Biden tlačil na cenzúru informácií o pandémii, hoci boli objektívne
Jedným z prvých veľkých hráčov v technologickom svete, ktorý priznal neprípustnú politickú cenzúru, bol Mark Zuckerberg. Riaditeľ Mety, ktorá vlastní aj spoločnosť Facebook, otvorene hovoril o umlčiavaní nepohodlných názorov a o tlaku zo strany Bieleho domu počas vlády Joea Bidena.
Bidenova administratíva si neželala zverejňovanie pravdivých informácií o vedľajších účinkoch vakcín, ktoré boli spočiatku označované ako dezinformácie. Zuckerberg v rozhovore prirovnal tlak na odstraňovanie obsahu na facebooku k dystopickému románu „1984“ od Georgea Orwella.
Po verejnom priznaní politického nátlaku cenzurovať fakty Zuckerberg ukončil aj program overovateľov faktov, takzvaných „fact-checkerov“, pretože išlo o „príliš politicky zaujaté osoby, ktoré svojimi cenzorskými zásahmi urobili pre spoločnosť viac škody ako úžitku“.
Overovatelia faktov neboli odborníci v konkrétnych oblastiach, ale vo väčšine prípadov išlo o aktivistov, ktorí iba chceli presadzovať svoje politické videnie sveta. S objektivitou či pravdou to nemalo a ani v súčasnosti nemá nič spoločné. Facebook sa už v minulosti v súdnej žalobe bránil tým, že overovatelia faktov „iba prezentujú svoje názory".
Facebook priznal zarážajúcu cenzúru a ovplyvňovanie verejnej mienky v prospech konkrétnej politickej strany – demokratov a ich prezidenta.
YouTube a Google priznali politický nátlak
Rovnaké vyhlásenie o neprípustnej cenzúre urobila v oficiálnom liste aj spoločnosť Alphabet, ktorá je materskou spoločnosťou iných technologických gigantov, ako sú YouTube a Google. Spoločnosť Alphabet adresovala oficiálny list Výboru pre súdnictvo Snemovne reprezentantov USA, v ktorom priznala, že administratíva Joea Bidena tlačila na cenzúru obsahu na youtube. Tá sa netýkala iba overiteľných dezinformácií ale aj objektívnych faktov.
Alphabet v liste uvádza, že „vyšší úradníci Bidenovej administratívy vrátane predstaviteľov Bieleho domu vyvíjali tlak na spoločnosť s cieľom, aby bol obsah týkajúci sa pandémie COVID-19 a volieb v USA potláčaný, hoci nijako neporušoval pravidlá používania“.

Spoločnosť ďalej tvrdí, že Bidenova administratíva opakovane vytvárala tlak, aby boli z online prostredia odstránené informácie, ktoré neboli nijako chybné, teda nemali formu misinformácií ani dezinformácií.
V liste spoločnosť Alphabet špecificky uvádza, „že predstavitelia vtedajšej vlády vrátane prezidenta Bidena vytvorili politickú atmosféru, ktorá sa snažila ovplyvniť kroky online spoločností tak, aby presadzovali ich politické videnie témy misinformácií“.
Zjednodušene povedané, Bidenova vláda chcela diktovať, čo je misinformácia a čo nie – striktne na základe politického rozhodnutia. Tým chcela ovplyvňovať a postihovať každého, kto tvrdil niečo iné.
Príspevky o COVID-19 boli mazané neoprávnene
Spoločnosť v liste sľubuje, že YouTube rozšíril priestor na obsiahlejšiu debatu o téme COVID-19 a priznal, že v roku 2023 ukončil mnohé interné pravidlá týkajúce sa obsahu COVID-19, ktoré potláčali debatu na túto tému.
V rámci tejto cenzúry boli mazané príspevky a účty z online prostredia, hoci nepredstavovali neprípustný obsah – čo spoločnosť rovnako priznala. Spoločnosť teda mazala nepohodlné názory, hoci nijako neporušovali nie len zákon, ale ani jej vlastné interné predpisy. Robila tak na základe politického tlaku.
YouTube aj Google týmto účtom poskytne možnosť vrátiť sa na platformu. V Slovenskej republike bol takto obnovený kanál doktora Igora Bukovského. Spoločnosť Google mu mailom oficiálne oznámila, že jeho obsah neporušuje jej komunitné pravidlá a následne kompletne obnovila jeho kanál na youtube.
Tento kanál bol pritom pôvodne odstránený práve pre údajné šírenie zdravotných dezinformácií. Bukovský ale ďalej žaluje spoločnosť za neoprávnený zásah do jeho práv.

