Dochádza argentínskemu prezidentovi dych? Emócie dnes nie sú na Mileiho strane

Od začiatku to nebolo bez bolesti. Čelil rozsiahlym protestom a musel ustúpiť z mnohých pôvodných plánov, no napriek tomu v politikách napredoval. Blíži sa však zlomová chvíľa jeho vlády. Má pred sebou veľký ekonomický a ešte väčší politický problém.

V májovom komentári o uvoľnení kapitálových kontrol v Argentíne som písal, že peso ešte nemá vyhraté. Pri podobnom kroku prezident Mauricio Macri v roku 2016 dopadol neslávne, keď po strate dôvery začalo peso prudko padať. Varovanie sa koncom leta začalo napĺňať, keď argentínska mena „vypadla“ z cieľového pásma 1 000 až 1 400 pesos za dolár.

Pokles kurzu hrozí opätovným zvýšením inflácie, ktorá napriek spomaleniu stále dosahuje neakceptovateľných 30 percent. Argentínska vláda preto intervenovala, čo si však vyžaduje stále veľmi vzácne devízy. Na pomoc preto v septembri prišli Spojené štáty s prísľubom 20-miliardového menového swapu a nákupu argentínskych dolárových dlhopisov.

Menový swap znamená, že Fed je pripravený argentínskej centrálnej banke požičať doláre výmenou za kolaterál v podobe alikvotnej sumy v argentínskych pesos. To je pre Argentínu veľmi výhodný spôsob, ako sa dostať k dolárom len za relatívne malú cenu úroku. Rovnako ani nákup „junk“ dlhopisov nie je niečo, čo by Fed bežne robil. Tento krok si preto vyslúžil kritiku v USA a úškrny vo svete.

Niektorí komentári to označili skôr za signalizáciu trhu než za praktické opatrenie. Podmienky a načasovanie swapu totiž zatiaľ nie sú jasné a je možné, že americký swap len nahradí už existujúci čínsky, dohodnutý v podobnom objeme ešte v roku 2009.

Signalizačný efekt môže veľmi rýchlo vyprchať – najmä ak sa zhorší problém číslo dva, teda politický. Zrýchlenie prepadu pesa neprišlo náhodou. Pred pár týždňami sa zjavila tajná nahrávka bývalého Mileiho právnika, v ktorej spomína trojpercentnú províziu od distribútorov liekov výmenou za štátne kontrakty, ktorá mala skončiť v rukách Kariny Mileiovej. Tá je nielen prezidentovou sestrou, ale aj jeho dlhoročnou pravou rukou a vedúcou jeho kancelárie. Situácii vôbec nepomohla Mileiho veľmi vlažná reakcia na tieto obvinenia.

Mileiho agresívny a nediplomatický štýl vládnutia bol prekážkou k získaniu spojencov vo vnútri Argentíny a dnes proti nemu stojí široká opozícia vedená perónistami. Prezident so slabou podporou v senáte aj v kongrese od začiatku presadzuje svoju politiku len pomocou dekrétov a mimoriadnych opatrení. Senát mu postupne z právomocí odkrajuje a pred mesiacom dokonca prvýkrát prehlasoval aj jedno z jeho úsporných opatrení.

Zatiaľ najťažšou ranou bola septembrová prehra 33 : 47 (v percentách) s perónistami v provinčných voľbách v Buenos Aires, kde žije 40 percent argentínskych voličov. Naznačila možné výsledky priebežných celonárodných volieb chystaných na koniec októbra a vystrašila trhy. Bez zvýšenia svojej politickej podpory nedokáže Milei presadiť daňové reformy či zmeny na trhu práce. Teraz mu dokonca hrozí opak, ďalšia erózia jeho reálneho exekutívneho dosahu.

Pod tlakom udalostí Milei odmietol aj návštevu svojho blízkeho spojenca Benjamina Netanjahua v Argentíne. To však sotva presvedčí voličov, ktorých trpezlivosť je skúšaná poklesom reálnych miezd, zvýšenou nezamestnanosťou a panujúcou neistotou.

Milei im pred voľbami v roku 2023 sľuboval bolesť a šok a stále si v prieskumoch drží mieru podpory medzi 38 až 52 percentami, čo ho radí medzi globálny nadpriemer, nehovoriac o divokej Južnej Amerike.

Situácia na uliciach sa mierne zlepšuje – okrem ospevovaného zníženia inflácie nastal aj výrazný pokles miery chudoby z 53 percent na začiatku roka 2024 až na 32 percent v prvej polovici roka 2025.

No politiku nerobia čísla, ale emócie – a tie dnes nie sú na Mileiho strane. A ako napísal časopis Economist: „História Argentíny je pohrebiskom ekonomických reforiem.“