v uliciach európskych miest,“ skonštatoval.

Boj proti celému NATO

Putin zároveň obvinil Európu, že nesie zodpovednosť za pokračovanie vojny na Ukrajine.

Podľa neho Rusko čelí vážnej výzve, pretože krajiny NATO poskytujú Ukrajine spravodajské informácie, zbrane aj výcvik. „Všetky štáty NATO bojujú proti Rusku na Ukrajine,“ zdôraznil Putin.

Skonštatoval, že ak Spojené štáty dodajú Ukrajine rakety s dlhým dosahom Tomahawk, vyvolá to nové výrazné eskalovanie konfliktu, ale nezmení to situáciu na bojisku. „Je nemožné používať rakety Tomahawk bez priamej účasti amerického vojenského personálu. To bude znamenať kvalitatívne novú fázu eskalácie, aj vo vzťahoch medzi Ruskom a Spojenými štátmi," poznamenal.

Skonštatoval, že Rusko si cení mierové iniciatívy krajín BRICS a arabských štátov, a poďakoval sa aj spojencom – Severnej Kórei a Bielorusku – za ich podporu.

Situácia na fronte

Ukrajina podľa slov ruského prezidenta kontroluje len 0,13 percenta územia Luhanskej a 19 percent Doneckej oblasti. Ruské jednotky údajne ovládajú takmer celú Luhanskú oblasť, vstúpili do miest Pokrovsk a Kostiantynivka a obsadili dve tretiny Kupianska.

Podľa Putina ruské ozbrojené sily postupujú naprieč celou frontovou líniou a vytvárajú tam „bezpečnostnú zónu“. Západné snahy o strategickú porážku Ruska podľa jeho slov nakoniec zlyhajú.

V tejto súvislosti reagoval aj na slová Donalda Trumpa, ktorý označil Rusko za „papierového tigra“. „Neviem, či to myslel ironicky. Ak je Rusko papierový tiger, čo je potom NATO?“ poznamenal Putin.

Moskva na rozdiel od Kyjeva podľa neho nevedie násilnú mobilizáciu, pretože má dostatok vojakov. „Ukrajinci by mali utekať zo svojej armády a radšej rozmýšľať, ako dosiahnuť dohodu,“ tvrdil. Práve pre nedostatok vojakov Kyjevu odporučil posadiť sa za rokovací stôl.

Útoky na jadrové elektrárne sú nebezpečná hra

Putin obvinil Kyjev z pokusov zasiahnuť okolie Záporožskej jadrovej elektrárne. „To je nebezpečná hra. Mali by to zastaviť,“ zdôraznil.

Uviedol, že Kyjev sa o podobné akcie pokúšal už v minulosti. Diverzné skupiny údajne vlani cielili aj na ruské jadrové elektrárne v Kursku a Smolensku. „Môžeme reagovať, oni majú svoje stanice,“ varoval šéf Kremľa.

Napriek obvineniam ubezpečil, že situácia v Záporožskej elektrárni je „celkovo pod kontrolou“. Zopakoval, že Rusko nepodceňuje hrozby voči vlastnej energetickej infraštruktúre a bude na ne reagovať rozhodne.

Obnova vzťahov s USA

Vyhlásil, že rozdiely medzi Ruskom a Spojenými štátmi sú prirodzené vzhľadom na veľkosť oboch krajín. Podľa neho súčasná americká administratíva sleduje predovšetkým vlastné záujmy a dáva to otvorene najavo.

Preto dodal, že aj Rusko si vyhradzuje právo riadiť sa svojimi národnými záujmami. Za jeden z nich označil plnohodnotné obnovenie vzťahov s Washingtonom. Trumpa definoval ako človeka, ktorý vie počúvať.

K najnovšej iniciatíve amerického prezidenta Donalda Trumpa na ukončenie vojny v Gaze uviedol, že existuje dôvod na optimizmus. „Myslím si, že na konci tunela môže byť svetlo,“ povedal.

Moskva je „v plnom rozsahu pripravená podporiť“ Trumpov mierový plán, ak bude obsahovať dvojštátie. To považuje za základ konečného riešenia izraelsko-palestínskeho konfliktu.

Reagoval aj na vytvorenie takzvanej „Rady mieru“, ktorej by predsedal Trump a ktorej členom by bol aj bývalý britský premiér Tony Blair – podľa Putina ide o skúseného politika, ktorý by mohol zohrať pozitívnu rolu.

Lepší variant by údajne bol, aby Pásmo Gazy riadila súčasná administratíva prezidenta Mahmúda Abbása. „Kľúčové však je, čo si o tom myslia samotní Palestínčania vrátane hnutia Hamas,“ dodal Putin.

Kritizoval snahy Spojených štátov prinútiť Indiu a Čínu obmedziť energetické väzby s Moskvou. Podľa neho by zavedenie sekundárnych ciel na obchodných partnerov Ruska zvýšilo globálne ceny a prinútilo americký Fed udržiavať vysoké úrokové sadzby. „To by následne spomalilo hospodárstvo USA,“ povedal Putin.

(reuters, est)