Súdne spory voči technologickým spoločnostiam opakovane vyhráva prezident USA Donald Trump. Spoločnosť YouTube súhlasila s urovnaním sporu s Trumpom pre pozastavený účet tým, že mu vyplatí 24,5 milióna dolárov. Trump takto vyhral aj nad spoločnosťou Meta a X (Twitter).
Alphabet ďalej oznámil, že od decembra 2024 umožnil diskusiu o rôznych témach týkajúcich sa ochorenia COVID-19, ktoré predtým neboli možné. Poukázal na to, že aj autority v oblasti medicíny zmenili svoje postoje, a preto aj YouTube a jeho interné pravidlá sa „vyvinuli“ spolu s nimi.
Spoločnosti menili svoje pravidlá pod politickým tlakom
Otvorené priznanie politického nátlaku, mazania účtov, ako aj dnes už „vyvinutého“ správneho názoru na medicínske či iné otázky ohľadom pandémie neprišlo od technologickej spoločnosti náhodou.
Oficiálny list adresovaný Snemovni reprezentantov je reakciou na dve zásadné udalosti týkajúce sa preverovania neprípustného politického tlaku na cenzurovanie najväčších technologických spoločností na svete.
Prvou je skutočnosť, že republikáni vedú vyšetrovanie týkajúce sa Bidenovej cenzúry počas jeho vlády.

Cenzúrno-priemyselný komplex
Výbor pre súdnictvo Snemovne reprezentantov a jeho podvýbor pre zneužívanie federálnej moci zverejnili predbežnú správu s názvom „Cenzúrno-priemyselný komplex: ako najvyšší predstavitelia Bieleho domu Bidenovej vlády nútili veľké technologické spoločnosti cenzurovať Američanov, pravdivé informácie a kritikov Bidenovej administratívy“.
Správa podrobne opisuje mesačnú kampaň Bieleho domu za Bidena s cieľom nútiť veľké spoločnosti – konkrétne Facebook, Google a Amazon – cenzurovať knihy, videá, príspevky a iný online obsah. Do konca roka 2021 Facebook, YouTube a Amazon zmenili svoje zásady moderovania obsahu spôsobom, ktorý priamo reagoval na kritiku Bidenovej administratívy.
Po preskúmaní desiatok tisíc e-mailov a neverejných dokumentov medzi Bielym domom za Bidena a veľkými technologickými spoločnosťami správa výboru odhaľuje, že tieto spoločnosti zmenili svoje pravidlá moderovania obsahu kvôli Bidenovej vláde. Cenzúra za Bidena sa zameriavala aj na pravdivé informácie, satiru a iný obsah, ktorý neporušoval pravidlá platforiem.
Biely dom rovnako presadzoval cenzúru kníh, nielen sociálnych médií, a tlak cenzurovať obsah mal mať odstrašujúci vplyv na ďalšie prejavy v online priestore, ako aj na samotné spoločnosti, ktoré prevádzkujú online platformy.
Významný súdny spor o cenzúre
Druhou významnou skutočnosťou je súdny spor v USA vedený ako Murthy v. Missouri (č. 23-411), pôvodne označený ako Murthy v. Biden. V tomto spore žalobcovia – štáty Missouri a Louisiana –, ako aj jednotlivci obviňovali federálnu vládu z nenápadného cenzurovania obsahu na platformách ako facebook, twitter (dnes X) a youtube počas pandémie COVID-19 a prezidentských volieb 2020.
Žalobcovia na konkrétnych prípadoch tvrdili, že príspevky na sociálnych sieťach, zväčša konzervatívne, boli potláčané po tlaku vládnych úradníkov a nepravdivo označované za dezinformácie.
Sudca Terry A. Doughty potvrdil tieto skutočnosti s tým, že vláda vyvíjala kolektívne úsilie na potlačenie chráneného prejavu. Súd vydal predbežné opatrenie (preliminary injunction), ktorým zakázal vládnym orgánom „vyvíjať akékoľvek kroky, aby vyzývali, nabádali, tlačili či inak pôsobili na platformy sociálnych médií, aby cenzurovali, potláčali alebo obmedzovali prejavy podľa názoru vládnych úradníkov“.
Spor nakoniec v rámci odvolania rozhodoval Najvyšší súd USA (Supreme Court). Najvyšší súd potvrdil a čiastočne zrušil rozhodnutie nižšieho súdu s tým, že komunikáciu vládnych úradníkov možno považovať za „nátlak či významné povzbudenie, ktoré by formovalo rozhodnutia platforiem“.
