Argentínske peso je konečne voľné, no vyhraté ešte nemá

Kapitálové kontroly a fixný kurz – prezývané el cepo – zaviedla v roku 2011 prezidentka Cristina Kirchnerová v snahe zastaviť úbytok kapitálu z krajiny a rodiace sa opakovanie krízy z roku 2001.

V nasledujúcich rokoch sa kontrola kapitálu striedavo uvoľňovala a uťahovala, no bola stále prítomná. Keď súčasný prezident Javier Milei nastúpil koncom roka 2023 do kresla, miera menovej kontroly bola najvyššia v modernej histórii krajiny.

Existovalo niekoľko oficiálnych výmenných kurzov dolára, obyvatelia si mohli kúpiť maximálne 200 dolárov mesačne, firmy potrebovali štátne povolenia na dolárové transakcie. Nielen cezhraničný obchod, ale aj cestovanie do zahraničia si vyžadovalo veľké administratívne aj ekonomické odhodlanie. Nožnice medzi oficiálnymi kurzami a kurzom na čiernom trhu sa neustále roztvárali.

Monetárna otázka sa stala súčasťou celospoločenskej debaty a Mileiho prísľub dolarizovať Argentínu bol jedným z jeho predvolebných hesiel. Po nástupe k moci z tohto plánu zvoľnil a smeruje skôr k voľnej konkurencii pesa a dolára v krajine. Dôvodom jeho zmeny stratégie je zrážka s realitou. Krajina mala minimálne dolárové rezervy a Milei nie práve najsilnejšiu podporu parlamentu na presadenie šokovej dolarizácie – hoci mu to mnohí vyčítali.

Zvolil preto gradualistický prístup. Po nástupe zdevalvoval fixný kurz 366 pesos za 1 dolár o 54 percent, zaviedol kontinuálnu jemnú devalváciu a prudko znížil verejné výdavky. Fiškálna stabilizácia bola kľúčom k následnej veľkej zmene.

Zlepšením rozpočtovej situácie totiž presvedčil Medzinárodný menový fond k poskytnutiu úverovej linky 20 miliárd dolárov. K nim sa paralelne pridalo 12 miliárd od Svetovej banky a 10 miliárd dolárov od Inter-American Development Bank, ktorá je rozvojovou bankou pre strednú a južnú Ameriku. Čerešničkou je potom obnova päťmiliardového menového swapu s Čínou.

Až tento balík peňazí, schválený v apríli, poskytol Argentíne dostatočné devízové rezervy na vykonanie kľúčového kroku a Milei 12. apríla ohlásil koniec doterajšieho monetárneho režimu. Peso už funguje v režime plávajúceho kurzu s pásmom 1 000 až 1400 peso za dolár a odstránili sa limity na transfery kapitálu.

Prezident si tak pripisuje ďalší ekonomický úspech v relatívne krátkom čase. Priaznivci mu môžu zagratulovať, odporcovia zase poukázať na to, že bez medzinárodnej inštitucionálnej pomoci by sa k nemu asi nedopracoval. Obe skupiny by sa však mohli zhodnúť na tom, že argentínskej ekonomike sa bude dýchať trocha ľahšie.

Peso však ešte nemá vyhraté. Aj predchádzajúci prezident Mauricio Macri v roku 2016 výrazne liberalizoval devízový trh, no neudržal rozpočtové deficity pod kontrolou. Tie viedli k strate dôvery, prudkému prepadu pesa a znovuobnoveniu kapitálovej kontroly od roku 2019.

Mileiho motorová píla síce stále vrčí, ale pokračujú aj ostré protesty a v októbri sa budú konať doplňujúce voľby do oboch komôr parlamentu. Prieskumy zatiaľ ukazujú vyrovnané výsledky medzi Mileiho spojencami, peronistami a ďalšími skupinami. Na jeseň sa tak môže jeho schopnosť pokračovať v reformách posilniť, ale aj oslabiť.