Od začiatku to nebolo bez bolesti. Čelil rozsiahlym protestom a musel ustúpiť z mnohých pôvodných plánov, no napriek tomu v politikách napredoval. Blíži sa však zlomová chvíľa jeho vlády. Má pred sebou veľký ekonomický a ešte väčší politický problém.
V májovom komentári o uvoľnení kapitálových kontrol v Argentíne som písal, že peso ešte nemá vyhraté. Pri podobnom kroku prezident Mauricio Macri v roku 2016 dopadol neslávne, keď po strate dôvery začalo peso prudko padať. Varovanie sa koncom leta začalo napĺňať, keď argentínska mena „vypadla“ z cieľového pásma 1 000 až 1 400 pesos za dolár.
Pokles kurzu hrozí opätovným zvýšením inflácie, ktorá napriek spomaleniu stále dosahuje neakceptovateľných 30 percent. Argentínska vláda preto intervenovala, čo si však vyžaduje stále veľmi vzácne devízy. Na pomoc preto v septembri prišli Spojené štáty s prísľubom 20-miliardového menového swapu a nákupu argentínskych dolárových dlhopisov.
Menový swap znamená, že Fed je pripravený argentínskej centrálnej banke požičať doláre výmenou za kolaterál v podobe alikvotnej sumy v argentínskych pesos. To je pre Argentínu veľmi výhodný spôsob, ako sa dostať k dolárom len za relatívne malú cenu úroku. Rovnako ani nákup „junk“ dlhopisov nie je niečo, čo by Fed bežne robil. Tento krok si preto vyslúžil kritiku v USA a úškrny vo svete.