Alibistické rozhodnutie a pozoruhodný disent
Najvyšší súd USA však rozhodol, že žalobcovia – jednotlivci aj štáty – nemajú právo na takýto súdny zásah, pretože nesplnili podmienky takzvanej standing podľa článku III. Ústavy USA, teda aktívnu legitimáciu. Aktívna legitimácia znamená, že osoba má možnosť uplatniť si určité právo.
Najvyšší súd USA tak v danom prípade nerozhodol o merite veci – teda o tom, či došlo k porušeniu Prvého dodatku Ústavy USA (slobody prejavu) a tým aj k neoprávnenej cenzúre. Súd sa tejto otázke vyhol tým, že žalobcovia nesplnili procesné podmienky podania žaloby, keďže nemali dostatočný „osobný záujem na veci“ alebo možnosť priameho nároku.
Podľa Najvyššieho súdu USA žalobcovia okrem iného nepreukázali dostatočné prepojenie medzi vládnou komunikáciou a konkrétnym zásahom platforiem ani hrozbu opakovania takejto komunikácie s dopadom na ich konkrétny prejav.
Rozsudok sprevádza nesúhlasný názor sudcov Alita, Thomasa a Gorsucha. V disente sa vytýka, že väčšina odmieta posúdiť hmotnú otázku slobody prejavu a namiesto toho uprednostňuje procesné záležitosti. Traja sudcovia tvrdia, že právny nárok žalobcov by mal byť posúdený hmotne a že existujú dôvody, prečo vláda nemá mať možnosť neoprávnene zasahovať do obsahu na platformách.
Sudcovia ďalej uvádzajú, že vláda by nemala mať možnosť prostredníctvom tlaku, hrozieb či koordinácie viesť súkromné subjekty k obmedzovaniu slobody prejavu a že takéto konanie by malo byť predmetom právnej kontroly.
Záväzné rozhodnutie v otázke, či dochádzalo k cenzúre aj v právnej rovine, tak v tejto veci súd nevyslovil.
Politická propaganda jediného názoru a krivenie vedy
Verejnosť sa musí uspokojiť iba s ďalším priznaním veľkej technologickej spoločnosti, že politici tlačili na cenzúru názorov, ktoré im nevyhovovali, hoci boli objektívne a pravdivé. Ukázalo sa, že „dezinformácie“ či „misinformácie“ sa neskôr ukázali ako pravda, ktorá jednoducho nemala byť predmetom verejnej debaty. Želali si to tak mocní – bez relevantného vedeckého dôkazu.
V tomto smere je potrebné upozorniť aj na jav, ktorý bol následne vytvorený vo vedeckom svete.
Objektívne a vedecky podložené názory boli potláčané pod vplyvom politického tlaku. Nielen na jednej platforme, ale súbežne na všetkých významných sieťach – ako youtube, facebook či google.
Odlišný vedecký názor tak nemohol byť prezentovaný verejnosti a konfrontovaný s pavedeckými tvrdeniami (napríklad o bezpečnosti a účinnosti vakcín proti COVID-19), ktoré pretláčala iba vybraná časť osôb, často bez akejkoľvek oponentúry.
Osoby s vedeckým alebo odborným vzdelaním boli pre svoje otázky či názory zosmiešňované a cenzurované zo strany politikov, aktivistov a médií bez dostatočne podloženého základu. Stačila sila vytvorená na podklade tvrdej politickej propagandy a útlaku súkromných spoločností.
Týmto spôsobom sa vytvorila fiktívna realita, v ktorej bol na tieto témy iba jediný správny názor. Zvyšok boli dezinformácie. Svedčili o tom mnohé mazané príspevky. Ukázalo sa však, že mazané boli na základe politických rozhodnutí a teraz za to spoločnosti, ktoré krivo obvinili najmä verejne známe osobnosti, platia.
Novodobí „majitelia pravdy“ a bojovníci proti dezinformáciám sa ale bili do hrude s tým, že „o pravde sa nediskutuje“. Tí istí ľudia by v minulosti tlieskali inkvizičnému súdu, ktorí odsúdil Galilea za jeho tvrdenia o heliocentrickom modeli vesmíru. Veď pravda je len jedna a nemožno ju spochybniť.
Nevedeli, že sa stali obeťou masívnej politickej kampane preferovania iba jedného správneho názoru.
Niektorí si to neuvedomujú ani dodnes. Sú to najmä tí, ktorí odmietajú vystavovať vedecké poznatky opozitným názorom – hoci práve tento prístup tvorí samotný základ vedeckého skúmania.